Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Romantický
  • Akční
  • Animovaný

Recenze (4 196)

plakát

22. července (2018) 

O úroveň lepšie ako nórsky film Utøya 22. juli, ktorý sa venuje rovnakej udalosti. Aj keď je pravda, že nórsky film popisuje priamo len udalosti na ostrove, takže tam bol záber ďaleko menší. V tomto americkom filme sa mi páčil najmä ten širší záber, ktorý tým teroristickým útokom síce venoval pomerne málo priestoru (hoci podstatu rozhodne vystihli), avšak potom bolo dosť zaujímavé aj to, čo sa dialo po tomto tragickom dni. Navyše, narozdiel od nórskeho filmu, tu bol hlavnou postavou samotný Breivik, ktorý je svojim spôsobom absolútny génius - tým nechcem povedať, že by som ho nebodaj obdivoval (to ani za nič), ale treba uznať, že to všetko mal naplánované priam majstrovsky - nielen útoky, ale to ako bude pristupovať k svojej obhajobe a samotnému súdu či väzbe. Inak, škoda, že vo filme neobetovali nejaký dlhší prológ aj Breivikovým plánom a prípravám. Čo sa týka tej paralelnej dejovej línii s Viljarom - to ma síce až tak nenadchlo, ale musím uznať, že ako exemplárny prípad reprezentujúci traumu a utrpenie obetí a preživších to bol vcelku dobrý nápad. Každopádne, podľa mňa to zvládli Američania naozaj výborne, o kus lepšie ako Nóri.

plakát

24 Kisses (2018) 

Naozaj pekný symbolický rozmer filmu, ktorý navyše zaujal aj vydareným vizuálom, milými pesničkami a príjemnou hereckou dvojicou v hlavných úlohách. Zápletka bola zaujímavá, ale postava alibistického Ananda mi išla neskutočne na nervy. Až mi bolo ľúto krehkej a oddanej Sri Lakšmi, že sa zaľúbila práve do takejto zložitej osobnosti Ananda, ktorý na jednu stranu mudroval o tom aký by mal byť svet, a na druhú stranu ani nedokázal vyjadriť čo cíti. Odpoveď "neviem" asi nie je zrovna tá, ktorú by chcela počúvať jeho verná obdivovateľka. Film ako taký bol teda fajn, aj keď som mal pocit, že sa to akosi celý čas točilo stále dokola a dokola o tom istom.

plakát

25 km/h (2018) 

Malo to nápad, malo to spád, malo to kontext - a napokon taká biedna pointa (to ma fakt prekvapilo). Ale inak ako oddychovka celkom fajn. Sympatická herecká dvojica, dokonca aj dialógy vcelku vydarené. Dej v podstate jednoduchý, no napriek tomu sa človek nenudil a občas sa na tom dalo aj pobaviť. A čo je veľké plus - vôbec to nepôsobilo trápne a prehnane (ako sa bohužiaľ pri mnohých súčasných road movies stáva). Darmo, Nemci vedia, kedy sa neoplatí tlačiť na pílu. Takže v súčte : obstojné 3*.

plakát

7 citů (2018) 

Toto bola poriadna divočina. Vidieť partiu dospelých, ktorí sa ocitli v detských roliach na základnej škole, to pôsobilo poriadne bizarne. Inak, príbeh je zaujímavý a z psychologického hľadiska mal vysokú úroveň. Akurát tá prehnaná infantilita ma v tomto neustále vyrušovala, hoci viaceré scény pôsobili nanajvýš úsmevne. Celkovo mám teda z tohto filmu zmiešané pocity, lebo posolstvo je super, ale to prevedenie, to bol fakt bizár. 3*

plakát

70 binládinů (2018) 

Nemal som od toho žiadne veľké očakávania, keďže pri týchto bankových filmoch je to často o tej istej schéme. Ale napokon musím uznať, že to bolo veľmi milé prekvapenie. Raquel prejavila obrovskú dávku taktiky a manipulácie, a tých dvoch amatérov si poriadne podmanila svojou vynaliezavosťou. Išla si jednoducho svoje. Aj keď vlastne nechápem, prečo jej zobrali dcéru, kvôli ktorej zabojovala o 70 binládinov za každú cenu...

plakát

Adam Joan (2017) 

Zaujímavé, a pre indickú produkciu veľmi netypické. Ale priznám sa, že ústredná téma tohto filmu ma vôbec nebavila. Prakticky, až do kým sa nezačalo všetko točiť okolo nejakého satanistického rituálu, tak bol ten príbeh ako tak pozerateľný a páčila sa mi na tom tá tajomnosť a neurčitosť toho činu. Ale potom prišla satanistická línia filmu a môj záujem bohužiaľ postupne opadol. No a záverečná akčná fáza filmu už absolútne zničila väčšinu nadšenia, ktoré som k tomuto filmu prvotne pociťoval. Inak, trochu absurdné, že 7 rokov bol pán Adam maximálne ľahostajný ignorant a zrazu sa išiel biť ako lev za niečo, čo pred tým len tak bez srdca odhodil. Očakával som milé prekvapenie, no napokon som skôr sklamaný. Dávam 2*, predovšetkým za prvú polku filmu, sympatickú Mishti a krásny song Arikil Ini Njaan Varaam.

plakát

A Gentleman (2017) 

Ach jaj, ako môže toto ešte niekoho seriózne baviť? Však tie akčné filmy sú dokola a dokola o tom istom. Akurát postavy sa menia, a aj zápletka býva občas originálna, ale vo svojej podstate je to aj tak stále to isté v nekonečných obmenách. Dúfal som, že aspoň v indickom podaní to nebude taká klišé schéma, ale bohužiaľ. Začiatok ma bavil, ale akonáhle nabehli do filmu tvrdí gangsteri a väčšina scén bolo vyplnených súbojmi a streľbou, tak už išiel môj záujem dole vodou. Keby to aspoň pôsobilo aspoň trochu realisticky, ale na tieto absurdne prehnané vizuálne efekty som priam alergický. Takže toto veru nie je pre mňa. 1* za snubný začiatok a zopár zábavných scénok.

plakát

Akordy na kordy (2017) 

Originálne, nápadité, sympatické, no proste fajný film. Americké komédie sú zväčša veľmi obmedzené a namiesto humoru človek obdrží len nával trápnosti. Tu bol humor síce miestami trochu tvrdší, ale väčšinou na vlnovej dĺžke irónie a sarkazmu, čo mňa osobne celkom bavilo. Dialógy boli síce občas trochu za čiarou, ale väčšinou pobavili a vystihli podstatu. Páčilo sa mi, že to nebola len tak čisto komédia, ale malo to aj taký dramaticko životný rozmer. Čo sa týka samotného námetu a zápletky, tak to bolo naozaj nápadité a originálne. Celkom dobrá manželská terapia sa takto ventilovať prostredníctvom kapely a textov o hádkach. Niektoré songy Bena a Anny boli dokonca aj celkom počúvateľné, a najmä vtipné. Záverečné sólo v podaní Anny bolo krásne emocionálne, hoci by si zaslúžilo oveľa lepšie hudobné aranžmá. P.S. Zoe Lister-Jones je fakt kočka :)

plakát

Akta Pentagon: Skrytá válka (2017) 

Námet inšpirovaný skutočnými udalosťami ma naozaj bavil. Bolo to veru zaujímavé a popravde som doteraz o takomto novinárskom škandále v USA ani nepočul. Takže z tohto pohľadu ma vcelku fascinovalo akú odvahu vynaložili novinári Times a Post, aj za cenu konfrontácie na súde a možným väzením. Risk na napokon vyplatil a priniesol so sebou nielen senzáciu, ale aj deklaráciu, že tlač naozaj slúži ľuďom a nie vláde (kiežby to tak aj zostalo). Čo sa však filmu týka, na to koľko nominácií na rôzne ceny to obdržalo, čakal som oveľa viac. Prevedenie mi prišlo často mdlé a nevýrazné. Keď tak nad tým premýšľam, možno by ma oveľa viac zaujal nejaký dokument na danú tému, kde by prehľadné fakty o okolnostiach zrejme oveľa konštruktívnejšie nahradilo kopu žvástov, ktorými bola zaobalená celá podstata dejovej línie.

plakát

Alibi na klíč (2017) 

Ako som sa len potešil pri čítaní popisu tohto filmu, že aká to bude super komédia s originálnym námetom. No napokon zostali moje očakávania dosť nenaplnené, pretože ten potenciál zostal kdesi na pol ceste. S týmto by sa dalo ešte dosť pohrať. Ale zas nebolo to až tak zlé, práveže ten dej, ktorý sa stále zamotával do klbka klamstiev bol vcelku zaujímavý, akurát tam bolo kopu zbytočných absurdností. Na druhú stranu, to malo aspoň celkom príjemnú komediálnu atmosféru a na niektorých scénkach sa dalo aj pousmiať (na niektorých dokonca aj zasmiať). Ale aj tak bolo to najlepšie na celom filme Elodie Fontan :)