grogodil

Je vidno, že v tom mal prsty G. del Torro. Výsledok je opäť mixom všemožných žánrov od rozprávky, cez fantasy až po horor a pôsobí dojmom, že toho dosť dlží Faunovmu labyrintu (to by som mohol ale povedať aj o labyrinte, ak by som ho videl až druhý v poradí). Na druhej strane, až na ten občasný pocit deja vu pri niektorých scénach, musím uznať, že najmä vdaka kamere a vydarenej výtvarnej stránke, tajomná a miestami nefalšovane hororová atmosféra funguje takmer nonstop a rozuzlenie takisto nepatrí k tým úplne tuctovým

Film, pri ktorom sa budete cítiť bezbranne, pretože diaľkový ovládač vám je zbytočný a režisér svojím vytvoreným svetom manipuluje občas až príliš cynicky chladnokrvne a akoby schválne proti vôli diváka. A aby toho nebolo málo, skrz záporné postavy (ich motivácia je šialene jednoduchá a zároveň mrazivá) tak nejak náznakovo komunikuje s divákom a pýta sa ho, či chce v hre pokračovať a tým vzbudzuje akýsi náznak previnilosti, protože táto hra rozhodne nie je "funny", je poriadne dusná, chladnokrvná, a napínavá a vy budete tak nejak solupáchateľom celého toho psychoteroru, pretože to chcete samozrejme vidieť až do konca.... a ešte oné, totok onô - Michael Pitt bol skvelý. Už po piatich minútach som mal chuť mu tú golfovú palicu otrieskať o hlavu.

No, nech akokoľvek hlboko lovím, nespomeniem si na nič veselšie, čo by ma minulý rok viac pobavilo. Malá, milá, vzorovo britsky suchá a hlavne sympaticky poriadne čierna komédia o tom, ako sa môže zvrtnúť rodinný pohreb - jedna-dve tabletky "vália" a všetko ide podľa pravidla "Čo sa môže posrať, posere sa" .... no a "sprášený" Alan Tudyk rozjímajúci nad tým, ako je všetko zelené, bol dokonalý

So strašne sympatickým nadhľadom a iróniou a skrz jednoduchú, ale zároveň detailnú animáciu zobrazený strhujúci príbeh novodobých iráckych dejín očami dospievajúceho dievčatka (autorky filmu). Určite animák roku, aj keď zo začiatku sa človek neznalý iráckych dejín v tých nahustených informáciách a menách trochu strácal.

Drsné a čiernohumorné gangsterky patria k mojim srdcovým záležitostiam a táto je čiernejšia ako pohľad černochovi do zadku o polnoci cez slnečné okuliare... medzi Farrellom a Gleesonom lieta okrem skloňovania slovíčka "fuck" jedna hláška za druhou a keď sa na scéne ukáže plsychopat Fiennes, tak mám jasno - tentokrát ide objektivita stranou, toto má u mňa plný zásobník

Extrémne, ale extremné šialená, preštylizovaná a deštruktívna záležitosť, ktorá okolo učebnice fyziky ani len nešla. Našťastie to nevadí, pretože ochromený a úžasnutý divák neveriaci vlastným očiam podľahne Bekmambetovmu hyperdeštrukčnému infernu akosi automaticky a slovné perly typu "Ako by si strieľal, keby ti nepovedali, že guľka letí priamo?" si uvedomuje až keď sa dvíha zo sedačky na odchod ....Každý vie, že že by Angeline vpálil guľku medzi oči a žiadne dôverovanie inštinktom alebo forhandové šklbanie rukou, že si takmer vykĺbi lakeť, by tomu nezabránilo, ale keď vo filme nie je jediná scéna, ktorá by sa čo len obtrela o realitu, tak je úplne bezproblémové pristúpiť na takúto hru, podobné šialenosti prijať a prefiltorovať ich podvedome na čistý pocit zábavy....miestami to lízalo hranicu únosnosti a scéna 5 krát spomalená a 5 krát zrýchlená v priebehu 20 sekúnd proste prestáva byť cool a začína byť otravná (rovnako ako opakované zrážanie sa guliek), no podaktoré momenty boli doslova vrcholom práce s bullet timom (zaverečná prestrelka)

Tak toto šlo mimo mňa. Kravina bez hlavy a päty. Vízia budúcnosti tretej svetovej, cestovanie časom, filmová satyra na téma ekológie, či terorizmu naglebaná v jednom neprehľadnom guláši, ktorá trvá dve a pol hodiny a ani po tomto čase nebudete z toho všetkého o nič múdrejší ako na začiatku - akurát vás bude z toho bolieť hlava a prdel. Obhajujte, zastávajte si Kellyho a oháňajte sa nejakou údajnou hlbšou myšlienkou , no aj keby som ste ma o nejakom intelektuálnom presahu tejto kraviny presvedčili, stále to nebude nič viac, než intelektuálna kravina bez hlavy a päty

K pilotu: Historka o lietadle plnom ľudí rozložených na kosť v lietadle, ktoré pristane na letisku v Bostone je spočiatku zaujímavá, no iba dovtedy, kým scenáristi nezačnú tlačiť na pilu až príliš a vyšetrovacie metódy typu rozhovoru v kóme a pod. nezačnú odporovať až príliš racionálnemu mysleniu. Len dúfam, že scenáristi budú trošku striedmejší a nebudú čoraz viac balancovať niekde na hranici absurnej sci-fi a seriózneho mysteriózneho trilleru....za pilot 60% PS: obavy sa naplnili, po šiestich epizódach prestávam pozerať

5 minútové animáky z rýše hmyzu. Roztomilá aminácia v kombinácii s reálnymi exteriérmi a milý humor. Proste animák, ktorý by mala každá televízia povinne nakúpiť a vysielať ako večerníček, pretože všetky tie sračky, čo bežia na Animaxe, Jetixe a neviem čom všetkom, nesiahaju týmto hmyzím potvorkam ani po tie ich hmyzie členky....

Bez šťipky nadhľadu, bez náznaku vtipu, bez čohokoľvek, čo by vám nejak odľahčilo z toho nepríjemného pocitu, ktorý celý čas sledovania tohoto pomaly, no nie nezáživne (zaujímave hranie sa s časovými rovinami) odrozprávaného filmu máte. Tak chutne nechutný, dusný a smutný film sa len tak nevidí....