Rozhovor s nepřítelem

Po dlhej dobe mi omylom padol zrak na televíznu obrazovku a čo nevidím? Dvaja vojaci stavajú snehuliaka, pričom jeden z nich z freudovského hľadiska analyzuje problematiku nesprávnosti vojny a jej dopadu na podvedomie jednotlivých vrstiev obyvateľstva. Proste ďalšia slovenská avangardná blbosť, v ktorej sa filozofuje aj nad tým, akým spôsobom treba zaviazať šnurovačky... O tom, že herci nedokážu rozoznať divadelný výstup od statia pred kamerou nemá zmysel hovoriť, na to sme si už zvykli z iných projektov našej "veľkolepej" televíznej produkcie. (01.09.2009)

Jeden z neúspešných pokusov ako oživiť slovenský film. V čase premiéry aj pred ňou som sa tešil na silný príbeh v krásnych horách...Treba pochváliť šikovný trailer, a tak som chcel svojou kúpou lístka do kina prispieť, aby slovenský film vstal z mŕtvych. Lenže stalo sa to, čo sa stáva bežne a to, že trailer ani zďaleka nedokáže ukázať dušu filmu. Na úvod pozitíva, ktorých tu je veľmi málo. Pekné exteriéry, kvalitná hudba a po dlhej dobe sympatický Kvietikov hlas. Úplne najväčší kameň úrazu boli totálne nepodarené dialógy, absolútne nezaujímavé a zbytočne kvetnaté, skrátka všelijaké len nie hodiace sa do vojnového obdobia a príbehu o dvoch ľuďoch z opačných strán. Kurva ,veď dvaja vojaci sa nemôžu rozprávať ako básnici. Keď sa asi tretí krát ozvalo z úst B. Farkaša:" Prečo si ho nezabil?" ozývalo sa kinom chichotanie a mňa vážne začal oblievať pocit trápnosti. Herci, to sú samostatná kapitola. M. Igonla sa do úlohy výborné hodil, ale jeho potenciál režisér ani scenárista ani zďaleka nevyužili. Bárta aj Farkaš predviedli štandard. M.Hilmerová sa filmom iba mihla a spätne sa mi zdá, že neprehovorila ani slovo. Labuda ml. v rovnako bezvýznamenej úlohe bez slova. Celkovo príbeh o rozhovore medzi nepriateľmi vyšumí z hlavy veľmi rýchlo, lebo už pri vychádzaní z kina som nevedel o čom sa vlastne tí dvaja rozprávali. Otrepaná hláška " že o ničom", tu platí dvojnásobne. Predloha skrývala obrovský potenciál a režisér z nej nedokázal vyťažiť ani štvrtinu. Veľká škoda a zvlášť, keď som za toto dvojhodinové utrpenie zaplatil vstupné. Inak... bolelo by to aj zadarmo. 30%. (26.05.2009)

Niekde vo 1/4 cesty medzi Anjelom milosrdenstva (TeleVízne spracovanie ) a Kočárem do Vídně ( téma - a kiežby i intenzita pocitu ). Je to zaujímavý experiment, otázkou ale je, aká je v dnešnej nedobrej slovenskej kinematografickej dobe pravdepodobnosť, že ľudia uprednostia podobný film pred pohodou domácich papúč v teplúčku hrdinov Paneláku, Ordinácie a všetkých Andy Krausovín ?! Mimochodom, vulgarizmy v najdramatickejších chvíľach posobili nezmyselne a samoúčelne. 2mínus. (29.08.2009)

„Počujte, vy sa jednoducho neviete tešiť z rozhovoru.“ Panebože, to bol strašný film. Panelák je jedna z najväčších sračiek, aká za posledných 20 rokov pre slovenský trh vznikla, ale je to stále lepšie, než Rozhovor s nepriateľom. Nesympatický Bárta s imidžom nasratého jazvečíka s besnotou a strašné, príšerné dialógy. Okrem odpudivo riedkeho príbehu (prvú hodinu sa nedeje nič iné, než to, že dve postavy kráčajú snehom a rozprávajú sa) snímku najviac ničia práve neznesiteľné dialógy. Tie sú svojou umelosťou, afektovanosťou a kvázi vznešenosťou smiešne, nedajú sa počúvať a otvára sa vám pri nich nožík vo vačku. Kým prvú hodinu som uvažoval, že si vrazím vidličku do nosa, poslednú polhodinu sa to troška zlepšilo (do popredia vstúpil aspoň náznak deja a Farkaš s Hilmerovou dostali väčší priestor). (30.08.2009)

Nechápem predpojatosť užívateľov ČSFD voči slovenským filmom! Väčšina vojnových filmov (spojeneckej produkcie) vykresľuje nemeckých vojakov ako nemysliace, podlé a zákerné stroje bez štipky kultivovanosti, tu je však ukázané, že aj oni boli ľudia schopní zamýšľať sa nad ťažkými témami, že aj oni videli nezmyselnosť konfliktu... Pre ľudí, ktorí sú nakazení americkou produkciou a očakávajú bezduchú streľbu, efektné výbuchy a happyend budú veľmi sklamaní filozofickým poslaním a záverom filmu. Prírodné obrazy, vynikajúci hudobný doprovod a perfektný výkon Marka Igondu robí film veľkým. Veľmi dobrým ťahom sú filozofické príhovory rozprávača (Š. Kvietik). Tak isto hlboké myšlienky v rozhovoroch donútia diváka zamyslieť sa. Troška dlhšia stopáž a jemne patetický dej a niektoré dialógy však nekazia celkový zážitok zo sledovania. Odporúčam ľudom mysliacim a nie bažiacim po krvi. (13.10.2010)