Garderobiér

Fantazie. Finneyho výkon se u mě zapisuje mezi nejlepší, jaké jsem měl tu čest vidět. Právě jeho (a Courtenayův) festival herectví způsobil, že jsem byl po celý film schopen pouze zírat s otevřenou pusou a pokoušet se absorbovat nepopsatelnou sílu vycházející z každé scény, každého dialogu. Právě Finney, coby Sir, pak divákovi zprostředkovává absolutní dramatičnost, která si vypomáhá neokoukatelným shakespearovským prostředím, nesmrtelnými replikami a zejména pak maskou krále Leara, která o to víc zvýrazňuje Finneyův projev. Důkaz, že k dokonalému filmu stačí "málo". Zajímavý scénář a špičkoví herci. (P.S. Nutno vidět v originále!) (04.12.2010)

,,UŽ 227 LEAROV ...A JA SI NEPAMÄTÁM PRVÚ VETU." __ Maximálne hodnotenie udeľujem filmom, ktoré ma obzvlášť oslovili, strhli svojim prevedením alebo ich považujem akýmsi spôsobom za mimoriadne. Garderobiér takým dozaista úplne nie je, ale z celkového hľadiska nenachádzam na ňom žiadne veľké výhrady a plný počet dávam pre herecký koncert oboch hlavných predstaviteľov, ktorý je ozaj mimoriadny. Sledovať ich už len v spomínanom parádnom českom dabingu (z roku 1987) je čosi výnimočné, a aký je potom originál? Z tu vedenej polemiky, či je lepším Finney alebo Courtenay by som skôr vybral druhého menovaného, ktorý napriek tomu, že ho charakter jeho postavy robí hierarchicky prirodzene menej dôležitejšou personou, sa nijako nestráca a svojimi famóznymi sólami ma oslovil o čosi viacej. Courtenay pri svojom pajedení sa ovláda dokonale takú škálu mimiky a gest, že v dobách pred digitálnym vekom by bol ideálnym predstaviteľom Glooma. Záverečná pol minúta je jedným z najdojímavejších filmových zakončení a oslovila ma svojou nenútenosťou. (281. hodnotenie, 36. komentár k filmu) (22.05.2013)

Přes veškeré kvality Alberta Finneye, někdejšího osamělého přespolního běžce Toma Courtenaye a jejich úžasných dabérů Oty Sklenčky a Václava Postráneckého se jedná o divácky velmi náročný film. Hlavně proto, že se ve filmu tak málo děje, a přitom je vyjádřeno tak mnoho, celý jeden život velkého umělce, který své profesi obětovat život. Velký koncert dvou velkých herců (2+2), který ale může začít postupně lézt na nervy. Má to ale sakra blbej konec. (25.05.2013)

Chutia mi filmy, ktoré sú jednoliatym, kompaktým celkom, kde všetko so všetkým súvisí a spolupracuje. The Dresser je presne z tejto kategórie, naviac presiaknutý zhovievavým 'múdrom' (ono to vlastne v tejto kategórii ide ruka v ruke). Príbeh, ktorý svojich hrdinov miluje, ale nič im nepardónuje. Mrazivý aj teplý, určite však príjemný zážitok. A nemusíte byť zrovna milovníkom divadla a už vôbec nie znalcom Shakespearovho odkazu. (11.01.2006)

"Dvíhaj oponu! , tie fašistické svine ma v žiadnom prípade zastaviť nemôžu..." 227-me predstavenie Kráľa Leara dáva poriadne zabrať najväčšej divadelnej hviezde, ktorej práve dnes akosi došiel dych. Neopustili ho len fyzické sily, ale zmätok a prievan nastal aj v jeho hlave a vypadli mu naučené texty. Z tejto situácie režisér ťaží humor i dramatické momenty. Albert Finney predvádza skutočne strhujúci výkon a jeho teplý poskok je mu minimálne rovnocenným partnerom. Napriek bombardovaniu Londýna nemeckým Luftwafe sa zdá, že starý Sir zo seba vydá na pódiu životný výkon. A to aj dal...Zaslúžené oscarové nominácie, pre pána Finneyho zvlášť. 80%. (28.10.2012)