F2003F

Notes on a Scandal umiernenejšie a z teen pohľadu. Za prvé nerozumiem načo to prijala rapídne stúpajúca hviezda Jenna Ortega a za druhé načo nevkusne obsadili lamu Martina Freemana do úlohy zvodného učiteľa, keď aj predpokladať je ťažké aký prínos by do ich chémie vedel priniesť. Jej prednes skvelo ukazuje, že uspieť dokáže v hocijakej polohe a byť presvedčivá bezohľadu na tvár charakteru, aj keď stále mám silný dojem, že zatiaľ všade hrá iba samú seba bez väčšieho odklonu od svojej komfortnej zóny (momentálne neporovnateľné s Anya, prípadne Zendaya alebo Sydney). Na druhej strane jeho prednes napriek obrovským hereckým skúsenostiam hravo zatienia vedľajšie herečky Adlon alebo Dominczyk. On totiž vývoj už ako-tak stráviteľného príbehu neprimerane brzdí svojim prázdnym výrazom a nedáva mu tak priestor na možnosť stotožnenia sa s jeho správaním či situáciou. Film je ale pozerateľne oddychový, na to aký má hlúpy a nereálne naivný scenár. Plus výborná kamera v hraní sa s uhlami záberov a farbami. Mínus žiadne kozy a mladá fajčí radšej cigarety namiesto č_ráka a dym ani nevťahuje do pľúc. Načo treba nasilu robiť V TEJTO DOBE z postáv fajčiarov? Okrem Tarantina už na to ku.va dávno nemá žiadny iný filmár obhájiteľné právo.

Atmosférou viac triler než horor, aj keď sa snaží navodiť zmiešané vplyvy na emócie ponurým tempom bez akcie a zobrazením skoro ako found footage, no nedokáže vyvolať očakávaný strach ani napätie. Na odľahčujúce pozeranie zvládnuté fajn, ale tipujem, že tvorcovský zámer tak chabo stanovený nebol a ani na to nemal predispozíciu, lenže v štýle prednesu aký udáva sa nedokáže udržať. Kamerovo častokrát stráca na danej autenticite a efektami ako cgi zvracanie do oka kamery alebo celý scifi záver aj na vážnosti. Obsah je pomerne zaujímavý, herecky dobre obsadený a presvedčivo zahraný, ale absolútne neťaží zo širokých možností charakterov a len naivne pláva na povrchu uveriteľnosti bez väčších ambícii. Prednes akým napríklad House of the Devil omnoho výraznejšie vynikal tu nefunguje ani náznakom. Stále lepšie ako drvivá väčšina pásovej produkcie typu Jason Blum.

V skutočnosti toľkú epickosť robí hlavne (ďalší) Zimmerov brutálny soundtrack. V 160min stopáži som nenadobudol vždy pocit úplne zmysluplného využitia zdĺhavých záberov. Dokonca menej než pri jedničke, ktorá sa mi javila mimochodom aj vizuálne oveľa krajšie spracovaná a to dokazuje najmä skvelé využitie potenciálu predvedenom iba nakrátko cez čiernobielu v tomto pokračovaní. Villeneuve teda dal poznateľne viac úsilia do strhujúcej veľkoleposti než intimity cez kameru, kostýmy, masky atď. Obsadené početne, nanajvýš pohľadne a využite (Anya na tých pár sekúnd napríklad upútala viac ako niektoré vedľajšie postavy). Dvojka si veľmi pýta byť ospevovaná a navádza na plné hodnotenie, s ktorým by som nemal problém sa stotožniť keby v sebe nechovám hlbokú úctu k vrcholom žánru a natoľko ma to zas ani zďaleka nedostalo. Z prostredia je jemne cítiť kedy sa točilo v štúdiu, čo dovoľuje plížiť sa dojmu, že je všetko umelé, počítačové a nereálne (niečo čo by Nolan ani náznakom nedopustil). Knihu nepoznám.