Dům

Vcelku tradičné "wanna be ultra deep" slovenské depresso. Enigmatická hlavná hrdinka, nepokojná dokumentárna kamera a brutálne pomalé tempo. Vďaka fajn atmosfére a presným hercom ma to síce vyložene nesralo, ale v žiadnom prípade sa mi to nepozeralo jednoducho. Hlavná zápletka je totiž pomerne jednoduchá, čo by nevadilo, avšak remeselná forma sa vehementne snaží navodiť dojem, že pod povrchom snáď buble niečo oveľa silnejšie. Nebuble. (27.12.2012)

Prekvapivo dobrý slovenský film, v ktorom dialógy nehrajú až takú veľkú úlohu. Je to v prvom rade o pocitoch a ťažkom živote na vidieku. M.Krobot stvárnil prísneho otca dokonale a urval si prakticky celý film pre seba. V úlohe otca dvoch dcér, pre ktoré stavia domy, divák cíti pod prísnou maskou, dobrého otca. Otca, ktorý dopraje, pomôže, ale je príliš hrdý na to, aby sa zmieril so staršou dcérou, zaťom a vnúčatami a príliš hrdý na to, aby sa mladšej spýtal, čo od života chce. On je hlava rodiny, on velí... Jemný klavír dobre dopĺňa smutné a dojímavé momenty, ale inak je hudby vo filme prekvapivo málo, no v konečnom dôsledku, práve to vytvára pocit reálnosti. Priznávam, že po záverečných titulkoch som ľutoval, že Krobot nedostal ešte viac priestoru. Filmu k dokonalosti niečo chýba, ale úloha, akú Krobot dostal, sa hercovi naskytne párkrát za život. 70%. (03.01.2013)

Překvapuje mě tak slabý hodnocení. Je to výborný komorní kousek. S velmi zajímavou hereckou sqadrou, který dominuje nepřekvapivě mistr Krobot. Zápletka je vcelku originální, postavy možná trochu schématické, ale celkově mi to dost konvenovalo. Souhlas se Slarque, co se toho závěru týče. ( 46. KVIFF ) (09.07.2011)

Že by sa na slovensku konečne "lazy pohli"? Lióvá mi príde ako tá prvá pomyselná lastovička, ktorá zo sebou prináša nový vietor. Vietor plný zmien. Aspoň v to dúfam. Dom je komorný, minimalistický a realistický príbeh jednej rodiny, zo všetkými problémami, ktoré sú z inštitúciou zvaná rodina späté. Absolútnym ťahúňom filmu je Imrich v podaní Miroslava Krobota, ktorý si vystačí s jedným jediným výrazom, ktoré v sebe skrýva viac ako sa môže zdať. Keď si to tak vezmem každá postava má svoje dve, tri emócie, ktoré počas filmu strieda a vďaka ktorým nie je film emotívne vypätou drámou, ktorá by vás emocionálne rozbila, alebo ohúrila, ale vďaka ktorým pôsobí film uveriteľnejšie a prirodzenejšie. Spôsob akým film narába s dramatickými a humornými scénami je až zarážajúco prirodzené. Vtipné miesta vychádzajú z reálnych situácií a sú podané bez väčšej štylizácie- o to viac si ich ako divák cením a rovnako to platí pre miesta dramatické. Film nie je popisný a niektoré kľúčové momenty nechá na divákovi aby si ich vysvetlil, alebo ich vysvetlí v inej scéne a čo je dôležité bez zbytočných viet. Dom sa vďaka tomu stal jedným veľkým prekvapením. (08.10.2011)

Nechápu, proč musí být film, jako je Dům, předabovaný. Jsme snad natolik negramotní, že bychom jim nedokázali porozumět? Pochybuju. Přitom kdyby film nebyl předabovaný, mohlo by to všechno být tak nádherně přirozené. I když nemůžu říct, že by to i tak nebylo. Na tenhle film by se povinně měli podívat všichni otcové z dědin a vesnic, kteří se snaží svým dcerám zruinovat život, protože paní režisérka to s tímto příběhem naprosto perfektně vystihla. Celkově ale film má takový ten přirozený nádech, který si drží v překrásné krajině, kde to skutečně hyzdí jenom samotný dům. Herci taktéž nezklamali a pan Miroslav Krobot opět ukázal, jak skvělý herec je. Výborně mu ale sekundoval snad každý, kdo se ve filmu objevil. A po Poupatech jsem se tak setkal s dalším filmem o současné době a lidech v ní, který stojí za to vidět, protože je jiný, než současná, hlavně česká tvorba, a přesto mě dokázal maximálně zaujmout. (09.04.2012)