Madisonské mosty

Mají pro sebe čtyři dny a čtyři dny někdy mohou znamenat věčnost, jenže věčnost je tak krátká... Bravurní Eastwood a dokonale přirozená Streepová v milostném příběhu, který jako by všechny ty Romey a Julie, Antonie a Kleopatry, Petry a Lucie a Rhetty a Scarlett usvědčoval z vyumělkovanosti a říkal: "Podívejte se, jak se to dělá." (08.09.2007)

Nestačí byť dobrým človekom, mužom a starostlivým otcom. Na to aby bola žena vo vzťahu spokojná a šťastná treba asi niečo viac ako len nechať ju stáť pri hrncoch a každodennom kolobehu pozostávajúceho z maličkostí a drobností okolo detí a rodiny. Čím viac človek starne, tým ľahšie si uvedomuje prípadnú nenaplnenosť zvojho bytia a to môže byť niekedy veľmi deprimujúce. Zároveň akákoľvek vyhliadka na zlepšenie a vytrhnutie zo stereotypu môže byť neodolateľne lákavá... Ako bolo aj vo filme vyslovené, niečo také môže prísť len raz za život. Už od prvého momentu ako vkročí C. Eastwood do kuchyne M. Streep je jasné, že práve nastal takýto moment. Od zamilovania až po postupné vytriezvenie a reálne zhodnotenie ich vzťahu tak má divák možnosť sledovať herecký koncert oboch hviezd, najmä M. Streep, ktorá si toho Oscara právom zaslúžila. Emočná stránka s ohľadom na celú situáciu tu v priebehu deja pekne pomaly stále narastá, pričom ku koncu je to už skoro na nevydržanie. Úžasne vťahujúca atmosféra na záver exploduje v gejzíre emócií za doprovodu myšlienok hodné pamätania. Niečo takéto si dokáže divák plne vychutnať, len keď už má niečo odžité, má rodinu a deti, len vtedy pochopí tú jednoduchú krásu slov a pocity hlavnej hrdinky - Rodine a deťom som venovala celý svoj život, Robertovi chcem venovať to čo mi ostalo. Výrok, ktorý hovorí za všetko. Skrátka geniálne. (30.11.2015)

Dvaja, ktorí sa náhodne stretli, štyri dni, ktoré spolu prežili a výsledkom je film, ktorý síce rozdelil užívateľov ČSFD na dve protichodné skupiny, ale tú, ktorú zasiahol, zasiahol do čierneho. Už som viackrát písal, že problémom pri písaní komentárov k romantickým filmom je, že pisateľ pri nich odkrýva časť seba. A pretože špeciálne u tohto filmu nemám o to záujem, napíšem iba, že nikdy predtým a ani potom som nevidel tak skvelý, do detailov zvládnutý herecký výkon, aký predviedla Meryl Streep. Že Clint na chvíľu opustil úlohy drsných policajtov, pištoľníkov a pomstiteľov a vo svojom filme, ktorý vynikajúcim spôsobom aj režíroval, si uveriteľným spôsobom zahral nový typ postavy. Že aj pri opakovanom zhliadnutí si môže divák vychutnať skvelé dialógy a ponoriť sa do príbehu aj vďaka dobre vybranej hudbe. Že film okrem zážitku samotného ponúka viacero možností na zamyslenie sa a hľadanie vlastnej odpovede na nadhodené otázky. Že obsahuje scény, ktoré ani po rokoch nevymiznú z pamäti. Že je to film, ktorý zaslúžene patrí do mojej stovky najobľúbenejších. (16.10.2011)

„Staré sny boli dobré sny. Síce mi nevyšli, ale mal som ich rád.“ Zaujímavý milostný vzťah medzi dvoma zrelými, starnúcimi ľuďmi, ktorí vedia, čo od života chcú (Eastwood mal v tom čase 65, Streep "len" 46, ale kinematografia zažila už vyššie vekové rozdiely, viď. Saturn 3 alebo Pasca s Connerym). Okrem výkonov ústrednej dvojice oceníte peknú výpravu, dojemné rámcovanie scénami zo súčasnosti a prekvapivo o nič nezaujímavejším mini-príbehom o dcérach a synoch. V neposlednom rade oceníte strhujúci, dojemný záver o tom, že niekedy stačí iba otvoriť dvere na aute (ale aj o tom, že tento zdanlivo primitívny úkon môže byť neskutočne ťažký, až nad ľudské sily). Už keď som Madisonské mosty videl prvý raz v polovici 90. rokov, hlboko na mňa zapôsobili. (14.02.2009)

Eastwood udělal z banálního a stokrát omletého příběhu o lásce srdcervoucí výpoveď. Přece jen ale nádech staromódnosti, který tu neoddiskutovateltně je, nemusí být pro každého ten pravý šálek čaje. Avšak nesporné jsou herecké kvality hlavních představitelů. Jak Streep, tak Eastwood předvádějí ve svých rolích fantastické výkony a jsou na sto procent věrohodní. Eastwood jakožto režisér, vypráví milostný příběh velmi pomalu a atmosféru buduje pomocí komorních scén, odehrávajících se převážně v interiéru bytu (mistrovské nasvícení). Dialogy jsou však neménně brilantní a mnohdy z nich přímo sálá ona životní zkušenost, kterou do filmu režisér komponuje. (09.05.2006)