boo-boo

Zožuje a vyflusne. Tu sa o dojmoch veľa napísať nedá. Každopádne neskutočne zamrzí, že sa na The Prisoners akadémia zvysoka vykašľala.

Nemať besedu s režisérom, väčšina symboliky by ma oblúkom minula. I tak ale treba uznať, že čo do atmosféry, spracovania a vtiahnutia pôsobí A Field in England približne podobne, ako toľko omieľané huby. V podstate je úplne jedno, že som niečo nechápal, alebo že sa mi možno niečo hnusilo. Whitehead a spol. ma vtiahli, nafetovali a vyhodili poznačeného. U takto ladeného filmu mi toto bohate stačí.

Byť tam výraznejší ťah na bránu, prípadne nejaký vrcholne zlomový a šokujúci moment, nemám najmenšiu výtku. Atmosférická, úžasne nafilmovaná lahôdka, ktorá však má základný problém s tým, že nikto presne nevie, kam by celá tá psychedélia mala vyústiť. Tak jednoducho pre istotu nevyústi vôbec nikam.

Námetom zaujímavé, spracovaním stráviteľné a príjemne diletantské. Prečo to nedali napísať niekomu schopnejšiemu? Potenciál by tu bol, ale onen dialóg vyznieva do prázdna a často je (nechcene) smiešny.

Možno by to na mňa fungovalo, keby Waitt nebol vyložený idiot.

Možno keby mi hlavné postavy tak neskutočne neliezli na nervy (Chloe Webb je neznesiteľná., vážne). Alebo keby sa aspoň ten film hýbal v ústrety nejakému rozuzleniu, záveru, prosto čomukoľvek. Prípadne keby sa sem-tam aspoň v Sidovi prebudil nejaký normálny človek, niekto s akýmkoľvek postojom k tomu, čo so sebou robí a prečo. Takto mám pocit, že keby Nancy umrela kdesi v prvej tretine, jednak by sa to zrazu dalo pozerať a ešte k tomu by sa dialo aj niečo podnetné. Hocičo.

Skoro až "punkový" image jednotky tomu celému svedčal viac. Druhý diel je už akoby len povinná jazda, v ktorej je minimum priestoru na inováciu a opakovanie pôvodných propriet už rovnaký zážitok nerobí. Kde prvý Kick-Ass šokoval, tento len podivne prešľapuje na mieste a fakt, že ťažiskom celého humbuku je dvojka prvotriednych debilov, tomu veľmi nepomáha. Prosím si spin-off s Hit-Girl bez tých stredoškolských slepačích úletov...a vlastne aj bez toho pudingu.

Načančané, ale trestuhodne plytké predstavenie. Absolútne sa nedá povedať, že by to Luhrmann so svojim typickým rukopisom "prehnal", to skôr len zabudol na postavy a dej všeobecne. Samozrejme, že sa to dobre pozerá a počúva, že je všetko pekné a deje sa ako má, dilemy sú načrtnuté hlboko a dobovo je to čo do výpravy absolútne presné. To je Luhrmannov štandard. Ale keď postavy proste len prichádzajú a odchádzajú, vzťahy medzi nimi sa profilujú na povinnej jazde kľúčovými momentami príbehu, no nakoniec aj tak pôsobia plocho a fádne. Nehovoriac o tom, že miestami dokonca groteskne (čo ma okrem iného privádza k tomu, že samotná postava Gatsbyho pri Edgertonovom "polo playerovi" vyložene mizne do úzadia). Ctím si predlohu a nedá mi nepodotknúť, že keby Fitzgeraldov Gatsby aj na papieri vyzeral takto, hádam by dnes jeho meno, ako aj samotné slovné spojenie Veľký Gatsby, nemalo zďaleka taký cveng.

Neskutočne úprimný príbeh s postavami natoľko očarujúcimi, že nie je možné aby si človeka nezískal. Nikto nič nehrotí, žiadna snaha o zbytočne slzopudné zvraty či over-the-top hranie, tobôž zbytočné exponovanie ľudských osudov. Tu nikto nemá potrebu postavy na dreň pitvať. S čím si film vystačí je jeden jednoduchý príbeh podaný tak jemne, citlivo a úprimne, že ono smoklenie sa dostaví aj samo. Nie som typ človeka, ktorý zvykne slzu uroniť, ale keď ono je to nakoniec tak silné že to inak nejde. Herečky ani neviem vynachváliť, slová sa mi kdesi zasekli.

"Nejraději spávám na bojišti!" Jediný film, ktorý som za svoj život ani jedny Vianoce nevynechal.