Jak se vaří dějiny

Kuchtíci odkazujú: jedlom sa dá vybudiť vojak k výkonu, a rovnako sa dá jedlom zabiť nepriateľ. Inscenované spomínania vtipne, s nadhľadom a veľkou dávkou subjektivity uvádzajú do kontextu jednotlivé príbehy súvisiace s prípravou jedla pre armádu, čím s prehľadom dáva dokument na držku jednotnej forme väčšiny spomienkových kvázi objektívnych dokumentov s hovoriacimi hlavami ako vrcholom invencie. Žiaľ, zaujímavé informácie dopĺňajú aj krátkodyché, podenkové príbehy a opakované vypointovanie každej epizódy stráca repetíciou vtipnosť, z ktorej ostáva len trpké upozornenie na megalomanskú spotrebu vojenskej mašinérie. (08.09.2009)

Už dávno som nevidel taký zaujímavý dokument ako tento... Som celkom rád, že vznikol aj vďaka produkcii STV (čiže aj mňa:), lebo technicky aj obsahovo je to fakt veľmi dobré. Niektoré epizódy síce neboli až také vydarené, ale celkovo to na mňa spravilo silný dojem a nemám problém s nadpriemerným hodnotením. Dokonca celkom chápem aj to množstvo ocenení, ktoré tento dokument už získal, lebo veľa európskych krajín si tam nájde to svoje... :o) (23.11.2009)

„Štipka soli.“ Ja neviem. Nebavilo ma to a to som sa na to tešil. Nepáčilo sa mi to, bolo to nezáživné. Vojna je zvrátené svinstvo a každý, kto si to nemyslí, je psychopat a mal by byť pre dobro normálnej spoločnosti niekde zavretý, ideálne doživotne. Mám rád filmy o varení, ale toto bolo skôr o vojne a o kulinárstvo sa to len obtrelo. Jedlá, možno až na kohúta na víne, absolútne priemerné, miestami až podpriemerné. Niektoré by som zjedol len ak by som mal veľmi veľký hlad, možno ani vtedy nie. Svedectvá z rôznych vojnových konfliktov mohli byť zaujímavé, ale jednotlivé vojnové konflikty k sebe príliš nepasujú a spovedaní sú dosť nesympatickí (až na posledných dvoch chlapov, tí ma zaujali, inak bieda). Režisér sa to snažil ozvláštniť niekoľkými extra WTF momentami, z nich niektoré vychádzajú a chápete, čo nimi chcel povedať (potápajúce sa rezne), ale inokedy je to proste len WTF (veľmi hlúpe otázky, ktorými režisér – alebo kto – vstupuje do rozprávania spovedaného). Autentické porážky zvierat OK, detto absurdné recepty typu „šašlík pre 18.000 000 padnutých sovietskych vojakov“, ale to je strašne málo. (13.05.2017)

Nečekal jsem, že v dokumentu, který je částečně v české koprodukci, budu čekat marně na to až mé ouško zaslechne tu naši líbeznou řeč. Dalo by se říci, že Jak se vaří dějiny je naprosto zbytečný film, který ani netěží ze silných momentů světových válek a ani na druhou stranu se mu nepovedlo vnést do tohoto válečného tématu něco nového, zajímavého, co by mě upoutalo a udrželo u obrazovky. Na dokument jsem se těšil a bohužel jsem zklamán jeho "prázdnotou". (28.10.2010)

O válkách už se toho napovídalo spoustu, dokumentů pamujících druhou svtěovou válku je víc, než bych dokázal spočítat, ale někdo dostal zajímavý nápad vzít válku z jiného úhlu. Jak by se vedly války, kdyby nebylo jak živit vojáky? Pokud vás někdy tato otázka napadla, tenhle dokument vás nadchne. Očitá svědectví podaná navíc ve zručné dramaturgii rovnovážně kombinující výpovědi aktérů, záběry vaření a archivní výjevy. A nezapomeňte na "špetku soli". (29.10.2010)