Dale

Viac než vojnový je to skôr romantický film, na ktorého pozadí sa odohráva vojna. Aj keď celý čas sledujeme počínanie partizánskej skupiny, veľa vojnovej akcie si neužijeme, postavy viac diskutujú než bojujú. No niektoré sladkobolné dialógy a scény bolo treba zostrihať, lebo dosť narúšajú vyznenie celého filmu. Aj tá záverečná (jediná) bojová scéna je taká naivná a nerealistická až to bolí, ešte keď počas nej hlavná krasotinka skladá partizánsky sľub počas nabíjania veliteľovej zbrane...

Prvá polovica sa javí ako nie príliš zaujímavá vzťahová dráma, no vyústi do thrillerového záveru. Nie že by to bolo nejako extra napínavé, snáď len na pár sekúnd, no treba oceniť originálne prostredie a hlavne Charlesa Laughtona, ktorý dodal svojej vyšinutej postave ten správny říz a vyťahuje film do mierneho nadpriemeru.

Keď sa do seba zamilujú slúžka z chudobnej rodiny a syn majiteľa továrne, hneď očakávate kopu prekážok, ktoré budú musieť prekonať, aby sa dopracovali k nevyhnutnému happyendu. No prekvapujúco ako rodičia, tak aj zvyšok rodiny Gregory Pecka, tento vzťah celkom prijali a nekládli páru prekážky, problém bol práveže na opačnej strane, u otca Greer Garson (skvelý Lionel Barrymore). Ale tá dlho očakávaná prekážka predsa len príde asi pol hodiny pred koncom, ktorá všetko riadne zamotá, aj keď dosť zbytočne... Ide o kvalitnú vzťahovú drámu, ktorá mala silné okamihy, no ako celok až tak vo mne nezarezonovala. No hlavne, vôbec mi do hlavnej úlohy mladej slúžky nepasovala Greer Garson, jednak preto, že už mala vtedy po 40ke a s mladým Peckom im to moc nepasovalo a navyše jej výzor, učes a všetko ju predurčuje skôr do úloh paničiek z lepšej spoločnosti. Tým, nechcem nijako znižovať jej herecký výkon, ktorý bol výborný, no v tej slúžkovskej uniforme mi z nej bolo smiešno, v druhej polovici, keď sa jej postavenie trochu zmenilo, to už bolo ok.

Remake "House of Srangers", aj keď v zmenených kulisách - bankára E.G. Robinsona vystriedal veľkostatkár S.Tracy. Ak mám porovnávať oba filmy, v mnohom má navrch originál. Rodinné vzťahy boli viac prepracované, súdny proces viac uveriteľnejší a záver napínavejší. V úlohách otcov sa predstavili dvaja úžasní herci a obaja boli aj v tejto úlohe skvelí a výrazne tiahli jeden či druhý film, no kým Tracy bol na synov len drsný, Robinson bol miestami fakt hajzel (tých on vedel vždy zahrať úžasne), takže tam sa tá vzbura synov dala viac chápať. Ak by som nevidel originál, dostal by tento film odo mňa o jednu hviezdu viac, no takto je to len mierny nadpriemer.

Nie príliš originálna a zaujímavá detektívka. Vraha som odhalil hneď ako sa objavil na scéne, aj keď nám potom ešte servírovali ďalších kandidátov. Aspoň som myslel, že jeho motivácia vraždiť bude trošku zaujímavejšia než napokon bola. Ale nič, ani jeden zvrat či prekvapenie sa nekonalo. Aspoň že sa na Fanny Ardant tak príjemne pozeralo.

Humphrey Bogart sa pre úlohy gangstrov a podobných podvratných živlov narodil a tu to opäť dokazuje. Hlavne vďaka nemu ide o nadpriemernú gangsterku s veľmi originálnym vyvrcholením.

Ani moje druhé stretnutie s tandemom Carné-Gabin ma príliš neoslovilo. Podobne ako v Deň začína, aj tu je slabší príbeh so skvelým Gabinom. Dialógy sa tiež nechytajú na tie kvalitnejšie americké noiry, väčšinou je to len také plácanie o ničom. A postava miestneho grázlika Luciena bola dosť nevydarená. Pôsobí ako najväčší boss v meste, ktorý neváha odstreliť každého, kto mu skríži cestu a potom mu vojačik Gabin len tak nafackuje a on sa ide rozplakať, miesto toho, aby vytiahol búchačku (keď už sa nemôže spoľahnúť na svoje svaly a dvoch kamošov) a na mieste ho poslal voňať fialky odspodu.

Šiesta MI sa drží na úrovni predchádzajúcich dvoch častí - plno akcie, ktorá ale nijako neohromí, väčšinou som pri nej zíval nudou (honička na motorke aboslútne nerealistická, ako keby ste sledovali Toma na trenažéri a okolo neho sa mihali autá a viete, že k žiadnej zrážke nemôže dôjsť a vrtulníky skôr zábavné ako napínavé), dej predvídateľný a stokrát ohraný (ten záver s likvidáciou bômb bol už ale vrchol, ako z nejakej paródie) a záporáci nemastní-neslaní. Tajné služby, plutónium, šialenci neváhajúci zlikvidovať miliardu ľudí... už by to fakt chcelo vymyslieť niečo originálne. Jediné, čo z celého filmu stojí za zmienku, je bitka na WCku, tá mala grády a Tom tu nepôsobil tak supermansky, práveže už bolo na ňom vidno ten pokročilejší vek a že už nestačí s dychom ako za mladých čias.

Fay je chutnučká a kričí nádherne, no to je asi tak všetko, čím môže táto klasika zaujať. Kým sa dej odohráva na lodi, všetko vyzerá perfektne, vďaka farbe dokonca o 20-30 rokov mladšie, no keď sa ocitneme na ostrove a vidíme tie "zvieratká", vieme, že toto sú predsa len tie 30te roky. Nechcem vyčítať kvalitu efektov, keďže na tú dobu určite išlo o megatriky, veď profesia vizuálnych efektov bola sotva v plienkach, no dnes sa na to ťažko pozerá bez úsmevu na perách. Ale vcítim sa na chvíľu do kože vtedajších divákov a pridám hviezdičku, aj keď na Jacksonovho Konga to dnes bohužiaľ ani v najmenšom nestačí, na toho sa aspoň dobre pozeralo.

Akosi tejto Bronteovej melodráme nemôžem prísť na chuť. Nech ju sfilmuje hoc aj ten najlepší režisér a zahrajú prvotriedni herci, stále mi to pripomína telenovelu. Raz sa ľúbia, potom nie, potom zase hej a zase nie. Neskutočné obraty v chovaní postáv, že neviete či im fandiť alebo ich nenávidieť a ten tragický koniec vo mne vyvolal skôr úsmev.