grogodil

Toto je v červenom? Toto má skoro 80%? Tak to potom si aj pri najslabšej sezóne Homelandu predstavte svietiť tak o 100% viac. Toto je proti tomu naivne smiešny, predvídateľný béčkový konspiračný brak, idúci podľa prevarenej šablóny, kde vôbec nič (príjemne) neprekvapí, lebo viete, že do konca ďaleko, takže ten, koho vám prvoplánovo ponúkajú ako podozrivého, je, ako sa ukáže, samozrejme čistý a ten najmenej pravdepodobný v tom bude až po uši. A dojdete k tomu "šokantnému" odhaleniu tou najkrkolomnejšou, logiku často až příliš znásilňujúcou cestou plnou lacných zvratov, priblblých dialógov a trapného klišé. Herci stoja za ešte väčší prd, než lenivý scenárista a ak táto hrozne otrepaná zívačka občas vytrhne z polospánku, tak len občasnou svižnou akciou. Ledva dve hviezdy a aj to som asi príliš zhovievavý.

Navonok nezáživne statické, ako len obchodné rokovanie kravaťákov v jednej miestnosti okolo jedného stola môže byť natočené. Vymeňte ale obleky za nacistické uniformy a aj keď sa debatný krúžok bude niesť naďalej v rovnako uvoľnenom nevzrušivom odosobnenom duchu, tak vám odrazu znepokojením narastie čosi v hrdle, čo sa bude dve hodiny ťažšie pregĺgať. Rekonštrukcia tejto ostudne slávnej debatnej seansy o plánovaní európskej genocídy pohltí skôr, či neskôr asi každého, pretože obsah a koncentrácia zvrhlých desivých argumentov v 'priamom prenose' je fakt enormná. Štvrtá hviezda za nemeckú produkciu. Typické nemecké xichty a originál nemčina tomu pristane a pridáva na pôsobivosti.

Mafiánska kovbojská rodinka už začíná prešmykovať zabrednutá v bahne soap opery a nie a nie už druhú sezónu von. Stále je to taká sympatická drsnejšia podívaná, ale citelne už repetitívna, stagnujúca a bez tej strhujúcej dramaturgie, ktorú mali prvé dve sezóny. Hlavná dejová linka upozadená a nebyť vytrvalo nasranej, bezohľadnej a impulzívnej Beth, ktorá šteká na všetkých bez rozdielu, aj keď to občas nedáva zmysel, tak skoro zabudnem, za akých okolností táto sezóna začínala a že čo by sa patrilo už riešiť. Zato tu máme fetišistickú úchylku napchať do každej epizódy aspoň siluetu nejakého "Marlboro Mana" tancujúceho v slowmotion zábere za zvuku country na koníkovi. Po desiaty krát už to je gýč, rovnako ako tie duchaplné životné múdra a metafory, ktorých má každý pohotovo ako básnik plnú hubu. Vedľajšie rozohrané príbehy sú viac (Casey), či menej (Jimmy) nezaujímavé a podaktoré postavy už balancujú na hrane otravnosti. Chápem, že každý kovboj je podľa Sheridana krutoprísny motherfucker (a Rip dvojnásob) a nikto z tej famílie nikdy nebol vyslovene morálne nepoškvrnený sympaťák, no už to občas hrotia až do nechcene komických rozmerov. Rip vychovávajúci dieťa tak, že ho zavrie v noci do stodoly a dá mu akurát kýblik na sranie, to byť jeden prepálený príklad z mnoha. No a už tu máme aj postavy, ktoré beznádejne už prešli do toho vyslovene otravného módu a ich papagájovanie toho istého dookola už fakt lezie krkom. Ano Monica, počúvať to tvoje sústavné nerozhodné vyplakávanie a sťažovanie si štvrtú sezónu, je už cez čiaru. Chcelo by to namiesto toho zízania na krásne scenérie, ktoré sa už tiež pomaličky začínajú zajedať, znova nasadnúť do sedla a z toho slimačieho tempa zase prejsť do cvalu, lebo nám ten výborne rozbehnutý seriál až príliš začína "ztelenovelievať".

Ani nijak výrazne vtipné, ani smutné, ani napínavé, ani dojímavé. Od všetkého si na chvíľu pričuchne človek trochu, ale ani jedného dosť na to, aby to nejak konkrétne zavoňalo. Lebo keď už to začne zaváňať niečim intenzívnejšie, tak buď to vyšumí do prázdna, alebo tu náladu vyruší ďalšia scéna. Asi to malo posobiť melancholicky, ale s Johanom som sa okrem posledných 10 minút proste nevzrušene, nezaujato minul.

Najlepší Kozub za posledné roky a zároveň za posledné roky najhorší Prušinovský. Čo v preklade znamená, že nemá človek chuť pri pohľade na toho trapného šušlavého uziapaného dementa prehodiť ovládač skrz obrazovku, no stále je Kozub ten výsostne najotravnejší, silený zbytočný člen, ktorý je ako vždy skôr na smiech, než žeby bol vtipný a stále je to on, bez koho by to klapalo lepšie a kto najviac kazí celkový dojem... A to, že to nebude v Prušinovského zlatom fonde a že očakávania boli vyššie, to zase neznamená, že by to nemalo svoje úsmevné momentky a postavičky (Dyková, Kameníková, Hádek) a nedal by sa tým stráviť aspoň jednorázovo taký nenáročný večer pri bedničke.

Niečo ako dokument, ktorý začína skonštatovaním, že ide o jednu z najvačších záhad a niektorá z deravých teórií má určite pravdu a po skoro troch rozvlečených hodinách kadejakých konšpirácií viete rovnaký prd ako na začiatku, lebo to skončí úplne rovnakým neurčitým a neuzavretým čakaním na odpoveď.

Táto hiphopová subkultúra a jej potetovaní veľkohubí šašovia, to mi vždy prišlo komické, ubohé, bez dôstojnosti a totálne proti vkusu. Proste aj v jogurte je viac kultúry, než v takomto hiphope, takže nějaká počiatočná nedôvera voči Bangeru by zo mna šla stáčať do flašiek. A šanca fandiť mladému debilkovi, ktorý sa snaží preraziť s ďalšou vyslovene tupou rýmovačkou, tiež nula bodov na začiatku. Príbeh sa ale našťastie zvrtne v úplne niečo iné, čomu je hiphop len kulisa, nakopne to slušné priamočiare tempo a pohltí takou intenzívnou autentickou atmosférou. Až trochu nepríjemnou, keďže kameraman je neustále každému nalepený až na xichte. Aspoň si užijete fakt vierohodné herecké výkony. Mimochodom, totálne usmažený Bendig je Macháčkom pre súčasnú generaciu. Takže celý čas vlastne slušný, efektne klipovo zostrihaný odviazaný trip s dobrými hláškami. Štvrtá hviezda nahor ale za poslednú polhoďku, kedy tá veselá nálada zmrzne a zmení sa to na celkom dusný a napínavý nervák.

Na začiatku veľa otázok, že "Čo? Kto? Prečo?... " a zvedavosť, akú toto dostane pointu. A na konci som si nadával, že prečo som ja naivný blb stále ešte čakal od Shyamalana nejakú (aspoň trochu) duchaplnú odpoveď... Radšej okolo toho mal vyhýbavo tancovať do konca a tieto metaforické koniny v závere si mal radšej nechať pre seba, lebo čo zodpovedný otáznik, to dôvod k smiechu. Už to začína byť trademarkom MNS, že jeho filmy sú už dnes iba ten dostatočne zaujímavý prvotný nápad, ktorý si vie zaháčkovať divákovu zvedavosť. Bohužiaľ je už aj istotou, že z toho nápadu vždy vylezie len prvoplánový, ťažkopádny, nedotiahnutý, plytký, až smiešny scenár.

Takto sa rozprávajú komplexné veľké príbehy. V tomto je meno Paula Simona v titulkách proste záruka, že dostanete bohatý, premyslený a spletitý epos, ktorý si pozvoľna buduje autentickú atmosféru danej doby, miesta a rozvíja živé postavy do takej hĺbky, ako iné seriály len môžu snívať. V umení vystihnúť charaktery postáv tak, že máte pocit, že im vidíte do duše a do hlavy, v tom je aj The Deuce znova bezkonkurenčné... A v momente, keď začne úplne magických a dokonalých posledných cca 10 minút, tak si s citeľnou dávkou katarzie povzdychnete, že toto bol seriál, ktorý človek nesledoval, ale žil. Že ste tie postavy poznali a prežili tú dobu v tých zafajčených pajzloch so všetkými tými šlápotami, pornohviezdami, barmanmi, štamgastami, pasákmi a gangstermi.f

Každá druhá hláška je len trapná a prejdete ju akurát tak s pozdvihnutým obočím, no tá druhá polovica Philomeniných myšlienkových pochodov pobaví aspoň tým, ako nekomfortne sa hmýria na stoličke dotazovaní odborníci so zamrznutým a zaskočeným výrazom v xichte. A v tejto lepšej polovici sa tak raz za desať minút objaví taký záder, že člověk vyprskne od smiechu. A na týchto pár highligtov sa oplatí si počkať.