Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Komédia o podiele hriechu na poľudštení diabla je absurdným obrazom paradoxu morálky ľudí, ktorých zloba prevyšuje a marí všetko úsilie pekelníkov, rozhodujúcich sa svet napraviť, aby mali čo kaziť. V starom opustenom kostole sa schádza skupina dávno penzionovaných, ale kvôli preťaženosti mladších síl opäť aktivovaných čertov na procese proti svojmu kolegovi, ktorý sa rozplakal nad osudom človeka. Chátrajúci kaštieľ v Dolnej Krupej, pamätajúci časy Beethovena a jeho Sonáty mesačného svitu, slúži teraz ako blázinec a protialkoholická liečebňa; odvádzajú sem ženu, ktorá zošalela, keď zistila, že pričinením Obžalovaného bol jej muž neverný s inou, zatiaľ čo ona, milujúca Beethovenovu sonátu, sa zviesť nedala. Horkou iróniou je prítomnosť dvoch géniov: jeden chcel hudbou urobiť človeka ušľachtilým a ľudským - a prehral, druhý chcel pravý opak - a tiež prehral. Zlo sa tak rozmohlo, až sa rozplače samo nad sebou a nevidí pre seba iné východisko ako prejsť do opačného tábora. V disproporcii medzi lapidárnou štylizáciou v motívoch nadprirodzeného a naturalistickou vecnosťou v motívoch reálneho sveta zanikajú viaceré nápadité režijné postupy. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (18)

Biopler 

všechny recenze uživatele

Podiel hriechu na poľudštení diabla - nevídaný námet na sfilmovanie sa Uhrovi a spol. podarilo preniesť na plátno ozaj znamenite. Partia čertov na čele s výstredným Ladižinským a chudákom Polónyim bola stvárnená výborne, ich expresívnosť ma pri prvom zhliadnutí iritovala, najmä ich miestami hurónsky smiech, no pri druhom už ani tak nie. Mrzí detinskosť zobrazenia čertov s rožkami a chvostom, no napríklad čert v podaní Augustína Kubána nemá rohy, lebo je holohlavý... trochu fail jeho zaradenie v tomto diele. Páčilo sa mi však, že žiadne peklo a kotle nebolo zobrazené, kresby či maľby, ktoré lemovali pozadie pri rozhovore čertov, resp. snímanie reaktivácie kolégia v rozpadnutom chráme boli výborné nápady. Výborný bol aj výber dvojice hercov - ľudí hriešnikov, presné typy, pri ktorých to Vladovi Müllerovi veríte a nebojácnosť Vlasty Fialovej v závere tiež. Nesúrodé vsuvky iných minipríbehov, ako predajného sudcu či dvoch maliarov čo znehodnotia svoje socialistické plagáty reklám, nepridávajú filmu nejakú extra hodnotu či neozrejmujú konanie kolégia, a tak mi prišli zbytočné. Ale ako kričí Müller na ulici, nedajte sa obmedzovať, nikým a ničím, ani týmto komentárom :) ()

darkrobyk 

všechny recenze uživatele

-Spravedlnost neexistuje, to je jen výmysl.- Š. Uher je pro mne vedle J. Jakubiska a E. Havetty největší slovenský režisér. Podobenství, v němž pamětník jistě pozná kritiku tehdejší společnosti, kdy čerti jsou ti, co vládnou, a když nedokážou lidi řídit, jak by si přáli, stanou se ...., aby je pak mohli lépe ovládnout. A přesto je tenhle snímek nadčasový, protože je o svobodě, lásce, nenávisti, pomstě, spravedlnosti a touze ovládat. Ani krátký příběh soudce není bohužel minulostí, protože tohle nezmizelo - ti, co mají stát na straně spravedlnosti, tak ne vždy činí. Skvělá vizuální stránka, výborný hudební doprovod. Čerti jako by se i s knížetem stali vzorem pro budoucí pohádku s Čerty nejsou žerty. Tragédie nad komičností zde však převládá. Vlasta Fialová je vpravdě démonická femme fatale. A kontrolní otázka: lze z vlasů ukout hřebíky? ()

Reklama

Murrro 

všechny recenze uživatele

Zaujímavý námet sa v rukách schopného režiséra nerozpadol (čo prelínaním reálneho sveta s nadprirodzeným bezprostredne hrozilo), dokonca sa nebojím tvrdiť, že sledovanie bolo miestami vysloveným pôžitkom nielen vďaka Beethovenovej hudbe, ale aj Uhrovým majstrovsky komponovaným scénam. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že látka je vhodnejšia pre divadelné spracovanie a koniec šesťdesiatych rokov neposkytoval adekvátne technické možnosti na filmové spracovanie, ktoré by vyrážalo dych. ()

fragre 

všechny recenze uživatele

Tak opravdu rarita, když socialistický film pracuje s ďábelským pokušením jako přímou příčinou lidské zhovadilosti, a není to film pohádkový. Nějak mi ale připadá, že je tím člověk vyvazován z vlastního selhání. Expresivní a občas opulentní až barokně. Ale připadá mi, že expresívnosti je až moc, takže degraduje do fraškovitosti, že sám příběh je nepříliš rafinovaný, že podobenství jsou až příliš polopatická. Spíše zajímavé šlápnutí vedle. ()

Vesecký 

všechny recenze uživatele

Sliboval jsem si od tohoto neznámého snímku dost, ale na mě to bylo až příliš fantaskní nebo iracionální, nevím, jak to přesně napsat. Banda čertů má lidem škodit, vyvolávat v nich hříchy, ale aby byl člověk hříšný, musí být nejdřív bez poskvrnky. Aneb Marxův boj protikladů (nebo Hegelův, chcete-li). Takže je tu čert zvaný Génius, který se snaží ukout z vlasů hřebík, nakonec však musí letět do opuštěného kostela na kongres, kde dostane úkol zhříšnit slušnou manželku jednoho sukničkářského ožralky s vysokým postavením v rámci města za pomoci jedné z jeho starých přítelkyň, kterou sehrála Vlasta Fialová. Takřka se mu to podaří, ale místo toho přivede svoji svěřenkyni do blázince, čehož pak lituje, až se mu řinou z očí slzy - a postupně tak uvede do lítosti většinu z té čertovské bandy. A tak nakonec nezbyde, než aby se z čertů stali andělé... Však také podtitul filmu zní "jak polidštit čerta" - nebo tak nějak... Samozřejmě, je to alegorie, ale to skotačení hejna čertů, kteří jsou pro nás lidi neviditelní, ale jsou všude kolem nás, to mi skutečně nesedělo. A výkony herců byly spíš pantomimou. ()

Galerie (4)

Zajímavosti (4)

  • Film sa do distribúcie vôbec nedostal, po natočení putoval rovno do trezoru. (Raccoon.city)
  • Snímka bola v roku 2008 na prehliadke filmov Druhé slovenské filmobranie premietnutá ako pocta hercovi Augustínovi Kubánovi (člen kolégia). (Raccoon.city)

Reklama

Reklama