Příliš dokonalá podoba

Cronenberg rozohral hru výčitiek, odriekania, ale i pohŕdania nad bežným životom aj ľuďmi. Dosť má prekvapilo, že film ide len tou psychologickou linkou a nejako sa mu tento krát nechce šokovať a aj keď celá tá linka ide svojou pochmúrnou cestou, vôbec to nie je tak intenzívne, ako som očakával. Rozklad osobnosti je tu dôkladne prepracovaný i rozobratý a aj charaktery postav sú tu detailne vykreslené, ale aj tak mi tu chýbavala väčšia dávka úzkosti a zdesenia. Tento príbeh mi trocha pripomenul  Dr. Jekyll & Mr. Hyde a aj obsahovo sú si celkom blízky. Len spomínaný príbeh je len o rozdvojení osobnosti na dobrú a zlú a v tomto príbehu je to o niečo komplikovanejšie. Lebo sú tu dvaja fyzický rovnakí ľudia, ale psychický sú si veľmi odlišní . Jeden je arogantný a výrečný a ten druhý zas utiahnutý a samotársky. Ale každý chce pre seba niečo viac a je jasné , že tak tragédii sa bratia nevyhnú. Čakal som , že asi po polke filmu sa rozbehne a ukáže niečo zúfale a nevyspytateľné , čo ma úplne odrovná, ale nestalo sa tak a za to veľká škoda. Tak tento Cronenbergov počin mi nesadol tak, ako som očakával, ale zas nemôžem povedať , že by som sa nudil alebo , že by to bola strata času , to určite nie. Len som čakal o niečo väčšiu intenzitu atmosféry aj napätia. Silné 3*. (26.03.2023)

Herecky presné a silné. Uchvátene som sa pozeral na tie dvojité Ironsové kreácie. Cronenberg je aj napriek téme a zdržanlivosti miestami veľmi nepríjemný. Jeho dôraz na atmosféru a na postupné odkrývanie motivácií je v tomto smere veľmi sofistikovaný. Nebojí sa naznačiť. Nebojí sa dať vám chrobáka do hlavy. Tým udržuje pozornosť a je stále zaujímavý. Čo ma na filme do značnej miery fascinovalo, bola mnohoznačnosť významov. Tá vnútorná psychologická porucha. Ten psychologický presah a úvaha. Tie otázky sú nepríjemné. A to, že sa film snaží dať aj nejaké odpovede je nepríjemnejšie ešte viac. Oceňujem dôraz na interiéry, ktoré sa menia spolu s postavami. Z pekných a uhladených na špinavé a chaotické. Myslím si, že sa k tomu musím časom ešte vrátiť. Tých pocitov a emócií tam bolo veľmi veľa. (24.01.2022)

Je život bez vazby k druhému člověku jednodušší? A můžeme vůbec žít jako jednoznační jedinci, jejichž vztahy existují do té míry, kdy je to jen oboustranně výhodné - nebo se spojitostem nevyhneme? A další otázky, které Cronenberg pitvá až naturalisticky doslovně s, pro něj obvykle nekompromisním, nahlížením na lidstvo jako organismus. Tělesnost a myšlenky s city nelze oddělit, tak jako nelze oddělit od lidí, protože vždy budeme nuceni žít alespoň se sebou samými. Jednoduše film podnětný, tak jako může být děsivý nebo uhrančivý. (22.08.2016)

Typický Cronenberg. Dvaja bratia, postihnutí "psychickou" mutáciou večného spojenia. Žena, ktorá vstúpila do ich života, trpiaca "fyzickou" mutáciou vagíny. Bratia, ktorí si vybrali svoje povolanie gynekológov preto, že za svoju mutáciu vinia ženskú maternicu. Bratia, ktorí poznali iba bratskú lásku a nevedia, ako naložiť s tou skutočnou (ženy dovtedy predstavovali iba sexuálne potešenie a prejavom lásky bolo to, že sa o ne delili). Drogy, ako metafora ženskej lásky, ktorá dokáže zničiť človeka psychicky aj fyzicky. Bratia, ktorí vyznávajú krásu "vnútra" a preto sa v operačnej sále predstavujú celí v červenom, čiže ako zbavení kože a zafarbení krvou. O dokonalej podobe aj jej metaforách sa nepíše ľahko, pretože sa hanbíme v písanej forme hľadať paralely medzi ženskými genitáliami, ľudskými vnútornosťami a ľudskou psychikou. Film, ktorý si vyžaduje na plné emocionálne precítenie viac vzhliadnutí. (12.11.2012)

Nedá se říct, že by to byl horor, vlastně to není ani klasický thriller, spíše romanticko-psychologicko-gynekologické drama, děsivé (na Cronenberga nečekaně) tím, co jenom tušíme, nikoliv tím, co je nám explicitně ukazováno. Je to ve svém sdělení naléhavý příběh jednovaječných dvojčat (k nerozeznání a přitom rozeznatelný Irons), která sice nejsou spojena fyzicky, ale často mají ten pocit. Není to ten typ filmu, v jehož závěru vám všechno docvakne a řeknete si „wow, tak takhle to teda bylo“. Sám jsem zůstal ještě několik dlouhých minut zadumaně sedět, přemýšleje, co tím chtěl mistr říci. Je v tom cosi notně znepokojivého, když si jedno z úchylných dvojčat nechá na zakázku vyrobit sadu chirurgických instrumentů na operování mutantních žen, bez ohledu na fakt, zda-li je později použije či nikoliv. Podobnými náznaky čehosi nepěkného je film prostoupen. Úmyslná nekonkrétnost je velice provokující, dává prostor mnohahodinovým diskuzím a osobně neznám jiného režiséra, který by si něco takového dovolil natočit stejným způsobem. Což nelze, coby důkaz Cronenbegovy osobitosti za každou cenu, než pochválit. 85% (18.10.2007)