Rozhovor s nepřítelem

Už na začiatku projekcie som niečo tušil, keď nám sebaistý producent náruživo povykladal, ktoré krajiny film nasadzujú do distribúcie a aké ohromne pozitívne ohlasy dostávajú z festivalov. Po skončení tohoto dvojhodinového utrpenia som si povedal, že si z nich niekto musel spraviť strašnú prdel. Narozdiel od niektorých komentátorov si myslím, že film je na tom dobre po formálnej stránke. Z plátna sa na diváka doslova valia metre snehu, nerušiaca symfonická hudba len podporuje chladnú atmosféru, a i herci mi prišli vcelku slušní (Marko Igonda v roli nemeckého soldáta dokonca výborný!) To však nezastrie fakt, že celý film je road movie dvoch ľudí, ktorí dve hodiny chodia po horách a vedú extrémne nudné akademické debaty. To všetko je občas až ed-woodovsky prestrihávané rozostrenými zábermi z vojnového konfliktu v Iraku (!!) Som si istý, že v divadelnom prostredí by celkové vyznenie tohoto filozofického posolstva bolo o niečo znesiteľnejšie, filmové médium však tento patvar neznesie. (01.08.2007)

Keď film začal, mal som pocit, že sledujem akúsi paródiu na psychologický film. Vojaci nepôsobili ako Nemci, kamera sledovala močiaceho vojaka a či išli spolu na pochod, kde sa mohli hocikedy obaja zastreliť bez rozruchu, ale neurobili to. Potom som si začal uvedomovať, že film má nádhernú hudbu a ten scenár nie je až tak zlý. Postupne film gradoval až k silnému psychologickému záveru, kde spomenuli, že naša pozemská spravodlivosť sa líši od tej nebeskej. Že si naším ľudským jazykom ťažko odpovedáme na nadpozemské veci, skrátka hlboké, až sa to ťažko chápe. Určite by som si chcel prečítať nejakú literatúru od Leopolda Laholu, poprípade vidieť sfilmovaný iný jeho film, ale toto ma ozaj prekvapilo, navyše prostredie bolo úžasné. Film pôsobí nereálne, ale zároveň nie je ani ľahko pozemský, nie je to povrchnosť, herci sú takí, akí sú, niekomu môže vadiť ich hranie, ja som si ich hranie vysvetľoval istou nadnesenosťou. Film by som ohodnotil na horšie štyri hviezdy, ale zároveň by som ho odporučil k zamysleniu, k úvahám, niekedy až príliš prchko a nezmyselne tvrdo reagujeme na našu tvorbu, nie je to tak naivné a hlúpe ako to vyzerá. Pred niekoľkými mesiacmi by som možno na to reagoval negatívne a s veľkou kritikou ako niektorí z vás, dnes však chápem, že to hovorí viac než mnohé efektné filmy. (17.01.2013)

Inak to nemôžem zhodnotiť, ako že to úplne posrali! Každý Slovák, ktorý holduje filmovému priemyslu si určite nový slovenský údajne thriler nemohol nechať ujsť... Ja som po vzhliadnutí zahanbená a sklamaná na celej čiare!!! Riešenie existenciálnych dilém v takom kontexte, v akom to režisér divákovi naservíroval bol nesporne komický. V replikách rezonoval Hviezdoslavov recitál a nie prirodzenosť - sklamal hlavne vyslúžilec B.Farkaš, miestami som mala pocit, ža si všetci robia srandu. Žiadne nadšenie sa nekonalo, diváci húfne odchádzali z kina po prvej polovici filmu. Štedro dávam *! (24.03.2007)

Dve hodiny putovania nemeckého vojaka s jeho zajatcom? No dobre, keď myslíte. Veď napríklad v takej Telefónnej búdke to fungovalo skvele. Obsah rozhovoru a herecké prevedenie postáv (K. Sutherland si dokonca musel poradit iba s hlasom) navodilo strhujúcu atmosféru a dokonale rozvŕtalo ich charaktery. Avšak v tomto prípade celý rohovor tvorí iba nečŕtanie čiastkových filozofií a úvah o ľudskosti a zmysle života, ktoré však ako celok nedávajú zmysel a iba veľmi ťažko v nich budete hladať hlbšie posolstvo. 3* dávam zato, ze je to SLOVENSKÝ film a oceňujem akúkoľvek snahu istým spôsobom pozdvihnúť úroveň sloveskej filmovej tvorby a fakt, ze sa "naškriabali" peniaze na nakrútenie normálneho dvojhodinového filmu, ktorý má však ešte stále ďaleko od toho, aby sa mohol porovnávať s inými kvalitnými (minimálne) európskymi filmami. (25.03.2007)

Snaha sa cení. Toto bol zaujímavý pokus o artový film (úspešne) a drámu vystavanú na dialógoch (už nie tak úspešne). Ak by som sa na to pozeral v divadle, tak si to vychutnávam, ale film je primárne vizuálne médium a tu sa miestami dostavovala nuda. Faktom ostáva, že možno tretina dialógov vo mne evokovala pocit zbytočného opakovania ideí, občas až jalovosti. (01.09.2011)