Jean od Floretty

Pěkný film, plný chamtivosti, naděje a následně zmaru nad vrtochy přírody, nezájmem vesničanů a zlem v podobě farmáře Césara a jeho synovce Ugolina(1987 César: Daniel Auteuil – Nejlepší herecký výkon), jež svoje zisky staví nad život člověka. I přes počáteční úspěchy, hrbáč Jean, marně svádí boj s počasím a hlavně se zlomyslností sousedů. (23.09.2008)

Ako tu už bolo napísané, naozaj veľmi vydarený film. Už samotná téma je veľmi zaujímavá i keď pred vzhliadnutím filmu som si celý príbeh predstavoval trocha inak. Fim má trocha pomalší rozbeh, ktorý sa znásobí až po nejakej polhodine keď sa na scéne ukáže Depardieu, ktorý tu síce nepredvádza svoj najlepší výkon, každopádne je však hlavným motorom celej snímky a až neuveriteľne je vykreslený kontrast medzi jeho čistou a pracovitou dušou a prefíkane lišiackym Yvesom Montandom - ten zo všetkých podáva aj najlepší výkon. Čo sa týka Daniela Auteuila, ako jeho synovca, ten hrá svoje striedanie strán tak, že sa vôbec nedá očakávať, komu fandí viacej. Jeanovej dcérke Manon sa tu síce nedostáva toľko priestoru, tá sa však naplno predvedie v druhom diely, ktorý už nesie zase jej názov. I keď je film z veľkej časti postavený na tvrdej otrockej robote Gérarda Depardieua a jeho nosenia vody, vždy ponúkne niečo nové, takže vo výsledku sa hluché miesta hľadajú len ťažko. Okrem toho nemožno nevšimnúť výbornú kameru skvelo zachytávajúcu prírodné krásy Provensálska, tak aj pekné výtvarné spracovanie. Z ocenení filmu je možné spomenúť 1 cena Cezára (Y. Montand) z 8 nominácií, 4 ceny BAFTA (film, herec vo vedľajšej úlohe - Montand, scenár a kamera) a nominácia na Zlatý glóbus. Bezpochýb najlepší film o záhradkárčení, aký bol doposiaľ nakrútený. (26.05.2008)

Škoda, že předloha byla jasně daná, protože asi každý, kdo se na film dívá si přeje, aby se nakonec hrbatému Jeanovi podařilo překonat překážky od místních darebáků, aby mu často pršelo a hlavně, aby došel na to, že na jeho pozemku je pramen. Tomu ale tak není a tak se ubohý Jean protlouká nástrahami života víceméně neúspěšně až do brzské smrti. Vynikající výkony herců, ať už těch vysloužilých, nebo těch začínajících. (18.08.2008)

Otvorene priznávam, že tento štýl je mi cudzí. Vo Francúzsku akoby existovala celá „škola“ adaptácií kanonickej románopiseckej literatúry, kam patrí i Pagnolova L'Eau des collines. Problém s týmito adaptáciami je, že nezriedka pripomínajú skôr než film len predĺženú ruku literatúry, ktorá si so sebou nesie väčšinu kladov a záporov predlohy. Dvojdielny film Clauda Berriho (ktorého druhú časť považujem za o čosi lepšiu, jednak z dôvodu vyťaženia väčšieho dramatického náboja pri riešení rodinných väzieb medzi postavami, jednak vďaka výraznejšiemu režijnému štýlu, jednak z omnoho prízemnejšieho subjektívneho dôvodu s názvom Emmanuelle Béart :-) ) je podľa mňa rovnaký. Štylisticky príliš významne nevybočuje z francúzskych štandardov, nemôže sa opierať o pôvodnosť relatívne otrocky prevzatého príbehu a primárne vsádza na výkony hercov pohybujúcich sa v krásnom vidieckom prostredí. Snaha „nasiaknuť“ rurálnou poetikou pomaly snímaných vrchov a údolí ešte výraznejšie spomaľuje a riedi celkom konvenčné rozprávanie s časovými skokmi naprieč ročnými obdobiami. V komentároch často spomínaná dôsledná výstavba a príprava priestoru na zvraty opäť poukazuje na literárny pôvod a celkovú zastaranosť. Berrimu sa jednoducho nedarí preniesť so silou pôvodného románu do sveta ostrých kontrastov medzi prostými, ale prirodzene prefíkanými roľníkmi a rodinou Jeana, ktorý so svojimi mestskými znalosťami do ich sveta nezapadá. Rovnako filmu neprospieva rozloženie do dvoch takmer dvojhodinových častí tam, kde by stačil komplexný celok o pol hodinu až hodinu kratší a s vypustením pre dej nepodstatných scén dynamickejší. V tejto podobe odporúčam radšej si prečítať knihu. 60% Season Challenge Tour 2015 (09.09.2015)

Občas se budím v noci ze sna při hrůzné představě, že bych se musel živit fyzickou prací. A neuklidnilo by mne ani to, že bych měl statistické údaje o počasí v kapse, protože jsem stejně naivní jako Jean. I já bych totiž zbaštil Ugolinovi jeho falešný úsměv a při únavných výpravách za vodou bych si nevšiml kudly ve svých zádech. Jenže Jean je na rozdíl ode mne plný optimismu, který je krásně nakažlivý a který ostře kontrastuje s jeho osudem. Bez odhalení rodinných vztahů ve druhém dílu to zase nijak zvlášť silné drámo není. A hodně mne zklamala scéna ve vesnici, ve které se Jean naprosto neadekvátně rozčiluje na vesničany, které potkal poprvé, což jsem nucen považovat za špatnou práci střihače, který mi nějaký předchozí konflikt musel ušmiknout. (05.05.2013)