Illioplius

Výborná, premyslená komédia so skvelou hudbou, dokonale vtipnými scénkami a tak absurdným dejom, že správny prívlastok pre ňu je najskôr „blbosť“. Ale zato blbosť nesmierne vynikajúca. Hereckými výkonmi sa aj menej známi herci vyrovnali tým slávnym, takže s celkom pokojným svedomím sa dá hovoriť o tom, že dobre to zahrali všetci. Tento film treba vidieť. Ale bohužiaľ nie s českým dabingom, ten je podľa mňa veľmi ospalý a nevýrazný. Slovenský dabing sa mi naopak veľmi páčil, ale – ako vždy – najlepšie riešenie asi bude pozrieť si film v pôvodnom znení.

Citovo trochu náročný film, avšak to je práve jeho prednosť. Je to ďalšia zo snímok, ktoré vypovedajú o ľudskej povahe a povinne by som ju púšťal ľuďom, ktorí zvyknú hovoriť: „O tom nebudem diskutovať!“ Jedna z mnohých úvah, ktoré Jagten vyvoláva, je otázka „kultu dieťaťa“. A ja veľmi oceňujem filmy, ktoré donútia diváka premýšľať nad vecami, možno nad postavami vo filme, možno dokonca nad samým sebou. Čo ak by som sa ja dostal do tej alebo do tej situácie? Ako by som sa správal? Ako by som sa správať mal? Na to nech si každý, kto film videl, skúsi odpovedať. Spracovanie je inak výborné, vykreslenie dedinského spoločenstva veľmi vierohodné. A napätie až do posledného záberu.

Hodnota filmu Ghost World pre mňa spočíva v tom, že je to film, s ktorým sa viem stotožniť. Čiastočne sa vidím vo všetkých hlavných postavách, humor je pre mňa akoby šitý na mieru a dej považujem za taký správne namiešaný nostalgicko-romantický kokteil. Tento film v sebe zahŕňa aj viaceré právom vyzdvihované vlastnosti komiksovej predlohy, menovite uznaniahodnú všímavosť a neodškriepiteľnú generačnú (a snáď aj dobovú) výpovednosť. Jediné, čo neviem celkom prehryznúť, sú podaktoré udalosti v záverečnej časti filmu (napr. návšteva u psychoterapeutky). Nútia ma povedať, že Ghost World má – pre mňa – svoje nedostatky. Avšak napriek tomu je výnimočným filmom a pre mňa obzvlášť cenným.

Dráma s Jimom Carreym v hlavnej úlohe – už len to znie zaujímavo. Carrey, ako podľa mňa dosť trápny herec v podaktorých komédiach, v tomto filme perlí. Vyvrcholenie na konci je silne emotívnym zážitkom. Asi aj preto, lebo je veľmi ľahké vcítiť sa do Trumanovej role. Netreba sa nechať odstrašiť prívlastkom sci-fi, nie je to pravda. Tento film je dráma, možno tragédia. Ale skutočne vydarená – jedna z najlepších, akú som videl. Od ostatných sa líši tým, že je to sociálna a psychologická výpoveď o jednom človeku. Obyčajnom človeku, ktorého ovláda celý preňho existujúci svet. A on napriek tomu zvíťazí. Každý divák musí byť na Trumana veľmi hrdý – rovnako ako boli naňho hrdí diváci reality šou vo filme.

Po chvíli sledovania Gran Torino som sa „modlil“, aby sa film nepokazil a aby som mu ja mohol dať päť hviezd. Som rád, že sa mi to splnilo. Postava Walta Kowalského mi bola veľmi sympatická a blízka – pri jednom z jeho pohľadov na novú susedku som dostal menší záchvat smiechu. Pre mňa to teda bola do značnej miery aj komédia, a to dokonca bez toho, aby sa tam postavy mlátili hlava-nehlava či predvádzali akože vtipné scénky na tému rodových či iných stereotypov. Oceňujem aj psychologický rozmer, ktorého hlavným prvkom bola otázka mravov a stretu kultúr. Tento film ma skrátka chytil za srdce a jeho hlavná postava obzvlášť. A obdivujem Walta, že dokázal neposlať takú rodinu, akú mal, kade ľahšie ešte zaživa.

Pokiaľ by som mal každý príbeh ohodnotiť zvlášť a potom urobiť priemer, asi by to boli skôr štyri hviezdy. A takto som postupoval pri niektorých filmoch, napr. pri Paris, je t'aime, preto by som možno tak mal postupovať aj pri tomto. No neurobím to, lebo film sa mi páčil ako celok, aj keď niektoré príbehy mi prišli slabšie. Veľmi sa mi páčili detaily a symbolika, ktorú som určite na prvé zhliadnutie neobjavil všetku, ale napríklad motív čierno-bielej šachovnice, ktorý sa objavil vo všetkých príbehoch okrem jedného, ak som dobre sledoval. Snahy o „prepojenie“ príbehov (napr. Nikola Tesla, mrazená káva…) považujem za nadbytočné, pretože hlavným spoločným prvkom boli káva a cigarety, ale nie sú dôvodom pre horšie hodnotenie. To, čo ma najviac na tomto filme nadchlo, je v podstate prehliadka rôznych druhov „small talku“. Aj úplne spoločensky neschopný človek by podľa mňa po pozornom zhliadnutí Coffee and Cigarettes mal vedieť zvládnuť krátku spoločenskú konverzáciu o ničom, ktorá je v mnohých životných situáciách dôležitá. Inými slovami, tento film sa skladá z viacerých príbehov, v ktorých postavy nepreberajú nič dôležité a ono vôbec nezáleží na tom, čo preberajú. To je na tom to úžasné! Herci majstrovsky zvládajú všetky gestá, rečové zlozvyky a nepísané pravidlá pri medziľudských rozhovoroch. V každom príbehu sa objavuje forma bez obsahu a film ako celok sa tomuto „small talku“ čiastočne vysmieva a čiastočne ho chápe. Mňa, ako sociálneho teoretika, toto, čo opisujem, veľmi bavilo a veľmi sa mi to páčilo. Film rozhodne odporúčam každému spoločensky menej zručnému človeku.

Na tomto filme sa mi najviac páčila úžasná atmosféra jednej zo štvrtí Tokya, ktorá príbeh dokonale dopĺňala. Svet ako stvorený na dospievanie, zážitky a hlavne krásny príbeh, ktorý je obsiahnutý v tomto filme. V prípade Whisper of the Heart nemali fantáziu iba jeho tvorcovia, ale i samotná hlavná hrdinka, vďaka čomu môžeme lepšie preniknúť do jej mysle. Dej možno nie je tak originálny, ako sme pri filmoch od Štúdia Ghibli zvyknutý, no napriek tomu je tento veľmi pekne vykreslený. Prívržencom tohto žánru zhliadnutie určite odporúčam.

Nerozmýšľať, vypnúť racionalitu, nechať vnemy cez seba plynúť a dať emóciám voľný priechod je pre mňa oddychom, ktorý nie je úplne jednoduché dosiahnuť. A Koyaanisqatsi je uchvacujúci oddychový film so skvelou hudbou Philipa Glassa a zábermi zachycujúcimi hemžiace sa ľudstvo s jeho výtvormi. Navyše, pre tých, ktorí radi pozorujú spoločnosť, je v dnešnej dobe aj tak trochu historickým exkurzom.

Brilantná komédia v každom detaile: nenásilná a nevtieravá, jednoducho ukážková. A pravdepodobne aj najlepšia z československej, resp. českej produkcie. Scenáristická genialita Smoljaka a Svěráka tu je spojená s dokonalým hereckým výkonom Rudolfa Hrušínského, ako aj ďalších hercov či nehercov. Téma sťahovania je každému známa – prináša množstvo zúfalstva i smiechu a najmä situácií, na ktorých sa po čase veľmi radi smejeme. A presne z tohto ťaží Kulový blesk, ktorý to celé vynásobil počtom sťahujúcich sa rodín, kde každá je milým spôsobom smiešna. A práve tento milý humor je našej národnej – českej i slovenskej – povahe tak blízky.