Pururambo - prales, kde se zastavil čas

Nebyť toho záveru, tak dám aj plný počet. Najprv trocha kritiky z mojej strany. Začína ma unavovať to, ako Barabáš, hoci aj nepriamo cez komentátorov, všade akoby odsudzoval pokrok, kresťanstvo a jeho misionárov, moderný svet, pritom sám robí dokumenty za peniaze a často s podporou rôznych spoločností, korporácií a na cestách je s ľuďmi, ktorí tiež nie sú žiadni anjeli. Patetickosť a dojmy nahrádzajú fakty a rozum, príliš ospevuje povery, občas má plné zuby výprav, protivia sa mu niektoré správania, no vzápätí to akoby otočí. Kresťanstvo a misie nie sú príčinou zla vo svete, nevravím že misionári, ktorí si veci zle vysvetľujú nerobia zle, no kresťanstvo priniesli napríklad aj k Slovanom, je v ňom istá morálka, pomoc a spolupráca, zanechanie vlády silnejšieho, čo jednoduché spoločnosti nemali a tiež zanechanie uctievania nezmyselných prírodných ukázov ako božstiev mi nepríde zlé. Spájať to s honbou za materializmom, s chamtivosťou, s drancovaním prírody, tak to je mylné. Existovala tu napríklad anarchistická spoločnosť v Španielsku v 30. rokoch 20. storočia, ktorá bola celkom vyspelá a bola špecifická kolektívnosťou, individuálnym prístupom, dbaním na prírodu, nebola založená na peniazoch a majetkoch, takže je to mylná predstava. Taktiež spoločnosti s nejakými diktátorskými znakmi tiež neprispievajú k dobrému životu a to je jedno, či primitívne diktatúry alebo vyspelejšie, pretože sloboda jedinca sa tam potláča. Zabíjanie, aby druhí nezabili je často zlou výhovorkou, pretože inak by sa zabíjanie už dávno odstránilo. Lovci lebiek mi neprídu normálni, kanibalizmus skrátka je podľa mňa dosť zvieracím úkazom medzi ľuďmi a dosť na to vplýva aj prostredie, aj keď podľa mňa určité svedomie v ľuďoch ho vie odstrániť, inak by sme podľa mňa boli všetci rovnakí, keby nás utváralo iba prostredie. No nechcem sa tu veľmi púšťať do sporu náboženstvo a veda, intuiícia, pudy, reflexy, vnemy, zakódované, či získané informácie. Tvrdiť, že nahota je v kresťanstve hriech, tak to je trocha zavádzanie, ako hriech sa to podľa mňa berie, ak to niekoho pohoršuje, je to spojené s nemravnosťou, aj keď k tomuto treba podľa mňa teologický výklad, lebo mňa nahota nepohoršuje a nadžaný viem byť aj bez toho, že je niekto odhalený, pretože predstavivosť mi funguje. Trocha treba ubrať z hodnotenia podľa subjektivity, najmä nezavádzať nejakými nasnímanými smutnými pohľadmi o celkovej situácii. Domorodci by podľa mňa privítali, ak by mali lieky, ktoré by zabezpečili, aby im nezomierali deti na liečiteľné choroby, no to, že sa im tam skôr vyvážajú zbrane, drnacuje sa ich územie a ich naivita sa zneužíva, to je už vec iná. Však len to, že tu niekto administratívne pripojil ich územie k Indonézii, o ktorej mnohí ani nevedia, je dôkazom že štáty a mocnosti nešíria hodnoty, ale presvedčenie, svoju vôľu, netreba to spájať s kresťanstvom a robiť z neho strašiaka, nech sa uvedomí aj sám Barabáš či tým, čím upláca a získava si dôveru domorodcov, je vždy skutočne to najlepšie. Teraz ku chvále. Mimoriadne pekne bol rozobraný život tamojších kmeňov, od viery, správania, každodenných potrieb a činov, až do detailov výroby niektorých nástrojov a vecí. Kamera hudba sa mi páčili. Bolo to dlhšie, podrobnejšie, malo to iskru a zaujímavosť, dozvedel som sa dosť o tej primitívnej civilizácii a tiež videl krásnu drsnú prírodu. Dobrodružstvo plné tajomstiev, nebezpečenstva, vynaliezavosti, niekoľkých zaujímavých myšlienok, napríklad o vedcoch a objavovaní vesmíru, no neskúmaní tunajšej planéty. Je to jeden z tých lepších cestopisných dokumentov od neho. (05.01.2014) (méně) (více)