Rozhovor s nepřítelem

Sledujem Slovensku hudbu /od cias Ursinyho ....../, sem-tam si precitam nieco od slovenskych autorov v dobrej viere, ze sa niekedy aspon priblizia autori ku klasikom 19. storocia. Slovensky sport je takisto v pohode sledovat, dokonca aj na politiku sem tam kuknem. Ale co som kedysi aktivne sledoval, a teraz uz to nejde, su slovenske filmy. A prave kvoli Rozhovoru s nepriatelom, Polcasu Rozpadu a podobnym "nadheram". 8 % (20.03.2013)

Keď film začal, mal som pocit, že sledujem akúsi paródiu na psychologický film. Vojaci nepôsobili ako Nemci, kamera sledovala močiaceho vojaka a či išli spolu na pochod, kde sa mohli hocikedy obaja zastreliť bez rozruchu, ale neurobili to. Potom som si začal uvedomovať, že film má nádhernú hudbu a ten scenár nie je až tak zlý. Postupne film gradoval až k silnému psychologickému záveru, kde spomenuli, že naša pozemská spravodlivosť sa líši od tej nebeskej. Že si naším ľudským jazykom ťažko odpovedáme na nadpozemské veci, skrátka hlboké, až sa to ťažko chápe. Určite by som si chcel prečítať nejakú literatúru od Leopolda Laholu, poprípade vidieť sfilmovaný iný jeho film, ale toto ma ozaj prekvapilo, navyše prostredie bolo úžasné. Film pôsobí nereálne, ale zároveň nie je ani ľahko pozemský, nie je to povrchnosť, herci sú takí, akí sú, niekomu môže vadiť ich hranie, ja som si ich hranie vysvetľoval istou nadnesenosťou. Film by som ohodnotil na horšie štyri hviezdy, ale zároveň by som ho odporučil k zamysleniu, k úvahám, niekedy až príliš prchko a nezmyselne tvrdo reagujeme na našu tvorbu, nie je to tak naivné a hlúpe ako to vyzerá. Pred niekoľkými mesiacmi by som možno na to reagoval negatívne a s veľkou kritikou ako niektorí z vás, dnes však chápem, že to hovorí viac než mnohé efektné filmy. (17.01.2013)

Ak by som sa na Rozhovor s nepriatelom pozeral ako na prvy slovensky film po velmi dlhej dobe, asi by som nebol tak kruty, avsak chcel som ho sledovat ako sledovavam filmy obycajne, podarilo sa. Novy slovensky film o rozhovore medzi jednym nemcom a jednym slovakom, je v podstate dost velka katastrofa. Herci nehraju, akoby len prednasali slova v dramatickom kruzku (to plati aj pre Borisa Farkasa,ktory ma mimoriadne sklamal). Pseodoremarqueovske kvetnate reci vyznievaju ako dialogy v blbej telenovele, nehovoriac o tom, ze nemecky vojak skvele ovlada slovencinu, coho dovod nie je cely film vysvetleny. Film ma vsak velmi pekny hudobny podmaz a v suhre s nadhernou prirodou vzniklo niekolko skutocne vydarenych zaberov. Dalsim velkym pozitivom je uvodna titulkova scena, kde hovori Stefan Kvietik. 1,5/5* (09.03.2007)

Už na začiatku projekcie som niečo tušil, keď nám sebaistý producent náruživo povykladal, ktoré krajiny film nasadzujú do distribúcie a aké ohromne pozitívne ohlasy dostávajú z festivalov. Po skončení tohoto dvojhodinového utrpenia som si povedal, že si z nich niekto musel spraviť strašnú prdel. Narozdiel od niektorých komentátorov si myslím, že film je na tom dobre po formálnej stránke. Z plátna sa na diváka doslova valia metre snehu, nerušiaca symfonická hudba len podporuje chladnú atmosféru, a i herci mi prišli vcelku slušní (Marko Igonda v roli nemeckého soldáta dokonca výborný!) To však nezastrie fakt, že celý film je road movie dvoch ľudí, ktorí dve hodiny chodia po horách a vedú extrémne nudné akademické debaty. To všetko je občas až ed-woodovsky prestrihávané rozostrenými zábermi z vojnového konfliktu v Iraku (!!) Som si istý, že v divadelnom prostredí by celkové vyznenie tohoto filozofického posolstva bolo o niečo znesiteľnejšie, filmové médium však tento patvar neznesie. (01.08.2007)

Snaha sa cení. Toto bol zaujímavý pokus o artový film (úspešne) a drámu vystavanú na dialógoch (už nie tak úspešne). Ak by som sa na to pozeral v divadle, tak si to vychutnávam, ale film je primárne vizuálne médium a tu sa miestami dostavovala nuda. Faktom ostáva, že možno tretina dialógov vo mne evokovala pocit zbytočného opakovania ideí, občas až jalovosti. (01.09.2011)