Aljak

Ja si Russella Branda naozaj neviem predstaviť v nejakej serióznej a vážnej hereckej úlohe, no a po tomto filme ešte ťažšie. Jemu to proste pasuje hrať kadejakých debilkov, doslova sa v tom vyžíva. Tento film by vôbec nebol zlý, keby všetko nepôsobilo až tak veľmi neprirodzene a prehnane. Proste bežná americká komédia, na ktorej hláškach a scénach sa dalo aj celkom zasmiať, no napriek to nie je nič prevratné. No ako najviac zo všetkého ma za každým rozosmiali tie stupidné pesničky, ktoré Aldous produkoval. No a veľká škoda, že Jackie Q alias Rose Byrne nedostala viac priestoru, aj keď tu hrala poriadne pribrzdenú ženu, a hlavne úplne mimo reality - však koniec koncov rovnako ako Aldous. Jonah Hill bol tiež fajn, no do tejto role až tak dobre nepasoval.

Skvelé, za mňa 5 hviezdičiek. A to vôbec nepatrím medzi fanúšikov vojnových filmov, no tento našťastie nebol z prostredia frontovej línie, ale príbeh bol zasadený do zajateckého tábora tajuplnej džungle. Skvelý príbeh, alebo lepšie povedané až dva príbehy - jeden z obdobia neľútostnej 2.sv.vojny a druhý o 35 rokov neskôr. Vynikajúca koordinácia oboch vetiev deju, ktorá sa pekne postupne navzájom dopĺňala krok za krokom. A musím povedať, že tento film inšpirovaný skutočným osudom Erica Lomaxa vo mne zanechal naozaj veľký dojem. Vidím, že mnohí kritizujú predvídavosť a režiséra, no keby je to nejako obzvlášť prekrútené, zase by každý nadával, že to nekorešponduje s históriou, tak čo vlastne chcete? Aj keď uznávam, že začiatok bol pomerne strnulý, potom keď sa začalo spomínať na vojnu a udalosti v zajateckom tábore, sa to poriadne rozbehlo a skvelé tempo si to držalo až do samého konca. Zo všetkého najviac ma bavila tá konfrontácia po rokoch medzi Lomaxom a tým japonským dôstojníkom. No a jediné z čoho som trochu prekvapený je to, že Nicole Kidman pôsobila po celý čas dosť nevýrazným dojmom. Ale inak paráda. 5*

Vôbec by to nebol zlý film, keby sa ten príbeh poriadne rozvinul aj do nejakých dramatickejších dejových súvislostí. Základ to ma dobrý, prostredie taktiež, dokonca aj postavy boli pozoruhodné, ALE celé to stroskotalo na strnulosti príbehu, ktorý sa stále dokola točil len okolo toho istého. Samozrejme tam bolo trochu malých zvratov, no najmä nestálosť vzťahov s jeho sestrou. Škoda teda, že film zostal akoby po celý čas v jednej a tej istej rovine - od začiatku, až do konca...

Ďalší z filmov o šikane, ktoré pôsobia síce prehnane, ale bohužiaľ čím ďalej tým viac sa realita k tomuto približuje. Len sa o tom až tak nehovorí, žiaľ šikana je u nás ešte stále tabu a väčšina sa k nej aj tak stáva ľahostajne, teda pokiaľ sa netýka výhradne jeho. Dúfam, že sa čoskoro zníži hranica veku trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých, lebo šikana nie je žiadna náhoda, ale vedomá voľba. Alejandra má s ocom síce pekný vzťah, ale beztak mu nechce spôsobovať akékoľvek ďalšie problémy nejakým sťažovaním. Čo je dosť škoda, lebo inak by sa celý ten príbeh nemusel stupňovať až do takýchto rozmerov. Jedna veľká hlúposť následne odštartovala nezastaviteľný domino efekt! No z tých povýšeneckých mučiteľov mi bolo až zle. To už je len "hrdinstvo", keď všetci idú proti jednému a ten nemá šancu sa ani brániť. Kolektívnu vinu si napokon predsa len odnesie len jeden... Inak, ten záver ma dosť prekvapil. Škoda, že podobný osud nestihne aj ostatných machrov.

Skvelý nápad a aj námet, len ten scenár... ten mi prišiel až príliš nasilu dramatický a strašne neprirodzený vývoj celého deju. Pritom ten základ to malo tak vynikajúci, škoda že to časom spadlo do tých podivných sfér s podivným scenárom. Pekný pohľad na dve varianty vývoja života "keby bolo keby" - ako jeden okamih dokázal ovplyvniť celý nasledujúci život. Spočiatku paráda, no neskôr trošku predvídateľné. A najmä celý Dimitris mi prišiel ako majster alibizmu, fakt nesympatický človek. Ale akú rolu vlastne v živote zohráva osud? Rozhodne ho nemáme v našich rukách... Ale to, či človek bude podvádzať a klamať, to nie je žiadny osud, ale vedomá voľba.

Dostal som sa k tomuto filmu prostredníctvom Emmanuelle Devos (mimochodom, neuveriteľne charizmatická žena, hoci jej už tiahne na 50ku). Námetovo je tento film jasne 5-hviezdičkový, no k scenáru mám predsa len nejaké výhrady. Predsa len mi celá tá integrácia "stratených synov" prišla pomerne jednoduchá. Proste som čakal niečo viac emocionálne a vypäté, keďže celá zámena je zvýraznená ešte aj tým, že ide vlastne o obrovský konflikt záujmov medzi Židmi a Arabmi na území okupovanej Palestíny. Spočiatku to bolo aspoň ako tak vypäté medzi otcami, lenže potom aj oni povolili uzdu a prispôsobili sa situácii ako by sa nič nedialo. Nehovorím, že sa mali navzájom osočovať, urážať alebo nebodaj si zákerne ubližovať, no celé mi to prišlo také pokojné ako keby sa napokon nič veľkého nedialo. Proste úplne premárnený potenciál...

Tento film som si pozrel kvôli Rose Byrne, aj keď už vopred som sa obával aké to vo mne vyvolá dojmy, keďže horory sú v rebríčku obľúbených žánrov niekde naspodku. Ale som si povedal, že kvôli Rose to za to stojí... No nestálo! Nechápem ako niekto môže hltať také chujoviny ako sú horory, proste neviem čo z toho ľudia majú. Spočiatku to vyzeralo byť celkom zaujímavé, ale potom keď už sa predomnou začali objavovať kadejakí duchovia, démoni a iná háveď, samozrejme za sprievodu úchvatných teatrálnych zvukov a kadejakých zábleskov svetiel, tak som si povedal, že toto Nie. Fakt že odpad! Myslím, že na veľmi dlhú dobu si dám od trápnych hororov oddych, bez ohľadu kto tam bude hrať. Nevadí, aj tak je Rose úžasná, len nech sa radšej venuje normálnym filmom a nie takýmto žánrom.

Neznášam namyslených egoistov, ktorí sa tvária ako najdobrosrdečnejší ľudia na svete. Presne taký je aj Ali, pre mňa nesmierne nesympatická postava. Neviem ako by som to jeho správanie nazval, asi najlepšie ako empatická bezohľadnosť. Chvíľami som s ním sympatizoval, no napokon vždy všetko pokazil ten jeho nechutný egoizmus. Čo sa filmu týka, začiatok veľmi dobrý, stred ma nejako obzvlášť nezaujal, no a koniec opäť veľmi dobrý. Neviem čo sa stalo, ale v prostrednej časti filmu sa mi potenciál filmu zdal absolútne zahodený. Čo sa týka Anny, bolo mi jej nesmierne ľúto, no obdivoval som jej nezdolnosť a odhodlanie, že neprepadla depresii (aj keď bez morálnej podpory by bola asi dosť stratená). No nič, je to tak akurát na 3*, aj vďaka výbornému koncu.

Nie som žiadny náboženský fanatik, ale toto ma naozaj oslovilo (aj keď s malými výhradami). Ale schéma príbeh v príbehu je a bola vždy pre mňa veľmi príťažlivá, takže aj v tomto prípade to bola doslova voda na mlyn. Za príbeh o Ozeášovi by som dal hoci aj 5* (len škoda, že tomu príbehu nebolo venované ešte viac času, lebo bol naozaj krásny), no ale tá táborová časť príbehu v reálnom čase bola dosť priemerná. Ale páčila sa mi tá spriaznenosť medzi oboma situáciami, ktorú chcel Stuart práve tým príbehom z Biblie priblížiť. Peniazmi možno dokážeme získať niekoho priazeň, ale Láska je nepredajná (teda nemala by byť).

Takéto existenciálne filmy nie sú veru pre každého, no popravde ani mňa moc neohúril. Námet celkom zaujímavý, avšak príbeh tak trochu lyrický, občas som ani netušil čo sa vlastne deje. Zo všetkého najlepšie však boli tie dialógy plné symbolizmu a tajov medzi bratmi. Keby nebolo nich, tak by som sa v tom asi už nadobro stratil. Takto som sa v tom aspoň ako tak dokázal orientovať. Tá čiernobiela atmosféra ešte viac zdôraznila celú melanchóliu, no škoda tej častej lyrickosti príbehu.