Režie:
Robert AldrichScénář:
A.I. BezzeridesKamera:
Ernest LaszloHudba:
Frank De VolHrají:
Ralph Meeker, Albert Dekker, Paul Stewart, Juano Hernandez, Wesley Addy, Marian Carr, Marjorie Bennett, Mort Marshall, Cloris Leachman, Robert Cornthwaite (více)Obsahy(1)
Drsňák Mike Hammer (Ralph Meeker), losangelské súkromné očko, jednej noci zvezie Christinu Bailey (Cloris Leachman), vystrašenú mladú ženu, ktorá bežala po ceste. No Mikovo auto je vytlačené z cesty neviditeľným gangsterom, vyvlečú ho z auta a Christinu mučia, no žiadne informácie z nej nedostanú. Tak gangstri oboch vložia naspäť do auta a zhodia ich z útesu. Hammer sa preberá v nemocnici. Velda (Maxine Cooper), jeho sekretárka, mu oznámi, že Christina je mŕtva a Pat (Wesley Addy), Mikov priateľ policajt, mu radí zostať mimo tohto prípadu, no Mike si myslí, že by to mohol byť veľký prípad (znamenajúci preňho veľké peniaze), pretože je do toho zapletená FBI. Mike, Velda a Nick (Nick Dennis), Mikov kamarát automechanik, začnú vyšetrovanie v nádeji, že zistia, prečo bola Christina zavraždená... (matriosa)
(více)Videa (1)
Recenze (70)
Když jsem si stěžoval na jankovitého koně, řekl mi jeden koňák: "Když umíš jezdit na koňovi, znamená to, že umíš na každým." A tak jsem zkusil koně z jiné, poněkud černější stáje. Jelo se mi na něm velice lehce, překážky překonával s nadhledem, bylo na něj spolehnutí, choval se předvídatelně, žádná klisna ho nevyvedla z míry. Možná byl trochu slaboduchý, ale to v našem případě zase až tak nevadilo. ()
Hodně uhrančivý film, který už od začátku jde trochu proti proudu, například jen těmi titulky, které jsou zvláštní, ale i nahotou, která je tušená pod pláštěm ženy, jež se zde objevuje. Ale ono to pokračuje dále, až do velkého finále, kdy konečně někdo otevře tu krabici. Je to noir film, ale zároveň je to i film fantaskní, je to film drsný a na svou dobu nesmírně krutý, což je velmi osvěžující. ()
Mike Hammer je natoľko tvrdý súkromný detektív, že o tom ani sám nevie, ide o to, že mu to neustále dáva najavo jeho okolie a nakoniec sa podľa toho začne aj správať (ženy mu iba tak padajú do náručia, gangstri ho nezabijú, aj keď majú príležitosť). Viac kamerová exhibícia, ako scenáristická originalita zdobí túto snímku, ktorá toho do noiru veľa nového nepriniesla, ale keďže sa zrejme drží predlohy, asi to nebolo ani jej primárnym zámerom. Samozrejme, že diváka poteší minimálne brutalitou nielen záporákov, celého osadenstva príbehu, ale aj Hammera, ktorý sa s ničím príliš neserie a neviem, ako sa s tým vysporadúvali doboví diváci. Takže príbeh vcelku fádny, zato podanie svieže. Podobne komplikované a zároveň jednoduché, ako Maltézsky sokol alebo Hlboký spánok, ktorých kvality som doceňoval tak nejak časom a podobne to bude asi aj s týmto filmom, pri ktorom som sa ale bavil o trochu menej, ako s Bogartom. ()
Vytříbený béčkový noir jako předzvěst Twilight Zone. Filmařsky efektní stylovka s řadou skvělých "ghost town" lokací (x), hlavní hrdina je sympaticky sráč a hulvát, dojem ještě posiluje tajemná hrozba a neurčitý "they" záporák, a pak to krásně atomově apokalyptický finále - nihilismus na max! #Noirvember ()
Silně váhám mezi třemi a čtyřmi hvězdičkami, podle mě bych klidně mohla dát i dvě i pět. Tak rozporuplně na mě tento film působil. Chvílemi jsem si říkala - vynikající film, kde každý druhý ječí, každý třetí umře a úplně každý dostane do držky. Ale dost mi vadil neslaný nemastný hlavní představitel a taky to že se mi fyzicky nelíbila ani jedna herečka. To je asi na osobním vkusu, ale podle mě by aspoň jedna měla být krásná. A ta co se jmenovala myslím Gabriela a měla se správně jmenovat Pandora, tak ta mi připadala dokonce trochu na hlavu. No a ten konec? Co to sakra bylo? ()
Galerie (56)
Zajímavosti (14)
- Film bol natočený za menej ako tri týždne. (ambron)
- V literárnej predlohe boli nezákonnou substanciou drogy a nie rádioaktívny odpad a zločineckou organizáciou Mafia a nie komunisti. (beso74)
- Kefauverová komisia, špeciálna jednotka vytvorená v USA na vyšetrovanie organizovaného zločinu, označila tento film v 50. rokoch minulého storočia ako najvážnejšiu hrozbu pre americkú mládež. Práve preto sa režisér filmu Robert Aldrich rozhodol medzi nezávislými filmármi rozbehnúť kampaň za slobodu slova. (beso74)
Reklama