Hebká kůže

Je něco co mě u Truffautových snímků nutí sedět a hltat každý filmový obraz. To protože si asi podvědomě užívám, jak to Francois všechno vymyslel - záběry, vždy originální a zajímavou hudbu (zde opět mistr Georges Delerue), herce, které geniálně vybere a dalsí věci, co jeho filmy udělají výjimečnými. V tomto filmu se jako v mnoha dalších věnuje popisu vztahu mezi mužem a ženou za určité situace, tady mezi ženatým váženým literárním odborníkem a mladou letuškou. Postupem času se situace dramatizuje a zaplétá a jako u některých dalších Truffautových snímků lze vycítit, že příběh bude mít dramatické či tragické vyústění. Je třeba vyzdvihnout herecké výkony všech tří představitelů milostného trojúhelníku. Zejména mě fascinovala Françoise Dorléac, která byla velice krásná a ve své roli precizní. Je mi moc líto, že jsme ji kvůli pozdější tragické nehodě nemohli vidět ve více snímcích. Příběh byl poměrně jednoduchý, ale jak říkám Truffautovo citlivé pojetí a originální napády tomu vždy dodají něco speciálního, díky čemu mi snímek jen tak nevyprchá z mysli. https://www.youtube.com/watch?v=11OJIhBqAD8 (31.07.2014)

Presvedčivo podaný príbeh o tom, aká riskantná môže byť pre roky ženatého muža nevera. Ak už raz vkročí na tento tenký ľad, treba si dávať pozor na každý krok. Každý pohľad ho môže prezradiť, každý čin zviesť z plánovanej trasy. Truffautovi sa tu od začiatku darilo vyvolať vo mne pocit, že napríklad aj obyčajné vypnutie svetla v hale a následné zapnutie v ďalšej miestnosti, či privolanie si výťahu, sú mimoriadne podstatné úkony. Potom už naozaj záväznejšie rozhodnutia, ako ubytovávanie sa v hoteli so svojou milenkou, na mňa pôsobili podobne nebezpečne ako ruská ruleta. A napokon si človek môže aj srdce rozkrájať, ale či sa mu to podarí zvrátiť, keď všetko časom oľutuje, už nezáleží len na ňom. Irónia typická pre túto situáciu nastáva, keď muž - iniciátor, vlastne ani nie je prvý, kto to všetko oľutoval. Dej filmu možno neznie veľmi prekvapivo, no oplatí sa vám ho vidieť už len kvôli umnému prevedeniu slávneho režiséra a hebkej pokožke jeho takmer menovkyne Françoise Dorléac. (24.06.2015)

Pro tento podivuhodný snímek se Truffaut nechal inspirovat skutečnou událostí a natočil jeden z nejzajímavějších pohledů na úděl muže zmítajícího se mezi racionálnem, citem a kdoví, zdali ne ještě hlouběji. Tak trochu jiný Truffaut - kam se poděla jeho ironie i s elegancí? Jenže právě takto "obyčejně" a "klasicky" je toho Truffaut schopen sdělit většinou nejvíce. (08.08.2005)

Popravde som si uvedomil, že ma film baví až v samotnom rozuzlení. To keď sa premiešajú karty a najavo vyjdu nielen prekvapenia pre zúčastnených, ale aj ich charaktery a spôsoby zmýšľania. Pierre môže pôsobiť ako sympaťák, ale v skutočnosti je to sebec. Okrem iného o tom svedčí aj nezáujem o zachovanie manželstva z dôvodu výchovy dieťaťa, ktoré sa objaví myslím v jedinej scéne filmu a je ponechané citovému nezáujmu. I keď otrepaná téma, nás baví sledovať, ako k nej pristúpia slávni režiséri a kto si poradí lepšie. Či Louis Malle, Adrian Lyne, alebo Truffaut. (19.10.2014)

Vážnejšie filmy o nevere iba málokedy sklamú a tak je to aj v tomto prípade. Dosť ma prekvapila kvalita obrazu, na rok 1964 to bola fakt úžasná kvalita. Krásny čistý obraz s výraznou čiernou farbou, to sa v starších filmoch len tak nevidí. Príbeh spisovateľa, ktorý sa zahľadel do peknej letušky prebieha v prvej polovici pokľudne a romanticky, manželka nič netuší, všetko klape...Až to zistí, jej reakcia bola na môj vkus dosť mierna až som si hovoril, óó, aká super chápavá žena, ktorá berie veci tak ako sú. Lenže príde prekvapivý záver s typickým ženským skratom v hlave (ženáči vedia o čom hovorím) a potom zareaguje úplne inak. Až záver to u mňa dvihol o hviezdu vyššie. 70%. (13.09.2015)