reygadas

Toto je najprekvapujúcejší zážitok vo filme, ktorý som v poslednej dobe zažil. Neviem ani čo si mám o tomto filme myslieť, ale dostal ma všetkým a hlavne Jack Nicholson so svojím, ako vždy skvelým výkonom. Atmosféra filmu bola strhujúca po celých takmer dvoch hodinách a doslova až hypnotická. Napätie sa dalo počas celého filmu krájať a samotný koniec a vyvrcholenie filmu bolo o to prekvapujúcejšie. Záverečná definícia je šialenstvo a to doslovné. Už ani nebudem evidovať hodnotenia čsfd, lebo to nemá význam. Toto môžem len vrelo odporúčať.

Stupidita toho najväčšieho kalibru, tak sa dá jednoducho ohodnotiť tento film. Tešil som sa na tento hraný film, lebo som si myslel, že sa bude pojednávať o živote malého chlapca Davida Phillipa Vettera z Texasu známeho, ako bubble boy, alebo chlapec z bubliny. Keď som videl dokument o Davidovi, tak ma jeho dojemný príbeh života úprimne zasiahol a keď som sa potom neskôr dostal k tomuto filmu, tak som sa potešil, že si pozriem o ňom aj hraný film, ale ono to je taká debilita, že po desiatich minútach som to musel vypnúť, lebo to sa ďalej ani pozerať nedalo a vážne som sa musel zamyslieť, o čo vlastne tvorcom išlo. Bohužiaľ nedospel som ku žiadnemu normálnemu záveru, pretože to sa ani azda nedá, keď sa z monitoru na diváka pozerá odpad väčší, ako akákoľvek fekália. Priblížim teda aspoň niečo zo života Davida Phillipa Vettera. David sa narodil 21. septembra 1971 do úplne sterilného prostredia. Jeho matka Carol Ann bola nositeľkou zriedkavej genetickej anomálie, ktorá bola príčinou Davidovej ťažkej kombinovanej imuno-deficiencie, alebo tzv. SCID (Severe Combined Immune Deficiency). Znamená to, že dieťa sa narodí bez akejkoľvek obranyschopnosti a jeho telo úplne postráda imunitu. Davida hneď po pôrode umiestnili do sterilného plastového izolátora, ktorý sa stal jeho domovom na celý život. Keď mu o dvanásť rokov neskôr transplantovali kostnú dreň jeho staršej sestry Catherine, tak sa jeho stav začal rapídne zhoršovať, až upadol 22. februára 1984 do kómy, z ktorej sa už neprebral a lekár skonštatoval smrť hneď v ten večer, toho istého dňa. Po pitve sa ukázalo, že Catherinina kostná dreň obsahovala známky skrytého vírusu a keď sa dostal do Davidovho bezbranného tela, tak sa rapídne rozšíril a vyprodukoval stovky rakovinových tumorov. David zomrel vo veku 12 rokov dňa 22. februára 1984 a v ten deň sa jeho matka dotkla a pohladila Davida prvý a zároveň posledný krát v jeho živote.

Nádherný film s výborným obsadením. Dej filmu sa odohráva počas druhej svetovej vojny v Paríži. Hlavnou hrdinkou tohto komorného príbehu je židovské mladé dievča Suzie v podaní skvelej Christiny Ricci. Suzie sa snaží odísť do Ameriky a vyhľadať tam svojho otca, ktorý ju zanechal v Rusku. Kým sa nakoniec stretne Suzie so svojím otcom, tak prejde dlhší čas a na svojej nebezpečnej púti za svojím otcom stretá pokrytectvo, neznášanlivosť, priateľstvo, ale i lásku. Nádherná je aj ústredná hudba, kde mimo iného zaznie aj krásna skladba Gloomy Sunday v podaní skvelej Ivy Bittovej. Film je po všetkých stránkach nádherným podobenstvom so silnou hudbou a zaujímavo poňatými scénami s vysokou umeleckou výpoveďou. Tých 66% je nepochopiteľných.

Na moje prekvapenie to dopadlo až nad moje očakávania. Myslel som si, že sa bude jednať o ďalší gýčový film na spôsob fantasy čo do počtu a ono ma to dokonca aj dostalo. Film, ktorý naozaj chytí za srdce a pohladí dušu.

Priemerná a miestami veľmi nudná freska do života britskej naškrobenej sociéty z pred dvoch storočí.

Atakujúce a krvilačné ovce, tak už len pre túto srandu sa to oplatí vidieť. Ja som sa na tom bavil ako šialený.

Tak tento film zanechal vo mne hlboký a nezabudnuteľný zážitok a Clint Eastwood čím je starší, tak tým je čoraz viac zaujímavejší. Walt Kowalski je jedna z najlepších postáv filmového plátna, ak nie vôbec najlepšia. Dialógy a scenár samotný je neopísateľný. Clinta som vždy mal rád, ale tento film tromfuje všetkým jeho kúskom, čo doteraz vytvoril.

Polanski v tejto svojej psychologickej dráme vytvára obraz rozkladu osobnosti, ktoré ešte interpretuje aj symbolicky, rozkladajúcim sa a hnijúcim zajačím mäsom. Príbeh sa odohráva okolo ústrednej postavy Carol, ktorú stvárnila Catherine Deneuve. Carol sa úplne izoluje od okolitého sveta do svojho bytu, kde je pohlcovaná úplnou samotou a odcudzením, vo svojich šialených halucináciach plných násilia. Polanski nám predkladá aj existenciálne otázky o odcudzení, opustenosti a neužitočnosti človeka a tým celej spoločnosti. Tento snímok vychádza z toho známeho sartre-ovského označenia človeka, ako neužitočnej vášne. Film Hnus je vlastne v postave Carol pranierujúci celú spoločnosť, ktorá speje k jedinému a poslednému cieľu a tým je úplný zánik, úpadok, rozklad a zbytočnosť celého spoločenstva, lebo je v konečnom dôsledku pominuteľné.

Excelentný animovaný počin, ktorý by mal získať absolutórium vo svojom žánry. Psychedelické animované interview plné tých najšialenejších halucinácií autora Chris-a Landreth-a s kedysi revolučným kanadským animátorom Ryan-om Larkin-om, ktorý bol v minulosti závislý od kokaínu a dnes je alkoholikom žobrajúcim v uliciach Montrealu a žijúci z ruky do úst. Skutočne dokonalá pocta takmer zabudnutému géniovi animovaného filmu.

Príbeh a dej filmu ma veľmi nezaujal, ale temné scénky filmu pripominajúce imaginatívne prvky z filmov Tima Burtona a Coppolovho Draculu boli fantastické. Moje tri hviezdičky patria rekvizitám a scénam.