Nehanobte spánek mrtvých

Predstaviteľ novodobej vlny zombie hororov z počiatku 70tych rokov, disponujúci už na dnešnú dobu tradičnými postupmi v rámci žánru, t.j. používaním detailných krvavých a brutálnych gore efektov ako napríklad vytrhávanie a pojedanie vnútorností, prípadne scény zamerané na deformáciu a deštrukciu ľudského teľa apod. Čo je ale trocha netradičné, je spôsob akým sa z už normálne zosnulých ľudí uložených v márnici stávajú nemŕtvi, či spôsob akým dokáže pôvodný zombiek prebúdzať k životu (smrti) mŕtvych, ktorí ho potom v jeho hladovom vyčíňaní samozrejme nasledujú. Aj napriek svojim plusom dnes už tento klasický horor s množstvom distribučných názvov stratil to čaro, ktoré nepochybne v roku svojho vzniku mal. Hladové zuby času si vybrali svoju daň a to hlavne na atmosfére. Fanúšikovia zombie hororov nebudú ľutovať, aj keď po tejto stránke je to jeden z tých triezvejších produktov. Vo mne dokázal vzbudiť iba pocit akejsi rutiny dnes už historickej hodnoty. Že sa jedná ale o pravý zombie horor naznačuje aj počínanie britských cenzorov z BBFC, ktorí “Non si deve profanare il sonno dei morti“ – titul v Británii v čase vydania známy ako “Living Dead at the Manchester Morgue“ dokonca v roku 1975 pustili do miestnych kín iba v orezanom zostrihu, konkrétne skrátenom o 1 minútu a 27 sekúnd. O pár rokov neskôr, konkrétne v júni roku 1982 sa tento zombie horor dostáva na pulty predajní a požičovní a to vo svojej pôvodnej nezostrihanej podobe zásluhou distribučného štúdia “VIP“ a to ako titul “The Living Dead“. Medzitým sa na britský trh dostala aj Cut verzia zásluhou distribučného štúdia “LVC“, v tomto prípade film označený názvom “Don't Open the Window“ a opatrený miernejším certifikátom Rated: R. Uncut verzia filmu (“The Living Dead“) bola dokonca v októbri roku 1983 úplne zakázaná cenzormi, ktorí ju v tom čase umiestnili na zoznam tzv. Video nasties. Táto verzia sa preto musela kompletne stiahnuť z obehu. Ban na ňu pominul v apríli roku 1985, kedy sa zo zoznamu film vyradil. Toho roku sa o opätovný Cut re-release (kino zostrih) pokúsilo štúdio “Network Distribution“. Ich žiadosť bola ale zamietnutá. Pôvodný Cut skrátený o 1 minútu a 27 sekúnd cenzorom z BBFC nestačil, čo je zaujímavé, keďže v rámci toho roku odbanovali Uncut. Keďže v Británii, ale aj inde vo svete vychádza “Non si deve profanare il sonno dei morti“ pod viacerými názvami, asi bol problém sa v tom všetkom vôbec vyznať. Štúdio “Network Distribution“ tak Cut verziu upravilo o ešte 26 sekúnd (celkový zásah do filmu teda v trvaní 1 minúta 53 sekúnd), čim už konečne dostalo povolenie na distribúciu – titul vychádzajúci pod názvom “Living Dead at Manchester Morgue“. Chaos s verziami a vydaniami ukončilo až štúdio “Blue Underground“ v roku 2002, kedy “Non si deve profanare il sonno dei morti“ vydáva v remasterovanej podobe na DVD pod názvami “The Living Dead at Manchester Morgue“ a “Let Sleeping Corpses Lie“ a to v Uncut zostrihu (Rated:18). ### Čo sa týka ešte tých alternatívnych názvov, zaujímavosťou taktiež je, že v takej Brazílii a Taliansku miestni distribútori “Non si deve profanare il sonno dei morti“ označili ako pokračovanie Fulciho Zombi 2 (1979). Taliani názvom “Zombi 3 (Da dove vieni?)“ a Brazília zasa jednoducho “Zumbi 3“. Okrem tejto paralely brazílska distribúcia reagovala aj na francúzsky zombie trash La revanche des mortes vivantes (1987) (v Brazílii titul označený ako “A Revanche dos Mortos-Vivos“) vydaním “Non si deve profanare il sonno dei morti“ aj pod alternatívnym názvom “A Revanche dos Mortos-Vivos II“. ### PS. – Kto počúva grindcoreovú skupinu "Impetigo", stretne sa na jej albume z roku 1992 "Horror Of The Zombies" s úryvkom práve z tohto hororu (song "Breakfast At The Manchester Morgue" – čo je mimochodom jeden z alternatívnych názvov). (28.05.2009) (méně) (více)