Chorobou storočia nazval významný predstaviteľ francúzskeho romantizmu- básnik, prozaik i dramatik Alfred de Musset /1810-1857/ životný pocit svojej generácie, rozčarovanej krachom revolučných ideálov /politických i mravných/, po porážke Napoleona. Jeho slávny román "Spoveď dieťaťa svojho veku" /1836/, ktorý napísal krátko po osudovom ľúbostnom vzťahu k George Sandovej, sa stal - povedané dnešným slovníkom, kultovým dielom mládeže. Čitateľov podmaňoval pôsobivým rozborom najvnútornejších stavov duše, odrazom citovej, intelektuálnej a morálnej krízy svojich vrstovníkov. Aktuálnosť Mussetovej diagnózy pre deväťdesiate roky minulého storočia zaujala renomovaného českého scenáristu Antonína Mášu natoľko, že sa rozhodol spracovať túto predlohu nielen pre javisko /prepis inscenovalo aj pražské Národné divadlo/, ale aj pre televíznu obrazovku do podoby dvojdielnej inscenácie. Pod názvom SPOVEĎ ju v roku 1994 režijne pripravil Miloslav Luther. Spoveď prináša pestrý obraz života mondénnej parížskej smotánky, ktorá sklamaná spoločenskými pomerami hľadá rozptýlenie cynickými citovými experimentami, aby zakryla úzkosť z nedostatku kvalitného životného cieľa. Príslušník zlatej mládeže, Octave /Marek Majeský/, hlboko sklamaný neverou svojej milenky pani de Parness /Zuzana Fialová/, vyzve soka, svojho dávneho priateľa Bourgeta /Boris Záchar/ na súboj. Ranený guľkou z revolvera i zradou blízkych sa uzatvára pred svetom. Z dobrovoľnej izolácie vyplnenenj štúdiom ho vytrhne až skupina priateľov, vedená pragmatickým Desgenaisom /Matej Landl/. Octava presvedčia, že iba rušný spoločenský život môže prehlušiť jeho nereálnu túžbu po ideálnej láske. Vrhá sa do víru radovánok a pochybných dobrodružstiev, pričom varovanie svojho otca, poctivého vidieckeho šľachtica, berie na ľahkú váhu. Až nečakaná správa o jeho smrti ho prinúti k zúfalému úteku z Paríža. Pôsobivý obraz života mondénnej parížskej mládeže. V druhej časti sledujeme ďalšie osudy príslušníka zlatej mládeže Octava. Octave sa po smrti svojho otca kajúcne vracia domov. Z hlbokej depresie mu pomôže až vzťah ku vzdelanej, jemnej Brigite Piersonovej (Diana Mórová), ktorá venuje všetky svoje sily nezištnej pomoci blížnym. Octave jej trpezlivo dvorí, no zdržanlivá a mravne pevná žena dlho odoláva. Nakoniec však oboch premôže vášnivá láska. Do Paríža sa vracajú spolu. Povestná "choroba storočia" (mal du siecle) opäť prepukne. Octave jej v prostredí veľkomestskej bohémy nanovo podľahne, keď jeho rozorvanú dušu zase ovládne cynizmus a skepsa, neschopnosť vytrvalo ľúbiť a dôverovať. Prekonať depresiu z nenaplnenia očakávaných spoločenských ideálov, možno totiž iba vlastným skutočným citovým prežitkom. Životné pocity mussetovských romantikov a ľudí modernej doby sa v interpretácii tvorcov tejto dilógie prekvapivo približujú.
(oficiální text distributora)
