Fáze IV

Hutný námet pretavený do pomerne riedkeho obsahu. Film zaujme predovšetkým formálnou stránkou; množstvo veľkých detailov a makrodetailov zo sveta hmyzej ríše nevidíte v hranej tvorbe tak často. Pomerne desivá atmosféra je dotváraná malým množstvom postáv, ich izoláciou a spomínanou kamerou. Na druhú stranu pôsobí divne, že pri takomto fenoméne je na miesto vyslaná len dvojica vedcov a nevyzerá to, že by o ich prácu niekto prejavoval záujem, telefóny nevyzváňajú a nikto z nich nikomu nepíše. Nesmie chýbať krásna žena, jej účasť je ale nakoniec zdôvodnená pri netradičnej pointe. Film pôsobí dojmom, akoby išlo o prvú časť väčšieho celku a neskôr by sme mali sledovať hon za kráľovnou. (08.07.2023)

Pozoruhodná věcička v mnoha ohledech, k tomu já mám ráda filmové hrátky kočky s myší, obzvláště když se s jistotou neví, kdo je kočka.. Začátek na mě příliš nezapůsobil, ale postupně jsem se nechala vtáhnout a v závěru jsem byla napnutá, jak to celé soupeření dopadne.. Každopádně se jedná o snímek k zamyšlení a tím získává v mých očích na ceně.. Poděkování Willymu za tip, pro mě příjemné filmové překvapení.. (18.01.2024)

Kamenné stĺpy mi pripomínali obal albumu The Who, na ktorom bolo Baba O'Riley, a podobné psychedelické veci, čiže atmosféra ok. Aj originálne katastrofické nápady fajn. Len budovanie napätia na mňa moc nefungovalo kvôli slabším efektom. Ja chápem, že v dobe vzniku boli obmedzenejšie možnosti. Ale časom mi začalo vadiť, keď bol každý výbuch zostrihaný tak, že najprv vidíme objekt celý a potom detail explózie extrémne zblízka, aby nebolo viditeľné, čo vlastne vybuchuje. Možno vďaka tomu štáb nemusel demolovať nákladné kulisy, výsledok je však taký, že všetko vybuchuje dvakrát, čo nepôsobí dynamicky. A tiež som mal trochu problém s Lynne Frederick. Vizuálne super, len hrala dosť slabo. Jasné, mala byť postava, ktorá zažila traumu, tak sa chová nedôverčivo. No vyzeralo to tak, že sa bojí na ľudí aj pozrieť, ale potom im zrazu roztrieska laboratórium od hnevu. To som jej moc neveril. Napriek tomu dobrý tip od Willyho z VRK. (19.02.2024)

Lehká variace na takové ty filmy, kde jakési zvířectvo ohrožuje lidi, ovšem v komorním a sofistikovaném hávu. Spíše nežli efektu (klasické zběsilé honičky před útočícími, děsuplné zvuky vydávajícími a hrozivě vypadajícími stvůrami, za doprovodu obligátních výkřiků hrůzy a vytřeštěných očí, opravdu nečekejte (za to si možná užijete "mravenčení" po těle :-)) je ve filmu mnohem více prostoru věnováno životu mravenců jako takových, jejich zvláštní komunikaci, vývoji, a horlivému výzkumu dvou zanícených vědců (ten vousáč byl vskutku k sežrání :-)). I ona křehká dívenka (ač se to zprvu nezdá), to tam nakonec pěkně rozjede. :-) Navíc po celou dobu (ano, i poté, co prchne divočinou z hořícího domu, a zapadne kamsi do sklepa) stále v čistém, nažehleném oblečení, bez jediné modřiny, škrábance či šmouhy, a vlasy, jako by právě vyšla ze salonu. :-) Uděluji za každou fázi jednu hvězdičku. ;-) /"Virtuální retro kino" Willyho Kufalta/ (16.01.2024)

V titulnej Fáze IV, z roku 1974, sa to vskutku len tak akosi hrôzostrašne, a k tomu i úplne mimoriadne hemžilo čo najdetailnejšími zábermi - akýchsi zvláštnym spôsobom ["mimozemsky"] vyspelých, či povedzme ešte i obzvláštne jedovatých, a brutálne premnožených, arizonských mravcov, ktoré sa teda v tomto prípade rozhodne čo najviac odpútali od svojich mravenísk, aby skrátka čo najviac zdeptali nielen azda práve iba týchto dvoch univerzitných vedeckých pracovníkov v zložení staršieho Dr. Hubbsa & mladšieho Leska, ktorí zrovna prišli do tejto naprosto nehostinnej, arizonskej oblasti, študovať ich pomerne dosť atypické správanie sa, čiže tým pádom plánovali sa s nimi najskoršie len nejako zvláštne a účinne vysporiadať, resp. v podstate by sa dalo rovnako tiež podotknúť, že tieto mravce začali postupne študovať ich samotných, uzavretých v akejsi počítačovo vybavenej kupole - uprostred samotnej mravčej expanzie → so science-fiction a desivých, hororových prvkov, vďaka ktorým som sa napokon cítil celkom prazvláštne, akoby som pociťoval akési vnútorné mravčenie na dolných končatinách, ktoré sa začalo postupne šíriť naprieč celým telom, čo ma ešte oveľa viac znepokojovalo, ako tomu bolo vlastne na úplnom začiatku. • Jediný režisérsky zárez od amerického grafického dizajnéra - Saula Bassa, ktorý pravdepodobne počas svojej jedinej hranej vízie - popridával b-a-s-y aj na takých miestach, kde to nebolo vôbec ani nijako extra zvlášť zase potrebné, čím sa de-facto predsa začal trocha viacej znižovať i výsledný kredit daného titulu, ktorý aspoňže miestami vhodne vyvažovalo príslušné obsadenie v podobe Brita N. Davenporta a Američana M. Murphyho, ktorým ešte zručne sekundovala britská predstaviteľka Lynne Fredericková - s akýmsi neblahým osudom v pásme skutočných reálií. • Naopak, čo bolo podľa mňa skutočne fascinujúcim objavením na danom titule; je hádam najmä to, že všetky »mravčie sekvencie« doslova sršali nadštandardným, no zároveň aj sakramentsky desivým spracovaním, ktoré ako by ste [ne]normálne skúmali rovno pod «filmovým mikroskopom,» čo bolo určite najsilnejšou Bassovou stránkou v rámci celku; to by totižto asi vystačilo i na samotnú kapitolu. • Škoda tej celkovej veci v tom zmysle, že popri naozaj zaujímavo budovanému napätiu - titul na konci skĺzol do akejsi „surreálnej rozprávky,” keďže si avšak okrem toho taktiež myslím, že mal tentoraz proste omnoho navyše... (27.04.2024)