reygadas

Veľmi schopne natočený televízny film. Mŕtve mestečko malo výbornú atmosféru a herec Ron Perlman vynikajúco zahral miestneho šialeného a posadnutého policajta. Ako televízny film je to celkom dobrá oddychovka, ktorá nenahnevá. Myslím si, že tých 49% je na tento film predsa len málo.

Hovadina na kvadrát.

Toto je "snaživý" príklad napodobenia kvalitnej animovanej tvorby pre dospelých (viď Simpsonovci, South Park atď.). Slovenská verzia rozprávky pre dospelých je trápna a nezmyselná. Scenár navyše primitívny a bez zmyslu.

Stallone, ako Rocky na dôchodku.

Ľudožravé žraloky, toporné herectvo, nezmyselné scény, s ešte primitívnejším scenárom, sa rovná bezkonkurenčne totálnemu odpadu.

Veľmi sugestívny snímok nielen obrazovo, ale aj v hudobnom plechovom a halucinačnom zvuku Micka Jaggera. Autor snímku Kenneth Anger patrí do okruhu filmárov experimentu a medzi popredných členov Underground Cinema, tzv. podzemného filmu. V roku 1960 vzniklo New American Cinema, pod skratkou N.A.C. z iniciatívy Jonasa Mekasa, ktoré združovalo amerických nezávislých a avantgardných filmárov, medzi ktorých patril aj spomínaný Kenneth Anger. V manifeste tejto skupiny sa hovorilo, že: "Nechceme filmy falošné, uhladené, vyšperkované. Nech sú radšej drsné a nenablýskané, zato živé. Nechceme ružové filmy, chceme filmy vo farbe krvy." Tak pôsobia aj filmy Kennetha Angera. Surovo a drsne. Anger je navyše fanatikom okultizmu a čiernej mágie a ospevovateľom homosexuality a nepochybne to bolo citeľné aj v tomto jeho prelomovom a v undergroundovom filme veľmi úspešnom snímku. Pre undergroundový avantgardný film zostane Anger filmovým básnikom a režisérom, ktorý spája mágiu s filmovým umením. Pre samotného Jonasa Mekasa zostane Vzývanie môjho brata démona naveky zdrojom tajomnej energie, akú vyžarujú len umelecké veľdiela.

Ak má ísť v tomto prípade o horor, tak vo mne tento film nevyvolával žiadne napätie a tobôž nie hrôzu. Myslím si, že Cronenbergovi išlo skôr o prvoplánové vyvolanie znechutenia. Jednoducho Cronenbergov vlastný fetiš z hnusu a sračiek, bez hlbšieho zmyslu a významu.

Jednoduchý príbeh o sebauvedomení s pekne vykreslenými charaktermi postáv. Hlavne spoločné scény Roberta Redforda a Willema Dafoe boli veľmi zaujímavé.

Zaujímavo poňatá rozprávka z pera Roalda Dahla, ktorá v istom smere odkazuje aj na predošlú spoluprácu Tima Burtona a Henry Selicka. Táto dvojica vytvorila spoločne v tom istom zložení, ako v prípade tejto rozprávky, t.j. Tim Burton produkcia a Henry Selick réžia v roku 1993 rozprávku s podobne bizarnou atmosférou pod titulom Predvianočná nočná mora, ktorá v sebe niesla už všetky Burtonove estetické prvky, pretože tá bola dokonca jeho autorským dielom. V tejto novšej spolupráci dvoch spomínaných autorov sa nesie odkaz v duchu Predvianočnej nočnej mory aj v malej epizódnej úlohe, kde nechali rovnako dobre a nezabudnuteľne vyniknúť Jacka Skellingtona v úlohe ducha, ako inak, už nebohého piráta. Kostlivec Jack, ako hrdina Predvianočnej nočnej mory opäť zanechal dobrý dojem a nepochybne aj nový hrdina James. Krásna rozprávka, tak pre malých, ako aj veľkých a nepochybne bude aj pôžitkom pre gurmánov, lebo aj ja som slintal za tými veľkými a šťavnatými sústami broskyne.

Keď nie pre nič iné, tak pre túto rolu, ktorej sa tak skvelo zhostil, budem mať rád Michaela Keatona. Postavička Beetlejuice-a zo záhrobia, ako bio-exorcistu a posadnutého diablom, ktorý rád posadne diablom aj iných, posadol aj mňa.