Smrtelná čára

Strašná sračka. Bez napätia, bez atmosféry, a pár hnilých mrtvol to nezachráni. Pleasence hrá najidiotskejšiu postavu svojej kariéry, detektíva, čo za celý film neurobí jediné správne alebo aspoň inteligentné rozhodnutie, len sa nasilu usmieva a pije čaj. A vlastne ani ten prípad nerieši, len dookola akoby podľa šablony ukazuje, jak papierová, za 10 minút na záchode napísaná, hlúpa postava je. A všetci ostatní, jak keby nestačilo čo za nezmysel hrajú, ani nevedia hrať. A vlastne by tam ani nemuseli byť, aj tak je evidentné, že mal len niekto nápad o hnisavcovi v metre a potom sa nato pokúsil vymyslieť akože príbeh. Hanba. A ten zápas s metlou, to je ako v EdWoodovskom trashi z 50.tych rokov, už som len čakal, kedy za nimi padnú kulisy. (16.01.2018)

Těžko věřit, že takhle špinavá a nečekaně brutální věc vznikla v puritánské Anglii na počátku sedmdesátých let. Tehdejší divák si musel přijít na své, jelikož ty hnisající masky, detailní nabodávání, okusování krysích hlav a spousta rozkládajících se mrtvol působí labužnicky i dnes. Gary Sherman, který se o několik let později předvedl s hororovou peckou "Dead and Buried", však ukázal, že je schopen i budovat stísňující atmosféru v metru, v němž řádí tak trochu nešťastný kanibal, jenž touží po nové rodině. Nedílnou součástí děje je samozřejmě detektivní vyšetřování; to má však peprné grády díky Pleasencově postavě poněkud neortodoxního a hlavně hláškujícího inspektora Calhouna. Za mě silná trojka. (27.07.2015)

Na Raw Meat je krásně vidět, co chybí většině současných hororů- chuť riskovat, nebát se do toho pořádně šlápnout, nezapomenout na nadhled (a humor), mít správné a zapamatovatelné charaktery a hlavně- atmosféru. To všechno tenhle kousek z roku 1972 splňuje, krásný nebo spíš krásně nechutný masky, kanibala v anglický podzemce, britskej suchej humor (Pleasence je týpek k pohledání, co hláškuje jak o život), Christophera Lee, co je tam sice asi jen dvě minuty, ale i tak zaperlí, no a tu dneska tolik chybějící atmosféru. Jop, takhle má vypadat horor, co má koule. (17.11.2016)

Menej známy horor bez veľkých cieľov, s nízkym rozpočtom a jednoduchým námetom. Aj napriek tomu zásluhou herectva Donalda Pleasencea ako inšpektora Calhouna, atmosféry strachu, vyvolaniu pocitu špiny a hnilobného puchu u diváka pri sledovaní, mixom medzi ľudským sarkazmom a vážnym prístupom k práci, striedaniu romantických melódii s tými napätými, či kombináciou seriózneho hororu s gore predstavením, robí z “Death Line“ (v Anglicku titul známy pod názvom “Raw Meat“) viacvrstvový zážitok. Zdevastované priestory dávno nepoužívaných častí londýnskeho metra skrývajú nejedno tajomstvo. O nikdy podrobne a jednoznačne objasnené zmiznutia v tuneloch nástupišťa miestnymi úradmi sa po čase začína zaujímať opäť polícia. Posledným impulzom pre obnovenie vyšetrovania - spočiatku prípad bez nadviazanosti na minulé prípady, je objavenie/neobjavenie údajne opitého muža v strnulej polohe ležiaceho na schodoch metra. Keďže sa jedná o váženého, dobre situovaného štátneho úradníka, prípad sa rozbieha. Jeho pozadie je ale hlboké ako čierna kamenná studňa, na ktorej dne sa môže nachádzať kadečo. Mysľou, ale aj fyzicky chorý potkan zo stoky – kanibalský šialenec huhňajúci nezmysli, svoju zbierku obetí/potravy/lások nemá v úmysle len tak opustiť. K jeho zmýšľaní a ľudskom osude ktorý ho postihol, nie je podobne ako tomu je u iných zložiek filmu, si možné vytvoriť jednoznačné stanovisko. Beštiálne hovado? Zlomená existencia? Osamelý muž? Hnusný potkan?, ...Súcit? Opovrhnutie? Nenávisť? ... (22.01.2010)

Tajomstvo londýnskeho undergroundu, teda podzemnej dráhy metra, treba hľadať v jeho neprístupných útrobách a v dávnej minulosti. Ak by bol celý príbeh (vrátane vraždiacej kreatúry prelezenej morom a hnisavými vredmi) tak pôsobivý, ako hlášky a výrazy vyšetrujúceho kriminalistu, šiel by som s hodnotením vyššie. Žiaľ tieto filmové komponenty, vrátane deja a jeho vyústenia, ostali ledva priemerné. (24.04.2021)