Sein letztes Rennen

No jo, stáří stojí za hovno. Jednají s vámi jako s idioty, ačkoliv vy si dokážete pomoci sami, nejste už přece děti. A taky víte, co chcete ještě dokázat. Jenže sou tu překážky - těmi hlavními jsou lidé, co si ve vší naivnosti namlouvají, že vám zákazem toho všeho vlastně pomahájí. A ta tři slovíčka si už nepamatuji - no a. ~ Teď mě z fleku nenapadá film, který by byl tak průměrně očekávatelný a průhledný co se děje týče. Všechno lajna od začátku do konce. Když si to hraje na drámo, mohlo to mít alespoň reálnější konec. ~ Das Film. (19.04.2014)

Niekdajší maratónsky bežec a olympijský víťaz z Melbourne 1956, Paul Averhoff (Dieter Hallervorden), opúšťa v 70tke svoj domov. Jeho dcéra Birgit (Heike Makatsch) sa oňho a jeho ženu Margot (Tatja Seibt) už dlhšie nedokáže starať. V domove dôchodcov sa Paul necíti práve najlepšie, na to, že by to mala byť jeho posledná zastávka, nechce ani pomyslieť. Preto sa rozhodne trénovať na Berlínsky maratón. Ostatní obyvatelia domova ho majú za blázna, ale s pomocou Margot trénuje čiperný dôchodca ako posadnutý, s jediným cieľom pred očami - ešte raz vidieť aplaudujúci a burácajúci dav. Keď vyjde najavo, kto je vlastne Paul zač, okamžite si získa podporu zvyšného osadenstva, predovšetkým v boji proti vedeniu domova. Pretože Paul im je so svojou prchkou a tvrdohlavou povahou tŕňom v oku. "Amour" meets "Lola rennt"! Skvelý comeback Dietera "Didiho" Hallervordena, ktorý podobne ako jeho filmový hrdina, bol v 80. rokoch takisto legendou (prinajmenšom v nemecky hovoriacich krajinách). Film svojím pátosom občas pripomína klasické hrdinské americké športové filmy, na druhú stranu ho vyvažujú skutočne dojemné momenty, jemný humor a precízne dialógy. (09.04.2014)

Športová dráma o starčekovi, ktorý chce svetu dokázať, že plnohodnotne žiť sa dá aj po osemdesiatke. Snímok je síce plný gýču, klišé a pátosu (hlavne v závere), ale aj napriek tomu sa nemôžem ubrániť dobrému dojmu. Asi to je tým, že si ma postava milého starčeka - olympionika na dôchodku dokázala získať, herec bol perfektný. A našla sa tu aj štipka humoru, hlavne v spojitosti s pár scénami z domova dôchodcov (práve tam by som ho čakal najmenej), preto celkom spokojnosť. 70/100 (02.07.2016)

Dve možnosti vyplnenia času v domove dôchodcov, spevácky krúžok alebo modelovanie figúrok z gaštanov ako oslava jari, leta, jesene, ... jesene života, ktorú treba nejako prežiť. O jeseni života je filmov stále viac, ale tentokrát je to aj o bezradnosti strednej generácie. Občas hral prehnane na city, ale záver bol klasicky športovo strhujúci, ako maratón, do záveru dali tvorcovia všetky posledné sily. Niekedy sú nemecké filmy suché, bez emócií, ale tentokrát určite nie, trochu som v tom videl úniku ako v Prelete a trochu svätosti ako v Ralphovi. –––– Kam chcel ujsť váš manžel? – Trénujem! –––– ALELUJA, dnes je berlínsky maratón! (05.10.2015)

Dietera Hallervordena si pamätám, keď pred štyridsiatimi rokmi na viedenskej televízii bežali jeho vtipné skeče pod názvom Nostop Nonsens. Oprávnene som bol zvedavý ako zvládne náročnú úlohu športovej legendy, ktorá sa všemožne vzpiera infantilnej atmosfére domova dôchodcov. Úlohy sa zhostil so cťou, k čomu mu pomohlo aj to, že bola dobre napísaná. Aj keď sa dejová línia sa nelíšila od podobných snímok, v ktorých sa seniori na sklonku života pokúšajú vzoprieť jednosmernému toku času a naposledy vykonať niečo významné. Škoda, že sa im to vždy podarí, lebo tým tieto filmy strácajú na vierohodnosti. Ak by vo filme nebol ten klišéovitý záver, dal by som aj slabé štyri hviezdičky, pretože zvyšok filmu bol preniknutý, na nemecké pomery neobvyklou, človečinou. (07.10.2015)