Rozhovor s nepřítelem

Sledujem Slovensku hudbu /od cias Ursinyho ....../, sem-tam si precitam nieco od slovenskych autorov v dobrej viere, ze sa niekedy aspon priblizia autori ku klasikom 19. storocia. Slovensky sport je takisto v pohode sledovat, dokonca aj na politiku sem tam kuknem. Ale co som kedysi aktivne sledoval, a teraz uz to nejde, su slovenske filmy. A prave kvoli Rozhovoru s nepriatelom, Polcasu Rozpadu a podobnym "nadheram". 8 % (20.03.2013)

Film som nevidel - nebudem hodnotiť. Ale chcem tento priestor využiť na menšiu úvahu. Slovenská kinematografia je na tom zle. Nie, to je slabé slovo - je v riti! Je pomaly zázrak ak sa ročne urodí aspoň jeden slovenský film (jeden!!!!!!). A keď sa tak stane, väčšinou to sú chuťovky ako Konečná stanica a Vadí nevadí. Po dlhšej prestávke zase raz prichádza nový slovenský film, ktorý by rád naštartoval záujem našich divákov o domácu tvorbu. Slovenskí diváci si totiž úplne odvykli očakávať od slovenského filmu čosi iné ako totálnu zhovadilosť. A tu sa ukazuje aká "šťastná" voľba Rozhovor s nepriateľom naozaj je. Ľudia nechodia do kina, na filmy nie sú peniaze a keď sa nejaké konečne nasyslia, investujú sa kam? No predsa do projektu o druhej svetovej vojne, o partizánoch a nemeckých vojakoch. Komu toto príde ako dobrý nápad, môže s kľudným svedomím od teraz o sebe prehlasovať, že stratil kontakt s realitou. Keby takýto projekt prišiel uprostred niekoľkých iných (samozrejme z iných žánrov), možno by ani nepôsobil od veci. Ale ako jediný slovenský film široko ďaleko? Stačí si len prečítať obsah filmu a buď budete krútiť hlavou, alebo sa smiať. Som skalopevne presvedčený o tom, že slovenský divák by išiel do kina na slovenský film, ku ktorému by mohol mať nejaký vzťah. Koľko bolo slovenských vojnvých filmov? Koľko "hľadaní princípov ľudskosti"? Ja to poviem presne - plná prdel. A nikoho to už nezaujíma. Absolútne nikoho. Pár pseudo-umelcov? Tí tržbu neurobia. Rozumnejšie by bolo natočiť niečo zo súčasného života (keď chcete á la Samotári) - tzn. niečo čo by ľudí zaujímalo. Ale natočiť to civilne, filmovo (nie s divadelným prednesom) a pútavo. Zostane to medzi nami bola sračka aj preto, lebo Miro Šindelka film musel napchať kopcom ťažkých umeleckých a symbolických záberov. Samozrejme zhola zbytočných a filmu neslúžiacich. Je treba prestať sa pokúšať robiť samé hĺbavé umenie a urobiť skrátka normálny inteligentný film. Verím, že diváci by na taký film prišli už len preto, lebo kvalitný slovenský film by bol úkaz pomaly biblických rozmerov. Takže - prestaňte točiť a financovať Rozhovory s nepriateľom a skúste dať priestor niečomu, takpovediac ľudovejšiemu. Nemyslím Kameňák, ale pokiaľ sa má slovenská kinematografia vzchopiť (a už by KURVA bolo na čase), musí si niekto niekde uvedomiť kade vedie cesta. A drámy z druhej svetovej vojny ňou rozhodne nie sú. (23.03.2007)

Niekde vo 1/4 cesty medzi Anjelom milosrdenstva (TeleVízne spracovanie ) a Kočárem do Vídně ( téma - a kiežby i intenzita pocitu ). Je to zaujímavý experiment, otázkou ale je, aká je v dnešnej nedobrej slovenskej kinematografickej dobe pravdepodobnosť, že ľudia uprednostia podobný film pred pohodou domácich papúč v teplúčku hrdinov Paneláku, Ordinácie a všetkých Andy Krausovín ?! Mimochodom, vulgarizmy v najdramatickejších chvíľach posobili nezmyselne a samoúčelne. 2mínus. (29.08.2009)

Jeden z neúspešných pokusov ako oživiť slovenský film. V čase premiéry aj pred ňou som sa tešil na silný príbeh v krásnych horách...Treba pochváliť šikovný trailer, a tak som chcel svojou kúpou lístka do kina prispieť, aby slovenský film vstal z mŕtvych. Lenže stalo sa to, čo sa stáva bežne a to, že trailer ani zďaleka nedokáže ukázať dušu filmu. Na úvod pozitíva, ktorých tu je veľmi málo. Pekné exteriéry, kvalitná hudba a po dlhej dobe sympatický Kvietikov hlas. Úplne najväčší kameň úrazu boli totálne nepodarené dialógy, absolútne nezaujímavé a zbytočne kvetnaté, skrátka všelijaké len nie hodiace sa do vojnového obdobia a príbehu o dvoch ľuďoch z opačných strán. Kurva ,veď dvaja vojaci sa nemôžu rozprávať ako básnici. Keď sa asi tretí krát ozvalo z úst B. Farkaša:" Prečo si ho nezabil?" ozývalo sa kinom chichotanie a mňa vážne začal oblievať pocit trápnosti. Herci, to sú samostatná kapitola. M. Igonla sa do úlohy výborné hodil, ale jeho potenciál režisér ani scenárista ani zďaleka nevyužili. Bárta aj Farkaš predviedli štandard. M.Hilmerová sa filmom iba mihla a spätne sa mi zdá, že neprehovorila ani slovo. Labuda ml. v rovnako bezvýznamenej úlohe bez slova. Celkovo príbeh o rozhovore medzi nepriateľmi vyšumí z hlavy veľmi rýchlo, lebo už pri vychádzaní z kina som nevedel o čom sa vlastne tí dvaja rozprávali. Otrepaná hláška " že o ničom", tu platí dvojnásobne. Predloha skrývala obrovský potenciál a režisér z nej nedokázal vyťažiť ani štvrtinu. Veľká škoda a zvlášť, keď som za toto dvojhodinové utrpenie zaplatil vstupné. Inak... bolelo by to aj zadarmo. 30%. (26.05.2009)

Snaha sa cení. Toto bol zaujímavý pokus o artový film (úspešne) a drámu vystavanú na dialógoch (už nie tak úspešne). Ak by som sa na to pozeral v divadle, tak si to vychutnávam, ale film je primárne vizuálne médium a tu sa miestami dostavovala nuda. Faktom ostáva, že možno tretina dialógov vo mne evokovala pocit zbytočného opakovania ideí, občas až jalovosti. (01.09.2011)