Nepokojná láska

Július Pántik tradične skvelý, ako vie byť mrzutým chlapom aj láskavým otcom. Herecký výber dcér je tiež výborný, tá ich vzájomná podoba je ako pri skutočných sestrách. A hudbu ani nespomínam, postačí pár motívov pre celý film, to je vizitka veľkých skladateľov. Prvý diel seriálu mi unikol, s hodnotením počkám, ale pod štyri to asi nebude. (25.5.2018) –––– Po tretej časti sú to silné štyri hviezdy. Silných momentov je vo filme veľa, nájdu sa aj rozpačité súdružské momenty, ale to jednoducho v tej dobe muselo byť. Prevažuje to ale Pántik svojim majstrovstvom. (1.6.2018) –––– Zdá sa mi, že v štvrtej časti už trochu varia z vody a niektoré dejové obraty boli trochu postavené na hlavu. Ale motív odpustenia a ako ho Pántik predviedol bol výborný. (8.6.2018) –––– Veľmi pekné zakončenie ságy rodu Daňovcov. Až na tú návštevu Petržalky, to bolo akoby z iného filmu, taká malá skrytá kritika socialistickej výstavby. (15.6.2018) (25.05.2018)

Seriál, aké sa dnes už netočia. Bohužiaľ. Presvedčivá psychologizácia postáv, výborný výber hercov (Silvia Turbová a Petra Černocká čoby sestry sú typovo jedinečné /a krásne/), zopár odvážnych vtipov a len neškodné minimum dobe poplatných scenáristických "nutností". Navyše drzé konštatovanie: "Slovákovi ukáž vežu kostola a ihneď vie, kde hľadať krčmu i vlastný dom." (16.10.2010)

Výborný slovenský seriál ze sedmdesátých let s Julem Pántikem v hlavní roli. Viděl jsem nyní asi po třiceti letech a musím říci, že se mi to velmi líbilo. Jen jeden osobní postřeh. Nevím proč, ale Martin Huba se mi v těchto starých filmech zdá neobyčejně slizký. V těch porevolučních mi vůbec nevadí. Tady mě ale jeho postava doslova vytáčela... (23.10.2010)

Těžké moc těžké časy hospodaření a k tomu v chalupě tři ženské. Pántik byl samorost jak se na tuhle dobo patřilo, hlavní slovo měl v chalupě chlap ale musím uznat že jeho dvě dcery se potatili a tak není divu že se snima hlava rodiny nemohla domluvit a tak postupem času slevoval ze svých požadavků. Výborné herecké obsazení a krásná s jiskrou v oku Sylva Turbová. :-)) (03.12.2015)

Česká kinematografia mala Lišku, slovenská Svätozára Stračinu. Keď sa ozve pár tónov jeho skvelej hudby a prekvapený Julo Pántik víta doma dcéry Silviu Turbovú a Petru Černockú, ktorým síce písal, ale list neposlal - poslala ho Kveta Stražanová, všetko do seba zapadne.... Áno je to rok 1975 a normalizácia už ide na plné obrátky, ale aj tak vznikli v televízii takéto diela, v ktorých bol kvalitný scénár, výborná hudba, špičkoví herci, kamera Vlada Ondruša a Jozef Zachar, ktorý to ako režisér zastrešil. (04.08.2015)