Jíst, meditovat, milovat

Jíst, meditovat, milovat a...nudit se. Zvláštní kombinace, ale bohuže nevyšlal. Příjemný trailer mě natěšil, ale bohužel z výsledného filmu (DC) jsem byl docela zklamaný. Sem tam pravdivá moudra, krásné záběry na skvělé pokrmy a obrázky míst jako z reklamy cestovní kanceláře mě k dobrému zažívání nestačily ani náhodou. (06.04.2011)

OK. Čo tým všetkým chceli povedať? Veľmi neusporiadaný film prinášajúci chaos v mysli hl. postavy do našich myslí. Chceli zabrúsiť do mnohých tém, ako sa s nimi človek vysporiada etc. Môže byť. Ale žiaľ kvôli rýchlo plynúcemu času vo filme mi všetko nepríde prirodzené, resp. zvláštne ako rýchlo sa dočasne vysporiadala so svojimi problémami a ako rýchlo sa naučila v pohode žiť na danom mieste. Film je zjavne pre väčšinového diváka, nie je schopný venovať sa niečomu hlbšie alebo aspoň tak, že by sme skutočne cítili pokoj duše či... "vyrovnanosť". Prináša dobré myšlienky ale stále veľmi kĺže po povrchu. A preto IMO sa mu najlepšie vydarila talianska časť, ktorá sa takému kvázi dovolenkujúcemu životu podobala. V Indii hľadáme pokoj a zároveň sa stretávame s bežným nepokojom mysle, neschopnosti sústrediť sa, s čím sa mnohí môžeme stotožniť. No pocit harmónie stále neprichádza aj kvôli texaskému priateľovi. Bali je iba záver. Keby tento príbeh niekto prežil, tak som si istá, že by bol veľmi obohatený a poučený skúsenosťami. No na plátne to nestihne preniknúť do srdca, neprinesie hlbší "odkaz", ktorý by sme si chceli zachovať. Na to by bolo treba pre niektoré zážitky viac času. A predsa, stopáž je už dostatočná. Ľutujem, že ma to nezasiahlo ale aspoň počas filmu zaujalo, Taliansko pobavilo (a rada som videla miesta mnou navštívené), potvrdilo nejaké vnútorné myšlienky. Nuž, zaujímavé ale nie na dlho. Škoda. (a som rada za znovu objavenie, že Julia žije a hrá, opätovné videnie Franca a Bardema po dobe) (13.02.2011)

Dokonalý plakátový film klouzající po povrchu. I když pojednává o takových "hlubokých" tématech - cesta, kterou se nakonec ubral vede přímo do pekla. Jíst, meditovat, milovat je katalogové až na půdu, popíkově sladké, ale vizuálně působivé - povrchní reklama na to, jak žít svůj život. Dobrý ročník 2 s ženskou hlavní hrdinkou se nekoná. Ačkoliv k němu měl Murphy ze začátku slušně nakročeno a první cca hodinu skutečně baví a hraje si se smysly. Jenže zbytek filmu se topí pod nánosem přemrštěné stopáže a hlavně velkého množství zbytečných vedlejších dějových linií. I tak ale může být výsledek stejně působivý, jako listování si National geographic nebo pouhým katalogem kdejaké cestovní kanceláře. Jíst, meditovat, milovat je i přes to jedním z nejlepších romantických filmů roku 2010. Docela smutné. (01.10.2010)

Možno tu vyzniem ako nejaká láskou utrápená, zasmoklená sliepka ( pardon za výraz ), ale tento snímok má neskutočné tendencie narábať s citmi aj pocitmi. Nie som romantik, ani som ním nebol, veci s tým spoločné som prežíval a prežívam skôr cez pohyblivé obrázky, ale dá sa povedať, že veľa charakteristických čŕt hlavnej postavy sadnú aj na mňa a možno preto ma film dostal a aspoň trochu priviedol k zamysleniu sa. Myslím, že každé hodnotenie a komentár tohto snímku niečo značí o tom konkrétnom užívateľovi a bez urážky, podľa toho všetkého, sme jedna veľká banda bezcitných tvorov. (07.06.2016)

Dlhé. To je prvé slovo ktoré mi napadlo a teším sa, že som nebola v kine a mala možnosť si občas odskočiť. Príbeh ženy, ktorá má zrazu pocit, že prišla o všetko a premýšľa kam vlastne patrí. A prejde hodný kus sveta aby to našla – paradoxne príde na najštandardnejšie klišé. Je smutné, že taká dlhá metráž je potrebná na vysvetlenie potešenia a sebalásky. Sme na tom tak zle, že nevieme tie najprirodzenejšie veci? Pár otrepaných životných právd a priveľa vaty – keď si budem najbližsie liečiť srdce, siahnem radšej Pod toskánske slnko. PS: prečo trpíme predstavou, že iba taliani si dokážu užiť? (07.07.2011)