Rozhovor s nepřítelem

Ak by som sa na Rozhovor s nepriatelom pozeral ako na prvy slovensky film po velmi dlhej dobe, asi by som nebol tak kruty, avsak chcel som ho sledovat ako sledovavam filmy obycajne, podarilo sa. Novy slovensky film o rozhovore medzi jednym nemcom a jednym slovakom, je v podstate dost velka katastrofa. Herci nehraju, akoby len prednasali slova v dramatickom kruzku (to plati aj pre Borisa Farkasa,ktory ma mimoriadne sklamal). Pseodoremarqueovske kvetnate reci vyznievaju ako dialogy v blbej telenovele, nehovoriac o tom, ze nemecky vojak skvele ovlada slovencinu, coho dovod nie je cely film vysvetleny. Film ma vsak velmi pekny hudobny podmaz a v suhre s nadhernou prirodou vzniklo niekolko skutocne vydarenych zaberov. Dalsim velkym pozitivom je uvodna titulkova scena, kde hovori Stefan Kvietik. 1,5/5* (09.03.2007)

„Počujte, vy sa jednoducho neviete tešiť z rozhovoru.“ Panebože, to bol strašný film. Panelák je jedna z najväčších sračiek, aká za posledných 20 rokov pre slovenský trh vznikla, ale je to stále lepšie, než Rozhovor s nepriateľom. Nesympatický Bárta s imidžom nasratého jazvečíka s besnotou a strašné, príšerné dialógy. Okrem odpudivo riedkeho príbehu (prvú hodinu sa nedeje nič iné, než to, že dve postavy kráčajú snehom a rozprávajú sa) snímku najviac ničia práve neznesiteľné dialógy. Tie sú svojou umelosťou, afektovanosťou a kvázi vznešenosťou smiešne, nedajú sa počúvať a otvára sa vám pri nich nožík vo vačku. Kým prvú hodinu som uvažoval, že si vrazím vidličku do nosa, poslednú polhodinu sa to troška zlepšilo (do popredia vstúpil aspoň náznak deja a Farkaš s Hilmerovou dostali väčší priestor). (30.08.2009)

Už na začiatku projekcie som niečo tušil, keď nám sebaistý producent náruživo povykladal, ktoré krajiny film nasadzujú do distribúcie a aké ohromne pozitívne ohlasy dostávajú z festivalov. Po skončení tohoto dvojhodinového utrpenia som si povedal, že si z nich niekto musel spraviť strašnú prdel. Narozdiel od niektorých komentátorov si myslím, že film je na tom dobre po formálnej stránke. Z plátna sa na diváka doslova valia metre snehu, nerušiaca symfonická hudba len podporuje chladnú atmosféru, a i herci mi prišli vcelku slušní (Marko Igonda v roli nemeckého soldáta dokonca výborný!) To však nezastrie fakt, že celý film je road movie dvoch ľudí, ktorí dve hodiny chodia po horách a vedú extrémne nudné akademické debaty. To všetko je občas až ed-woodovsky prestrihávané rozostrenými zábermi z vojnového konfliktu v Iraku (!!) Som si istý, že v divadelnom prostredí by celkové vyznenie tohoto filozofického posolstva bolo o niečo znesiteľnejšie, filmové médium však tento patvar neznesie. (01.08.2007)

Snaha sa cení. Toto bol zaujímavý pokus o artový film (úspešne) a drámu vystavanú na dialógoch (už nie tak úspešne). Ak by som sa na to pozeral v divadle, tak si to vychutnávam, ale film je primárne vizuálne médium a tu sa miestami dostavovala nuda. Faktom ostáva, že možno tretina dialógov vo mne evokovala pocit zbytočného opakovania ideí, občas až jalovosti. (01.09.2011)

Sledujem Slovensku hudbu /od cias Ursinyho ....../, sem-tam si precitam nieco od slovenskych autorov v dobrej viere, ze sa niekedy aspon priblizia autori ku klasikom 19. storocia. Slovensky sport je takisto v pohode sledovat, dokonca aj na politiku sem tam kuknem. Ale co som kedysi aktivne sledoval, a teraz uz to nejde, su slovenske filmy. A prave kvoli Rozhovoru s nepriatelom, Polcasu Rozpadu a podobnym "nadheram". 8 % (20.03.2013)