Poločas rozpadu

Po prvých desiatich minútach som si povedal, že to bolo trápne, ale mohlo byť aj horšie. Po dvadsiatich minútach sa situácia opakovala po pol hodine detto. Občas niektorá 10 minútovka bola dobrá a našla sa aj vtipná hláška, aby nasledovala ďalšia, kde bola hranica trápnosti prekročená na maximum. Slovenská "Madonna" je scenáristický prešľap a bohužiaľ keď mohol Fischer zabodovať aspoň v závere, tak v mojich očiach zlyhal. Je to síce natočené celkom svižne v populárnom "Innarituovskom" štýle, lenže na to, aby sme takéto domáce pokusy mohli brať vážne, by ich museli brať serióznejšie aj tvorcovia a nemali by sa snažiť byť najmä hypermoderne cool. O tom tieto "babylonské" príbehy o previazanosti a vyprázdnenosti moderného sveta byť nemôžu. VIDENÉ ZNOVA 12/19: Dva dni po "nešťastnom" Šťastnom novom roku musím ohodnotiť Polčas rozpadu troma hviezdami, aby to bolo v rámci slovenskej tvorby objektívne. (31.12.2014)

,,MÔŽEM ŤA CHYTIŤ ZA VTÁKA?" ,,TU?" ,,A ČO SI SI HO NECHAL V AUTE?" __ Sám neviem aké stanovisko mám k filmu vlastne zaujať; vydám sa však radšej ,,zlatou" strednou cestou čím vlastne trocha prilepším. Námet je síce (dá sa povedať) ošúchaný, no beztak so silným potenciálom, no rovnako silno je aj režisérsky spackaný. A celkom solídny scenár mohol predsa len niektoré deje buď zlikvidovať alebo rozpracovať lepšie. Krónerovi a Pauhofovej skrátka trvá ich zbližovanie až sakramentsky dlho (celú filmovú hodinu v 103 minútovom filme), potom zrazu začnú spolu tak rýchlo fungovať až sa človek nestačí čudovať a navyše ,,dobrácky Janko" mi do úlohy takého záletníka priveľmi nesedel a duplom v milostných scénach. Niektoré postavy sú vlastne zbytočné (Janžurová...) a jasným prešľapom je rozhodne línia utečenky z Arménska, ktorej jediné opodstatnenie správne vystihol užívateľ Flego. Núti aj mňa podotknúľ, že Rózsov soundtrack je absolútne otrasný, vydaril sa akurát v mrazivej scéne z vernisáže. Inak punkerka Tánička je v tomto filme naozaj prekrásna a okrem toho podáva aj najlepší výkon zo všetkých zúčastnených. Fotka na VŠVU sa však študuje v ateliéri na Drotárskej ceste a nie na Hviezdoslavovom námestí, ako je to tu ukázané. Zvláštny prešľap. (635. hodnotenie) (20.08.2010)

Konečne.....konečne som sa dočkal pozeratelného slovenského filmu (v novodobej historii). V prvej polhodinke som mal síce problém zvyknúť si na trošku divoký strih a v závere mi prišla scéna s granátom máličko infantilná, ale inak to bola paráda. Film spestrený skvelými hláškami a jemne humornými - úsmevnými scénkami....vhodne a vtipne doplnenou ( a skvelou ) Janžurovou. Oči sa mohli kochať nádherným obsadením nežnejšieho pohlavia v podobe Pauhofovej a Pollertovej-Trojanovej, ktorým sekundovali Mórová s Halčákovou. A nesmiem opomenúť ani Janka Krónera, ktorého som síce doteraz vnímal viac v rolách vtipnejších (v TV), ale v tomto snímku som nemal žiaden problém v žiť sa do jeho postavy vo filme a to aj napriek tomu, že ide o postavu ktorá je "v polčase rozpadu"....ale takých je tam viac.... (08.03.2009)

Ani nemusím nijak přihlížet k tomu, že režisér je v oblasti celovečerního filmu debutantem. Natočil to totiž opravdu výborně. Stejně povedené je i obsazení, hlavně krásná a talentovaná Táňa Pauhofová, pro niž mám ostatně slabost. Proč tedy jen tři hvězdičky? Protože je tu ještě scénář, který se chvílemi drží, ale občas sklouzává do kvalitativně mnohem nižších pater. (08.11.2008)

Kedysi som čítal o slovenskom filme, že v ňom musí byť nadávka a štipka sexu... v tom prípade je tento film pravým slovenským filmom.:) Polčas rozpadu je predovšetkým o niečom inom, hoci má v sebe podobné ingrediencie. Tragikomédia vzťahov, kde je sprvu rozohraných množstvo útržkovitých motívov, ktoré sa však našťastie čoskoro začínajú zliepať do uceleného tvaru, má moderný vzhľad, veľmi kvalitný výber hudby a niektoré veľmi kvalitné herecké výkony ( Pauhofová a Mórová ). Niekedy však menej býva viacej a motív utečenky z Arménska mi pripadala nezmyselná a zachránila ju jedine scéna, kde sa sestry rozprávajú o nešťastnom osude vo svojom jazyku a opitý Króner sa sťažuje na svoj osud. Scenár Viliama Klimáčka je zaujímavý a odpozorovaný zo života ( hoci v závere tlačí príliš na pilu )a debutujúcemu Fischerovi sa určite pootvorili dvere k ďaľšej režisérskej práci. Slovenskému filmu začína svitať na lepšie časy... (26.04.2009)