foto

Jacques Tati

  • nar. 9.10.1909
    Le Pecq, Seine-et-Oise (dnes Yvelines), Francie
  • zem. 4.11.1982 (73 let)
    Paříž, Francie
  • Sdílet na Twitteru
  • Sdílet na Facebooku

Biografie

Geniálny režisér, scenárista, herec a komik sa narodil pod pôvodním menom Jacques Tatischeff. Jeho otec Georges- Emmanuel bol pôvodom Ruskej národnosti a matka Marcelle Claire bola Holanďanka. Žili spoločne vo francúzskom mestečku Le Pecq. Začínal ako profesionálny hráč rugby, neskôr sa dal na kariéru míma a profesionálneho imitátora.

Ako herec začínal v krátkych filmoch. Neskôr sa rozhodol, že začne režírovať sám. Keď ho ešte za jeho života zaradili v ankete magazínu Entertainment Weekly medi päťdesiat najväčších svetových režisérov, nepopierateľne tam viedol rebríček tvorcov s najmenej rozsiahlou filmografiou (na konte mal ešte len šesť dokončených celovečerných filmov).

Ako režisér debutoval v roku 1947 vo svojom krátkom filme ŠKOLA POŠTÁROV, kde vytvoril postavu jednoduchého poštára Francoisa, ktorý sa ocitne pod vplyvom amerikanizácie. Táto postava sa opäť objavila v jeho prvom celovečernom filme IDE, IDE POŠTOVÝ PANÁČIK. (1949), kde Tati poukazuje na boj jednotlivca proti neľudskej modernej mašinérii. O pár rokov neskôr prišiel ďalší celovečerný film PRÁZDNINY PÁNA HULOTA (1953), v ktorom predstavil hrdinu, pána Hulota, ktorého hral Tati sám. Pán Hulot, konzervatívny a starý babrák vo svojom pokrčenom plášti a klobúku, s neodmysliteľnou fajkou visiacou v kútiku úst napriek svojej dobrosrdečnej povahe a veľkému úsiliu pokazí všetko, čoho sa dotkne.

1958 – rok v ktorom vychádza další jeho film MôJ STRÝKO. Za tento snímok dostal v kategórii Najlepší zahraničný film, Oscara. Šťastena sa naňho po oscarovom večere neusmievala. Prišiel totiž snímok PLAYTIME (1967), ktorý bol v čase svojho uvedenia obrovským prepadákom. Po nakrútení takéhoto „neúspechu“ toho Tati už veľa nenakrútil.

Komédia z roku 1971 PÁN HULOT IDE NA VÝSTAVU bola ďalším mylníkom doby, keďže to bolo v čase boomu dynamických komédii s Louisom de Funésom. Funésovmu humoru nemohlo byť viac vzdialenejšie ako jemný a nenápadný Tatiho humor.

Naposledy sa Tati ukázal v televíznom filme PARADE (1974).

Jacques Tati však neochvejne kráčal po svojej ceste, neochotný robiť kompromisy. Zaslúžil sa o znovu oživenie nemej komédie, no na druhej strane je oceňovaný za revolúciu zvukového filmu. Vo svojich filmoch používal najmodernejšie technológie, prostredníctvom ktorých kritizoval spoločnosť zaplavenú automatizáciou, strojmi a najnovšími technológiami. Jeho filmy oplývajú výnimočným zvukovým a vizuálnym dizajnom a môžu pôsobiť na dnešného diváka zvláštne. V jeho filmoch nenájdete jediný detail, dokonca ani v dialógoch. Nič z toho čo si hrdinovia jeho príbehov hovoria, nie je dôležité, je to len zvukový efekt. Žiadnej z jeho hlavných postáv (v ktoromkoľvek filme) neuvidíte priamo do tváre. Na tému architektúry v jeho filmoch sa dodnes napísalo mnoho kníh. Tatiho filmy sú plné nielen gagov, ale aj vizuálnych vtipov, ktoré si divák všimne až na druhé či tretie zhliadnutie filmu.

Jacques Tati zomrel v roku 1982. Jeho spôsob využívania zvuku a štýl natáčania ovplyvnil mnoho filmárov. Davida Lyncha, Billa Forsytha... Dokonca Sylvan Chomet sa priamo podujal sfilmovať nerealizovaný Tatiho film ILUZIONISTA, a to ako animovaný snímok. Samozrejme hlavnou úlohou bude hrať pán Hulot (tentoraz však kreslený). Premiéra je ohlásená na rok 2009...

Jaňo

Herecká filmografie

Scenáristická filmografie

Filmy

2010 Iluzionista - původní scénář
1974 Parade (TV film)
1971 Pan Hulot jede na výstavu
1958 Můj strýček
1953 Prázdniny pana Hulota
1935 Veselá neděle

Režijní filmografie

Producentská filmografie

Fanoušci tvůrce

<< 1-20 >>
všichni fanoušci
(96)
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace