KarolMalina

Celý problém tkvie v tom, že hyperbolizuje sexualitu a ešte horšie je to, že to gýčovito spája s humorom. Pripadá mi to ako neprirodzené a násilná téma sexuality je až trápna. Ale keďže pán režisér režíroval moje obľúbené filmy Seno, Slnko dávam dve hviezdičky. Verím, že to myslel dobre.

Pán režisér má hrozné výkyvy. Raz natočí skvelú komédiu a potom niečo, na čo sa ozaj nedá pozerať. Chýba mu asi akýsi kontakt s bežnými ľuďmi, pretože ako aj Kameňák bol pre mňa neskutočne preexponovaný film, teda gýč, tak tento bohužiaľ taktiež. Veľmi zle spracovaný film, a to hlavne preto, lebo nevychádza z normálneho života ľudí, teda z reality. Nedotýka sa reality súčasnej spoločnosti, z jej problémov a štýlu.

Tento film som zaregistroval len pred pár rokmi a nechápem, ako mi mohol uniknúť. Komorný príbeh a neskutočne úžasne zaujímavo spracovaná metafora vzťahov muža a ženy, ak absentuje láska a do popredia sa dostane zo strany ženy zúfalosť mať za každú cenu muža, aj keby bol z pekla. A na druhej strane muž, ktorý hrá rolu potencionálneho partnera len preto, že sa potrebuje zadarmo niekde nažrať a mať  sekundárny úkryt. Snaží sa zároveň byť dominantný nad ženou, avšak neskoro zistí, že jeho hlad mu zatemnil mozog až natoľko, že si nevšimol odhalenie jeho zámerov partnerkou a padol do pasce z ktorej už nebolo návratu. Úžasná dynamika, vďaka pohybovej a výrečnej stránke hercov, aj napriek takmer stáleho miesta deja. Brilantný humor oboch hercov len vyzdvihol celé umelecké dielko, avšak celkom určite odresované náročným divákom.

Film zachytávajúci nielen realitu Petržalky 90 . rokov, ale aj reálne spracovanie prenáša empatickéko diváka spať do mladosti a krásnych rokov. Typický príklad toho, ako Petržalka spravila aj s tichého a slušného mladíka devianta. O kamarátov tam nikdy nebola a ani nie je núdza, avšak ulica akosi na výber nikdy nedávala. Mierne mi prekáža trochu menej dynamiky, a to hlavne v prejave hercov a pri dialógoch. Trochu viac pohybu to chcelo, ale aj tak je to zaujímavý snímok. Bohužiaľ nevychádza z neho silnejšie mravné ponaučenie, keďže ani tento film pre mládež tú mládež nijako neodradil od drog a gemblerstva. Tieto dve diagnózy sa bohužiaľ "legalizovali". Jedna neoficiálne, druhá oficiálne a zničili mnoho rodín a mladých životov.

Deficit zaujímavých filmov z prostredia prostého robotníka je výrazným znakom súčasného spoločensko-politického zriadenia, v ktorom prakticky robotník neexistuje alebo je zatlačený do absolútneho úzadia. Ak sa objaví v súčasnom filme, tak len ako nútená a nechcená periféria hodná len postmodernistického výsmechu. Z toho pramení potom nerovnováha zdravej ( chorej) atmosféry v spoločnosti, čoho sme dejinní svedkovia.  V tejto milej a úsmevnej komédii je použí opäť inteligentný a prirodzený jemný humor, ktorý je soľou každého dobrého jedla, a tu určite nechýba, ba dokonca má sladkú chuť a vôňu krásnych kvetiniek, či chuť jahôd na šľahačke.  Krehkosť porcelánu, nádherne prenesený dvojzmysel mladých dievčat ( kvetiniek ), zapúšťajúcich prvé korienky v pracovnom kolektíve v priestoroch skladu.  I keď sa to zdá neuveriteľné pre dnešnú generáciu, ale príbeh nemá ďaleko od zobrazenia reality. Pracovné vzťahy za socializmu boli uvoľnenejšie ako dnes, čo je fakt, ktorý ja môžem, a mám aj právo, potvrdiť. Prehovory a dialógy vo filme sú trefné, majú úžasný logický a situačný spád a každé slovo pasuje ako riťka na šerbel. Najväčšiu zásluhu na tom má nesporne adekvátny výber hercov na jednotlivé roly. Herdegbaba Míla Myslíková, skvelá komediálna herečka v roly vedúcej pracovného tímu nemá chybu. Dáša, pracovníčka skladu, ani nehovoriac, a dobre zapadla do kolektívu i slovenská herečka, v rámci zbližovania národov i filmom, nariadené z hora. Malý kontrolór, ktorého ani nie je vidno od zeme svojou dôslednosťou atď atď... Výkony hercov sú zžité s pracovným prostredím a robotníckou, voľakedy oveľa sebavedomejšou, vrstvou spoločnosti. Proste herci sa v rolách priam vyžívali a pôsobia ako reálni pracovníci v sklade. Z filmu priam sála vôňa toho skladu a vzrušenie z krásy porcelánu. Dej, napriek statickosti prostredia, je až nadmieru dynamický a o humorné scénky založené na dialógoch a situačnosti nie je núdza.

Roman Pomajbo sa hodí do bláznivej komédie typu Četník a četnice, a ja stále nechápem, prečo jeho talent je stále ubíjaný tragickými alebo vážnyni postavami. Napriek tomu to zahral dobre, i keď nemyslím si, že bolo potrebné tak vyzdvihovať nezdravé ego Urbana.

Trilógia Seno, slnko sa vyznačuje zosmiešnením obyčajného človeka, teda má prvky postmoderny, a to už v socialistickom zriadení, kde spoločensko-politický systém dával na prvé miesto robotníka. Ak porovnáme realitu a zobrazenie postáv kladených do socialistického systému, tak ide o tendenčné dielko, pretože to tak proste nebolo. Ale v Česku bol v druhej polovici 80.rokov oveľa viac ako na Slovensku obyčajný človek takto zobrazovaný. Na Slovensku nie. Humor obyčajného človeka bol v slovenských komédiách o niečo zložitejší. Napriek tomu situačnosť a zaradenie nehercov do filmových rolí priniesol ozaj dokonalé pobavenie. Účelom režiséra bolo hlavne pobaviť, aj za cenu zosmiešnenia obyčajného človeka, ale i cirkevného hodnostára. Ako je známe, tak režisér často do podtextu a neskôr i priamo do príbehu zaraďuje výrazne sexualitu, a i tú dokázal premeniť na humor. Navzdory všetkému plynie z tejto bláznivej komédie zvláštna pozitívna energia, a čo je dôležité, aj konzervovanie vône osemdesiatych rokov.

Film je ľahko zneužiteľný na politickú propagandu. Vieme to aj z minulosti a bohužiaľ to vidíme i dnes. Avšak veľmi vážny rozdiel tu predsa len je. V minulosti sa točili filmy aj s politickou tematikou alebo podtextom, no vo veľkej miere s pravdivým jadrom. Spracovanie už mohlo byť mierne prikrášlené. Tento film je ale odstrašujúcim príkladom toho, ako na základe fám a neoverených, či nedokázaných obvinení, na základe politickej objednávky, sa vyrába príbeh, ktorý môže byť dôveryhodný, no na nepravdivom základe. Ako film je to relevantný materiál, ale v rámci spoločenskej zodpovednosti je to veľmi nebezpečný trend. Samozrejme, že mnohé historické filmy sú tiež natočené na základe legiend a mýtov, ktoré tiež nie sú pravdivé, ale je tam aspoň veľký časový odstup, a tu ide o čerstvú legendu, ktorá sa ešte stále nenazýva vlastne legendou, ale pohodlným klamstvom.

Seriál Červené víno patrí medzi najlepšie slovenské seriály 20. storočia. Spolu s Tišícročnou včelou a Alžbetiným dvorom patrí ku klasikám. Obsahuje základné charakterové vlastnosti ľudí, zobrazujú vysoko reálne a presvedčivo človeka v bežnom živote nielen na začiatku 20. storočia. Herci a ich výkony boli na veľmi vysokej úrovni umeleckého spracovania. Môžeme pokojne povedať, že sa stali obsahom "filmovej biblie", ku ktorej nie je treba žiadne nové seriály, lebo ich kvalita a odkaz je večne platný a nadčasový, a vysoko pravdepodobne i neprekonateľný.

K tomuto veľkolepému dielu myslím netreba veľa slov. Neprikreslená realita vyteká z každej sekundy filmu a centimetra zeme, na ktorej tiekla krv ľudí počas brutálneho vyčíňania nemeckých fašistov počas napadnutia Sovietskeho zväzu  ( najmä Ukrajiny a Bieloruska).