Voskové muzeum

Anthony Hickox, režisér ( Hellraiser III: Peklo na Zemi, Voskové muzeum 2), prvý diel tejto 2-dielnej sérií, nám naznačuje včom je schopný Hickox, všetko skombinovať do jedného hororu, všetky postavičky z rôznych hororou, je výborné a funguje tu aj prvok komédie. Najlepší bol vlkodlak a upír, nesmiem zabudnúť na vela krvi a atmosféry ktorá je výborná, a nuda vôbec není, kdežto u pokračovania trochu prekypuje 100 percent. (23.12.2008)

Voskové múzeum je jedným z filmov, ktorého všetky spracovania si chcem pozrieť aj preto, že v časoch končiaceho detstva a začiatkoch dospievania človeka proste fascinujú všetky horory bez ohľadu na ich kvalitu. Tú proste človek vtedy ešte nevníma, ide o to "zvládnuť" horor. Ak oveľa, oveľa neskôr dostanete chuť opäť si pripomenúť to, čo Vás niekedy dokázalo vystrašiť určite sa neubránite úsmevu. Nie je najlepšie začínať hodnotenie filmu od konca, ale práve ten je najslabšou stránkou Waxwork 1988. Chudáci dedkovia, ktorý vbehli na pomoc mladým hrdinom zastaviť hroziace znovuzrodenie tých najhorších monštier, aké ľudstvo poznalo. Ani sa len nedokázali tváriť ako-tak vážne. Celkovo má film málo vydarených scén, určite nimi však sú tie, keď sa návštevníci presunú do "alternatívneho" sveta. Historický a sci-fi rozmer filmu je zvládnutý omnoho lepšie ako ten skutočný. Ale čas sa zastaviť nedá a Voskové múzeum 1988 nie je film, ktorý by sa do histórie kinematografie zapísal nezmazateľnými písmenami, takže v dnešnej dobe už film vyvolá skôr ironický úškrn ako spokojný úsmev. Napriek tomu, vďaka spomienkam, 80%... (20.12.2017)

Vážení, takto si predstavujem špičkový béčkový horor (a propos, áčkový by bol až v prípade, keď angažujem Winonu Ryder a upírsku kapitolu nakrútim v zámku vo Versailles?). Pri jeho prvom zhliadnutí som mal priam orgazmatické pocity zadosťučinenia čiastočne plynúce z faktu, že bezmedzne milujem voskové múzeá a púťové zámky hrôzy. Nič sa ale nedá robiť - hodnota každej recenzie či komentára stojí a padá na subjektívnom postoji pisateľa, ináč je zaujímavá akurát pre robotické indivíduá, ktoré stále veria, že umenie a umelecké remeslo sa dá zhodnotiť objektívnymi kritériami. Waxwork je ako svižne rozohraná partička šachu, po skončení ktorej je spokojný i ten porazený, pretože vie, že si dobre zahral. Ani vo Waxwork nie sú všetky scenáristické či režisérske ťahy figúrkou 100%-ne úspešné, ale zábava je to skvelá a nepokazia ju ani niektoré lacno pôsobiace kulisy. Dokonca ani fakt, že tu nejde o čistokrvný horor (pre mňa tento film nie je ani tak o Hrôze či Smiechu, ale o Tajomstve a Túžbe). Stupeň zábavnosti jednotlivých epizód neurčujem adjektívami "dobré" a "zlé", ale "skvelé" a "takmer skvelé". Pach vosku, krvi, potu, nočného lesa a cintorínskej zatuchliny + nezabudnuteľný hudobný motív - no nedajte päť hviezdičiek! (14.03.2005)

Tak tohle byla fakt trapárna dost silného kalibru. Z Markýze de Sade se mi dělalo dost špatně, tohle si fakt nezasloužil. Komediální tón nebyl vůbec na škodu, problém je, že ty komediální pasáže jsou jediné, které njak zaujaly, zbytek byl komický evidentně nechtěně. Tohle muselo být slabé již ve své době, zub času to pak ohlodal až na kost. Nejlepší, i proto, že nejvíce horrorová a krvavá, je upírská pasáž. Do toho pokračování se mi teda moc nechce. Více na mém blogu: wwww.hororovykabinetdreraserheada.blog.cz. (27.02.2011)

Něco jako takové Záhrobní komando pro dospělé, akorát s tím rozdílem, že toto je dobře a zábavně natočené. Je tady pár dobrých scén, ale celkově film působí až zbytečně moc komediálně a taková přeplácanost hororových postav mně taky moc nesedí. Bylo to hodně dobré jako film, ale paradoxně to nefunguje ani jako horor, ani jako komedie. (30.05.2010)