Nekromantik

Ťažká úchylárna oscilujúca niekde medzi romantickým filmom a nekrofíliou. Ako psychológa ma zaujímal tento "experiment" aj z toho psychologického hľadiska a z tejto stránky je tu naozaj čo rozoberať:) Snažil som sa v tom hľadať nadhľad a tendenciu šokovať, hoci niekedy to bol naozaj ťažký hardcore kde ide sranda bokom (napr."maznanie sa" s mačacími vnútornosťami vo vani). Pár "komediálnych" scén je fakt skvelých (napr. keď dvaja radostne poskakujú po lúke za doprovodu fest romantického klavíriku a pohadzujú si pri tom vnútornosti), ale to musíte akceptovať a pristúpiť na "trochu" zvrhlý humor (ako človek , ktorý zbožňuje staré filmy P. Jacksona som nemal problém:). Oceňujem tiež realistické efekty,masky a množstvo drobných detailov, ktoré vhodne dopĺňajú či psychologické pohnútky hlavného (anti)hrdinu alebo celkový dej (všimnite si napr. koho má týpek vyveseného po stenách). NEKRomantik je shocker a v tomto smere mu nie je čo vytknúť!!! Dal by som aj 3,5*/5, ale nechcem Wormboyovi posielať svoj psychologický posudok..:))) (29.01.2007)

Mimoriadne zaujímavá hrôzostrašná artová groteska, ktorá sa implikáciou snuffu na úbohom zvierati automaticky sama odsudzuje do kategórie odpadu. Spomínaný snuff ako snaha po extrémnej senzačnosti napokon spochybňuje predpokladané snahy autorov o skutočné umelecké vyjadrenie. Umelecká osobnosť totiž vyžaduje nekompromisne vyhranenú predstavu o morálke a ľudskom chápaní univerza. Hanba. (01.01.2013)

Júj, konečne som sa dopracoval k, asi, najkultovejšiemu Nemeckému undergroundu osemdesiatych rokov. K legendárnej spovedi nekrofila, z názvom Nekromantik. A musím uznať, že legendy, ktoré sa okolo tohoto poloamatérskeho filmu krútili, vôbec neboli nafúknuté ani fanúšikmi príliš idealizované. Než by ma to nejak extrémne šokovalo, skôr by mi to prišlo ako úprimná a ničím nefalšovaná výpoveď nekrofila, ktorý chcel poukáza´t na to, že hoci trpí touto sexuálnou deviáciou, je úplne normálny človek ako každý iný. A keď už môžu mať homosexuáli, bisexuáli a neviem ešte aký devianti svoje úprimné yýpovedné filmy, tak prečo nie nekrofilovia? Je to kontroverzné až až ale rozhodne zaujímavé. Ono je to dosť amatérsky nakrútené, tie prestrihy medzi sekvenciami v scénkach postrádajú náznak dynamiky, očividne to bolo nakrúcané jednou kamerou a je to celé také lacné ale o to viac mi to prišlo také úprimné, jednoducho s pridaným posolstvom. Maník, ktorý pracuje v službách, ktoré zoškrabávajú mŕtvoly po autonehodách, má takú jednu úchylku. Z ľudí ktorých posiela do márnice si vždy odnesie nejaký suvenír. Buď to je oko, srdce, proste nejaká maličkosť, ktorá sa počas autonehody môže stratiť. Raz sa mu takto podarí odniesť si domov celú mŕtvolu, ktorú vytiahli z rieky, v značnom štádiu rozkladu, domov. Jeho frajerka trpí tiež nekrofíliu a tak si to z nebožtíkom rozdajú v trojici. Chlapík má také dobré srdce, že vyrobí mŕtvole umelý penis z nohy stoličky. Ženská ti nasadí mŕtvole do rozkroku, natiahne kondóm a už sa ide na to. Keď chlapík stratí prácu, jeho frajerka ho opustí a zoberie zo sebou aj tú mŕtvolu. Nešťastný a frustrovaný skúša ochutnať slasť prostitútiek ale tie sú preňho priveľmi živé. Neprekvapuje ma, že tento amatérsky materiál sa stal po chvíľke kultom a bol zakázaní v niekoľkých štátoch v Európe, a to sa mi zdá, že to bolo nakrútené len tak do šuplíka pre kamarátov. Bez akejkoľvek reklamy či propagácie sa to stalo slávne. A ja im to kvitujem. Je to dosť originálne. (13.08.2015)

Je to hlavně laciný film. Je na něm hodně znát, že byl vyráběn "na koleně" s nulovým rozpočtem a amatérskými herci. Underground? Možná, ale srovnání s Lynchem je podle mne dost mimo. Naprostá doslovnost a tvrdý atak na diváky se slabým žaludkem nemá nic společného s Lynchovým citem pro náznak a tajemno. (21.10.2003)

Hard-core underground experiment. Hlavná téma: Hľadanie seba samého a spôsobu vykúpenia z tríznivej osamelosti. V hlavnej úlohe asociácia sexu so smrťou a fetišistická posadnutosť "mŕtvou hmotou" v podobe ľudských a zvieracích vnútorností. Psychedelické blúdenie medzi realitou, snami a víziami podfarbuje lacne znejúca, ale prekvapivo efektná a pôsobivá hudba - v romantických pasážach (klavír) doslova krásna. Násilie nie je samoúčelné, ale plní úlohu symboliky - vyjadruje stav psychických pochodov hlavného hrdinu. Handicapom filmu sú krčovité herecké výkony v jeho reálnej (nesnovej) línii, ktoré devalvujú jeho vyznenie čoby umeleckého diela. V každom prípade však ide o silne pocitový, morálne zvrátený snímok, vyžadujúci značnú dávku nadhľadu a voľnomyšlienkárskej tolerancie. Ak naň budete hľadieť cez takéto okuliare, výborne sa pobavíte pri absurdných splatter groteskách a roznežníte pri krásných milostných scénach s polohnilým kostlivcom. Akože som čakal lacnú, samoúčelnú nechutnosť, bol som milo prekvapený. (02.09.2002)