Aljak

Keď som čítal o tomto filme, tak som mal o ňom úplne inšiu predstavu ako bola realita. Predpokladal som, že to bude životný príbeh Basant od kolísky po hrob. A spočiatku to tak skutočne vyzeralo. Avšak potom príbeh zablúdil do kapitoly Mehtaab, a zvyšok filmu sa sústreďoval prakticky len na túto jednu životnú etapu. Nehovorím, že by ma to nudilo, ale skôr zarazilo. Osudový príbeh Mehtaaba a Basant bol dosť rozpačitý, miestami by som dokonca povedal, že prvoplánový. Pointa a posolstvo bolo tým najlepším z celého filmu, no kým sme sa k tomu dostali, tak sme museli prečkať naozaj zbytočne naťahované jadro príbehu, ktoré malo len málo svetlých momentov. No škoda, čakal som, že to bude lepšie...

Po toľkých chválach a velebiacich hodnoteniach sa človek domnieval, že po filme bude zdieľať to všeobecné nadšenie. Ale prečo vlastne? Prvé dve tretiny filmu sa len kradne, kradne a kradne. Stále dokola, bez akéhokoľvek zmyslu a s idiotskou logikou, že kradnúť v obchode je OK, lebo to nepatrí nikomu... Potom prichádza aspoň k nejakému určitému "lámaniu chleba" a postupne sa aj odkrýva tajuplné pozadie postáv, čo bolo azda jediné zaujímavé z celého filmu. No áno, aj pointa bola fajn (hoci tiež je to na pováženie). Ale inak, že by som bol z tohto filmu taký unesený? To určite nie. Možno keby sa s tým tvorcovia viac pohrali a nebola by veľká časť filmu tak monotónne zameraná len na to rabovanie obchodov, tak by to malo na viac. Takto sotva 2*.

Nemáte pocit, že takýchto filmov je už akosi príliš? Myslím tým filmy, kde sa hlavná postava po krachu vzťahu a výpovedi v práci vracia do svojho rodného mesta, alebo proste len zavíta z veľkého mesta späť do starého dobrého "vidlákova"... Lebo ja mám pocit, že sa z toho stáva už pomaly poriadne klišé. Takže o originalite nemôže byť asi ani reč, hoci väčšinou sa aspoň menia postavy, medziľudské vzťahy a rôzne okolnosti. Príbeh ako taký nebol na zahodenie, ale v takejto konverzačnej dráme jednoducho treba dať oveľa väčší dôraz na kvalitu dialógov (a tá tu chýbala). No a to, že tu bola tak silno presadzovaná žánrová komédia, to bola taktiež obrovská chyba, keďže toto by si priam pýtalo dramatické prevedenie. Takže celé to bolo také akési nemastné-neslané (ani komédia, ani dráma). Nehovoriac o tom, že väčšina postáv mi išla poriadne na nervy svojim egocentrickým správaním. Ja osobne som čakal od Španielov viac (takéto frašky zvyknú v poslednom čase točiť skôr Francúzi).

Medzi nevinnou hrou a krutou realitou je niekedy naozaj tenučká čiara... Niekedy by naozaj stálo za to najprv popremýšľať nad dôsledkami svojho konania - ale každý sa učí na vlastných chybách. Film zaujímavý, nervydrásajúci, ale ja osobne som očakával nejakú lepšiu pointu (alebo aspoň konkrétnejšiu).

Žáner konverzačnej drámy sa v posledných rokoch poriadne prebíja do popredia. Tento film mal vo svojej podstate relatívne dobrý potenciál, keďže vzájomné vzťahy medzi štvoricou priateľov neboli ani zďaleka také ideálne ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prvá polovica filmu bolo doslova utrpenie, dokopy sa nič zásadné nedialo, a keby mám vo zvyku vypínať filmy, ktoré ma do pol hodiny nezaujmú, tak tento by bol naozaj na odpis. V polovici prišla na rad hra "Koho by ste so sebou zobrali na opustený ostrov?" - a tam sa film konečne rozbieha, doslova ruleta plná afektu roztočená na plné obrátky. Aj keď podstata filmu bola napokon dobrá, no potenciál zostal kdesi v úzadí. V porovnaní s ostatnými konverzačkami to bolo skôr podpriemerné...

Taký bežný športový motivačný teen film. Prostredie ženského/dievčenského futbalu so sebou priniesol aspoň nejaký závan originality, ale kto by čakal nejakú drámu plnú zlomov a nepredvídateľných okolností, tak zostane dosť sklamaný. Mňa tiež tento film ničím obzvlášť neočaril, ale na druhú stranu, ani som sa nenudil. Škoda, že všetko bolo tak strašne predvídateľné a nalinkované. Ale aspoň že dialógy boli celkom fajn (tá motivačná zložka sa mi naozaj páčila), aj keď v konečnom dôsledku vyznievali ako typické klišé...

Turecká produkcia ma už viac krát milo prekvapila, a tajne som veril tomu, že tak bude aj pri tomto filme. Veď už samotný popis sľuboval vcelku zaujímavú porciu tragikomcikého čierneho humoru. Trojica súrodencov putujúca do rodnej dediny sa priam predbiehala v tom, že kto bude väčší tragéd. No bohužiaľ, požadovaný efekt čiernej komédie sa u mňa akosi nedostavil. Skôr som mal niekedy pocit, akoby to malo prvky absurdnej drámy. Kiežby to aspoň kvalitné dialógy dokázali zachrániť, no ani v tejto oblasti film nevynikol. Ale jedno treba uznať, film dokázal udržať napätie až do samého konca. Však koho by nezaujímalo, akú pointu nám prezradí slepý pastier pod stromom? Myslím, že také záverečné posolstvo by netipoval nikto :)

Podľa popisu to vyzeralo naozaj zaujímavo, ale napokon musím skonštatovať, že to nedosahovalo ani hranicu priemernosti. Občas som mal pocit, že sledujem nejakú inováciu Diario de una ninfómana. Po dejovej stránke to bolo biedne, hoci počiatočná fáza zápletky dávala predpoklad na oveľa vyššiu kvalitu ako to, čoho som sa napokon dočkal. Sľubne rozvíjajúca sa zápletka postupne spľasla a akosi celý dej uviazol v takom nevyváženom trojuholníku medzi Martinou, Franciscou a Césarom. Rozhodne som čakal od čilsko-argentínskej produkcie viac.

Také nadpriemerné hodnotenia? A za čo vlastne? Nehovorím, že by to bolo výslovne zlé, ale podľa mňa to bolo dosť nevýrazné... Jediné, čo bolo v tomto prípade skutočne nadpriemerné, boli kostra deju a celkové posolstvo na záver. Ale inak to bolo dosť ťažkopádne a mdlé. Či už samotné postavy, ale predovšetkým nezáživné dialógy. Väčšina filmu bola taká akoby neutrálna, bez nejakého väčšieho vybočenia emócií... Záver to napokon ako tak zachránil, ten bol naozaj vydarený (najmä svojim posolstvom), ale film ako celok u mňa na viac ako 2* isto nie je.

Také maďarské Amores Perros... Popis bol viac ako pútavý, ale akosi ma to nechytilo. Na jednej strane sa mi páčilo, že to pôsobilo takým naturalistickým dojmom, no zároveň som mal pocit, že tam bolo zbytočne veľa toho lyrizmu (dlhé pasáže bez akéhokoľvek deju či dialógu). Takže, mali sme tu 3 príbehy, ktoré sa navzájom čiastočne prekrývajú, a napokon z toho vzniká ucelený príbeh. Formát, ktorý už v podstate nie je v tejto dobe ničím výnimočným, takže dominantný by mal byť v tomto prípade najmä obsah. Áno, dejový rámec bol naozaj výborný, lenže ten spôsob akým to bolo podané (už spomínaný častý lyrizmus) mi dosť prekážal a ubral minimálne polovicu celkového dojmu. Navyše, takmer úplne tu absentovali dialógy, čo mne osobne dosť chýbalo - a myslím, že za daných okolností tu bolo snáď sto možností na nejaký zmysluplný dialóg, alebo aspoň monológ. Takže... 2*