Babycall

Nepáčilo sa, bohužiaľ. Tajomné zvuky z detskej vysielačky sú síce dostatočne zaujímavé pre horor (aj keď niečo podobné tu už bolo v jednom zo španielskej série Peliculas), ale napokon tomu ani nevenovali veľkú pozornosť a nasledovalo kvantum odbočiek a hluchých miest, pričom spracovanie je nezáživné, zdĺhavé, rozťahané, nudné. Riešia sa tam samé prkotiny - vzťahy otec - matka - syn, matka - syn, matka - nový frajer, nový frajer - jeho matka... uspávanka neskutočná. Jeden, max. dva atmosferické momenty počas celej prvej hodiny, ináč čistá rodinná dráma. Ku koncu sa to síce prepne do mysterióznej ducháriny, v ktorej sa začnú odhaľovať karty a divák (teda aspoň ja) spozornie, ale otrepanejší záver už ani nemohli zvoliť. Navyše či to celé vôbec dáva zmysel, je tiež dobrá otázka. Čiže veľké sklamanie, pochváliť môžem len kvalitnú kameru a slušný výkon hlavnej hrdinky (všetky ostatné postavy nesympatické). (23.02.2012)

Anna so svojim synom Andersom utekajú pred tyranským manželom a otcom. Pomaly si zvykajú na nový život, školu a byt kde momentálne bývajú. Nakoľko má Anna o svojho syna strach, rozhodne kúpiť malé vysielačky na prenos zvuku slúžiace na kontrolu malých detí spiacich vo vedľajšej miestnosti. Vysielačka však zrazu prenáša záhadné hlasy, plač a krik, ktoré sa jej syna netýkajú. Za každú cenu sa teda snaží zistiť pravdu čo sa to vlastne deje a odkiaľ zvuky prichádzajú. Noomi Rapace mala radšej druhý krát kopnúť do osieho hniezda. Nudné, znudené dielo riešiace pomätenú ženu, ktorá sa nikdy nespamätala z rodinnej traumy so štipkou mysterióznosti v poslednej 15 minútovke. Úplne bez napätia slúžiace skôr na uspanie ako na vystrašenie diváka. Dať tejto "čistej" dráme prívlastok horor či thriller je trúfalejšie, ako hrať finále LM bez postranných rozhodcov. Neviem kde a ako nahrabal tento film 50 %, ale mne nestačí, že v ňom hrá úspešná herečka, ktorá je momentálne žiadanejšia ako Schwarzenberg na český hrad. (29.01.2013)

Před zhlédnutím tohoto filmu vysvlečte spodky a prdel nastavte směrem k obrazovce. Pak můžete pohodlně spustit PLAY a půl druhé hodiny se nechat režisérem Sletaunem vojebávat. Páč jeho snímek není ničím jiným, než prvotřídním diváckým vejmrdem. Na konci se totiž ukáže, že vše bylo trochu jinak a veškeré emoce, které jste investovali do prožívání příběhu, byly investovány zbůhdarma a vniveč. Au! 40% (08.01.2013)

[SCANDI 2014] Spoilery. Najväčším úskalím filmov s psychicky narušenými hrdinami je naša neschopnosť vžiť sa do ich situácie. Pri záverečnom rozuzlení žánrových filmov na túto tému je preto častým verdiktom divákov "to bola ale blbosť". Babycall uznávaného režiséra Påla Sletaune pritom nemožno tak ľahko zaškatuľkovať a odhodiť, pretože, i keď nehýri originalitou, dokonale sa výrazovými prostriedkami identifikuje s ťažiskovými motívmi filmu. Postavu paranoidnej matky na úteku pred domácim násilím dopĺňa výrazné precítené herectvo Noomi Rapace, ruka v ruke s ľahkými hororovými prvkami v podobe desivých zvukov z vysielačky a neodlíšiteľnosti reality a halucinácií idú majstrovská práca so zvukom/postsynchrónmi (ktoré vťahujú do deja už počas úvodných titulkov) a vynikajúca výprava/vizuálna stránka. Film však trpí narastajúcim vrstvením preludov a nezrovnalostí v Anninom subjektívnom vnímaní reality (spomienka na Memento, Insomniu a ďalšie), ktoré síce možno ľahko odôvodniť spúšťačom v podobe detskej vysielačky, avšak divákovi pripravuje zmätočné finále, ktoré sa pokúša zabiť príliš veľa dejových múch jednou ranou. Navyše je zmena tónu v závere príliš strmá oproti pomalému budovaniu atmosféry naprieč filmom a preto pôsobí neohrabane. Ako večerná/nočná jednohubka však postačí. 60% (18.01.2015)

Tak já nevim. Většinu filmu jsem napjatej jak v čekárně u zubaře, nedokážu se rozhodnout, jestli mě ta civilní atmosféra dráždí kladně nebo záporně a po dokoukání jsem ve vaně ještě se svraštělym čelem dával dvě a dvě dohromady a pak mi to došlo. Celá pointa, celý to do sebe zaklaplo a já měl před sebou triviálnost celé zápletky. Ona sice není zas tak špatná, ale je strašlivě podobná všem těm thajským/korejským/japonským věcem akorát o něco seversky nepřístupněji. A ono když 4 hodiny vaříte bramborovou kaši, tak výsledek nemusí být úplně špatný, ale tak nějak si připadáte jak kretén. (16.04.2013)