JohnnyD

Po predošlých dvoch ubíjajúcich dieloch som skoro nič nečakal a asi preto som sa celkom bavil. Na rozdiel od témy dinosaurov, ktorá v štvorke nemala takmer žiaden reálny priestor, tu je príbeh s rytiermi hlavnou osou filmu. Je tu chvalabohu menej monštróznej akcie (aj tak je koniec zďaleka najnudnejšou časťou filmu) a hlavne v prvej polovici to je kanonáda vtipov (ktoré sa väčšinou míňajú cieľu, ale nejaký sa stále trafí). Aj dizajn je oveľa lepší, najmä teda Cybotron a úhlavná záporáčka Quintessa. Každopádne stále je to len slabučký odvar jednotky.

Horkokrvný policajt je poslaný do hôr vypátrať vraha predtým, než ho zabije otec obete. Atmosféra zasnežených kopcov je skvelá, ale čo sa týka príbehu je to pomerne chudobné a skôr by sa tomu hodil formát westernu než noiru.

Divadelne pôsobiaci thriller (dva byty, chodba a dvor) s až komicky generickými talianskymi mafiánmi a jednou odvážnou a vášnivou erotickou scénou. Pár vizuálne nápaditých záberov tu je, ale inak sú atmosféra a vizuál pomerne fádne a neatraktívne. Vyslovene odporná je však hudba, ktorá je odfláknutá ako z treťotriedneho 90s béčka. Nečudo že sa Don Davis nikdy (s výnimkou angažmá v iných projektoch Wachowských) nepresadil.

Obligátna noirovka s Bogartom, u ktorej mi bolo trochu ľúto, že sa nedočkala otvorene béčkového spracovania s prepálenými hereckými výkonmi, lebo tá kanonáda absurdných zvratov (už len tá plastická operácia) na to má výborný potenciál.

Ja teda Bogarta za žiadneho ultimatívneho Marlowa nepovažujem, preto ma Powell nijako neurážal. Podobne knižná predloha od Chandlera patrí k tým horším marlowovkám. Jej filmové prevedenie je priamočiara noirovská zábava, je však pravda, že lepší casting by z toho vytiahol viac (hlavne femmes fatales) a problém je i v na Chandlera typickej zamotanej predlohe (metódou zlepím 3 poviedky do jedného románu), ale oproti filmovému The Big Sleep je Murder, My Sweet ešte prehľadná prechádzka ružovým sadom.

Bál som sa, že to bude až príliš bazírovať v noirovskej štylizácii a vykrádať Double Indemnity, tento mix je však veľmi vkusne namiešaný, takže to ani zďaleka nevyzerá ako nejaký povrchný neo-noirovský pastiš (tj. chvalabohu to nerežíroval DePalma). Atmosféra rozhorúčenej Floridy dokonalo rozpaľuje dychberúcu Kathleen Turner, dialógy sú rezké ako v klasikách hard-boiled literatúry a vedľajšie role sú fantasticky obsadené. Navyše mám rád noirovky s "happyendmi", takže prižmúrim oko nad tou lenivo vyrozprávanou záverečnou vysvetľovačkou, nad ktorou sa je lepšie hlbšie nezamýšľať.

Po obsahovej stránke obyčajný béčkový noir, ale ten štýl je nadčasový a úplne to vyzerá ako nejaká nezávislačtina z 90tych rokov. Jednoduchá gitarová hudba tu funguje podstatne lepšie než v Third Man.

Výborný béčkový noir, ktorý sa na nič nehrá, trvá ledva hodinu dvadsať a za ten čas zbesilým tempom dávkuje všetky žánrové atribúty. Čudujem sa, že sa ten námet o tom, ako hlavný hrdina vyšetruje vlastnú smrť, neujal v kinematografii viac.

Najväčšími devízami sú určite autentická dobová výprava a skutočný príbeh s ironickým zvratom na konci, každopádne toto špiónske dobrodružstvo ma nechalo chladným a veľmi ma nebavilo.

Na svoju dobu veľmi provokatívny námet, súcitný so severoírskym teroristom, ma síce až tak nevtiahol a hlavne prvá polovica sa zbytočne ťahá, záver má ale úplne skvelú atmosféru zasneženého severoírskeho mestečka snímaného noirovskou čiernobielou kamerou.