Fontána pro Zuzanu

Prvý diel trilógie s postupne klesajúcou kvalitatívnou tendenciou, pravdepodobne najznámejší (a zrejme aj najúspešnejší) film režiséra Dušana Rapoša a jeden z kultových slovenských filmov z čias Československa. Tým všetkým je Fontána pre Zuzanu, príbeh o mladých ľuďoch, ktorí prežívajú posledné leto pred nástupom na strednú školu (minimálne niektorí z nich; rovnako si snímka všíma aj postavy, ktoré majú školu už dávno za sebou), vychádzajúc z knižnej predlohy spisovateľky Eleonóry Gašparovej. Stred príbehového univerza Rapošovho filmu o dospievaní a láske predstavuje vnútroblok na Kupeckého ulici v bratislavskom Ružinove s fontánou uprostred. Napriek tomu, že fontánu nesie snímka už v názve, v rámci príbehu sa jej väčšia pozornosť venuje až skôr ku koncu. Minutáž dovtedy obsahovo vypĺňa predovšetkým príbeh o láske, priateľstve, sexe, smútku, hudbe, motorkách a dospievaní. Ak vezmeme do úvahy, že Rapošov film vznikol prakticky ešte v časoch tvrdého socializmu, nevidno v ňom žiadne ideologicky podfarbené myšlienky, pričom predovšetkým svojou vizuálnou stránkou pôsobí v rámci možností dokonca až západne. Nočná Bratislava (a celkovo skvelá bratislavská výprava napríklad aj so zábermi priamo z rozostavaného Mosta hrdinov Dukly, dnešného Prístavného mosta), motorky, breakdance, obnažené poprsie Kataríny Šugárovej a populárne slovenské hity osemdesiatych rokov vytvárajú pozoruhodnú kombináciu, ktorá dokáže diváka zaujať. A to aj napriek tomu, že v žiadnom prípade nepredstavuje film ako celok nič svetoborné. Snímka takisto oplýva pestrosťou svojských postáv, spomedzi ktorých popri hlavných protagonistoch najväčšmi dokážu zaujať napríklad "nepríjemný" sused Domorák (Miloslav Holub) či Viki (Robo Grigorov) s jeho partiou goticko-depešáckych motorkárov. Fontána pre Zuzanu milo prekvapuje. Jednoduchý príbeh o tínedžeroch ponúka Dušan Rapoš v podobe, ktorá baví, a to nielen vďaka dobre zvolenému mixu komédie a drámy, ale predovšetkým vďaka výbornej bratislavskej výprave a soundtracku. Ten je síce po rokoch plný známych "odrhovačiek", ale do filmu pasuje a jeho celkový kolorit dopĺňa perfektne. (03.03.2024)

Jedno sídliště, uprostřed sídliště vyhaslá fontána a kolem fontány se shromažďuje místní mládež, která neví, co s volným časem. Tvůrci se snažili nabídnout divákovi hned několik příběhů najednou, a v tom je právě ta největší chyba. Měl jsem velký problém s orientací a vždy, než jsem se zorientoval, čí příběh vlastně sleduju, tak už se zase řešilo něco jiného. Film na mě působil zmatečně a neuceleně, zkrátka asi podobně, jako když kočička s pejskem pekli svůj dort. Měl jsem co dělat, abych film vůbec dokoukal, protože chvílemi to byla obrovská nuda a musel jsem bojovat sám se sebou, abych vydržel až do konce. Ovšem neříkám, že všechno je zde špatně. Filmu obrovsky pomáhá přítomnost sympatické Evy Vejmělkové, na kterou se vždy rád podívám, a ještě více filmu pomáhají atraktivní písně, které jsou zde přítomny. Píseň "Ak nie si moja" je úžasně napsaná i zazpívaná a poprávu se stala jednou z legendárních písní Vaša Patejdla, která i v dnešní době stále zní na koncertech kapely Elán. A právě díky těmto pozitivním faktorům nakonec filmu uděluji dvě hvězdy a mohu konstatovat, že to nakonec zase tak ztracený čas s tímto filmem nebyl. (31.10.2011)

Nemůžu si pomoct, ale vidím ten film asi takový, jaký by mohl být a ne takový, jaký skutečně je. Když si totiž odmyslíte disko motorkáře a naivní kamerové filtry á la "romantické odlesky", je Fontána krásnou mozaikou příběhů z vnitrobloku. Některé z nich jsou chytřejší a trefnější, jiné více "limonádové", ale všechny mají spád, svižné dialogy a vtip. Navíc to není rozházený mišmaš, ale pěkně propojená síť sjednocená starou kašnou. A depresivní, syrový konec je tak super, že to od filmu s takovou pověstí snad ani nejde čekat. Fontána pre Zuzanu je mnohem lepší, než se o ni říká. (22.07.2009)

Niekedy si hovoríte, že je to príjemná nostalgia, inokedy, že je to bezpríbehová rozťahaná nuda s trápnymi dialógmi. Fontána je najdlhší videoklip v histórii slovenskej populárnej hudby. Nepoznám pozadie vzniku filmu, ale mal som pocit, že boli nahraté nejaké potenciálne kultové pesničky a niekoho napadlo k nim urobiť pohyblivé obrázky v celku, nie ako samostatné klipy. Bol to nápad, ako vieme, extrémne úspešný. Že to malo pred takmer 30timi rokmi zmysel a obsah mladých mal čím osloviť, je neoddiskutovateľné. Taká Pomáda pre slovenské a zčasti aj české publikum. 50%. (02.01.2014)

Neuveriteľne verne opísaná atmosféra Bratislavy 80-tych rokov spojená s výbornými pesničkami do celku, ktorý dnes už mladým (súdiac podľa príspevkov) nič nehovorí, ale pre nás, pamätníkov, bude mať vždy neopísateľné čaro. Pre mňa osobne je to jediný film Dušana Rapoša, ktorý dokážem dopozerať a stal sa pre mňa kultom. V tomto filme sa určite nájde každý, kto vyrastal na sídlisku. Mne umožňuje vrátiť sa k prvým zaľúbeniam, ku školským časom, jednoducho návrat do detstva. Preto ho hodnotím 90%. Táto fontána skutočne stojí na Kupeckého ulici v Bratislave (v takom dvore obkolesenom panelákmi). Pred niekoľkými mesiacmi bola zrekonštruovaná a jej okolie upravené. (08.06.2009)