AlexUnited

Pred zhliadnutím filmu som o ňom čítal len samé donebavznášajúce glorifikujúce recenzie (to som pravdepodobne nemal robiť) a teda som asi čakal až príliš veľa od Večného svitu, o to väčšie bolo sklamanie. Príbeh filmu samotný sa prakticky točí iba okolo vzťahu dvoch ľudí a jeho vývoja (čo už samo o sebe mi zvykne brnkať na nervy). Zložitým a štýlovo pôsobiacim ho síce robí metóda, ktorou je nám servírovaný, ale prípady kedy sa jednoduchý príbeh stáva kúzelným vďaka jeho zjavne nechronologickému spôsobu servírovania sme tu už mali a lepšie (21 gramov, Memento,...) a verím že aj budeme mať. Okrem toho stačí si prečítať oficiálny text distribútora (inými slovami vedieť o čom má film byť), a hlavný dejový zvrat pozorný divák (ktorý ma niečo už napozerané) odhalí ešte niekedy v začiatkoch vďaka momentu keď SPOILER!!! sa Jim Carrey čuduje nad vytrhanými stránkami v denníku KONIEC SPOILERU!!! Čo sa postavy Kate Winslet týka, tak (ako píše časopis Premiere) "sa pohybuje na rozhraní sympatickej živelnosti a protivnej potrhlosti". Ja som teda na Clementine nič sympatické nenašiel, plne sa stotožňujem iba s jej druhou negatívnou vlastnosťou. (Tejto herečke dávam prednosť skôr v Titanicu alebo najmä v markýzovi de Sade :)) Opačným prípadom je Jim Carrey, ktorý dokázal zahrať vcelku sympaťáka, až som sa sám čudoval. Možno jedine kvôli jeho postave sa oplatí na film pozrieť. Kto by to povedal, že je to ten blázon čo za iných okolností robí všelijaké priblblé ksichty?

Na Elizabethtown sú dobré dve veci - samovražedný začiatok a exkurzívno-sentimentálny záver (ano, musím to priznať - páčil sa mi, veľmi). Všetko ostatné medzitým je error.

Kam sa hrabú Angelina Jolie, Catherine Zeta Jones, Pamela Anderson a ďalšie akože údajné hollywoodske sexice v porovnaní s dvoma nádhernými zvodnými prekrásnymi ženami z tohoto filmu. Hlavným ťahúňom filmu v tomto prípade nie je hlavný hrdina, ale sú to 2 tajomné krásavice zo susedného bytu v prítomnosti ktorých sa i tá najhoršia nočná mora môže zmeniť na krásny sen. Alebo žeby presne naopak ? :)

Pomaly plynúci, takmer až lyrický, miestami nudný príbeh s mnohokrát recyklovanou upírskou tematikou, ktorá je tu podaná opäť raz iným, svojským, originálnejším spôsobom. Našťastie to nie je žiadny prúser ako Twilight ale žiaľ sa nekoná ani nášup v štýle ruskej Nočnej hliadky. Osobne by ma potešil väčší dôraz a priestor na plán a prípravu pomsty, za vyzdvihnutie však stojí najmä solídna atmosféra (daná severským prostredím) či vcelku dobrý záver. Inak myslím, že toto je jasný príklad víťazstva formy nad obsahom.

Uletená a vysoko nepravdepodobná rozprávka o tom, ako sa z celoživotného zásadového amerického ultra-konzervatívneho nacionalistu stane prívrženec multikulturalizmu, vďaka tomu, že raz v noci prichytí vo svojej garáži šikmookého imigrantského fagana kradnúť jeho auto.

Toľko umelého pátosu a nasilu vnúteného akože sentimentu sa len tak ľahko nevidí. Ak sa smrť chcela naučiť niečo o živote, mala vstúpiť do života obyčajného priemerného človeka (pri ňom by možno spoznala čo je život) a nie do rodiny nejakého amerického zbohatlíka. Empatické vcítenie do postáv u mňa nula bodov (možno až na Hopkinsa), pri takomto šialenom na hlavu postavenom scenári (súlož so Smrťou :O) by mal byť aspoň občas cítiť nejaký nadhľad, ale tuto to bolo servírované takým neprirodzene vážnym štýlom. No v každom prípade Seznamte se Joe Black je dosť nudný film s účelovým polo-happyendom napchatým kýblami umelého sentimentu a nezmyselnými výrokmi. Aby to však nebolo len čisto o negatívach, film ako tak zachraňuje herecký výkon Hopkinsa a kvalitná postava intrigána Drewa, ktorému som samozrejme fandil i keď bolo dopredu jasné že v takomto type filmu nemôže skončíť ako víťaz :(

Úplne dokonalé to síce nie je, vyskytuje sa tu zopár klišé, vzhľadom na celkový dej filmu som i pointu súvisiacu s odhalením a motívom hlavného záporáka čakal prepracovanejšiu, posledné minúty (ako som si pomaly zvykol) už nevládzu držať nastolené tempo a kvalitu, ale i napriek tomu sú tieto výhrady len kvapkami v mori skvelého filmového zážitku v ktorom sa dočkáme kvalitnej atmosféry, fajnovej netradičnej hlavnej hrdinky, tajomstiev, násilia (vibrátor napchaný v anále) ale hlavne napätia. Škandinávia opäť raz potešila, je to za 5* i keď s odretými ušami kvôli tomu hollywoodnapodobňujúcemu záveru.

Po zvážení som pôvodné 3 hviezdičky predsa len musel zdvihnúť na 4*, pretože Magnolia je samozrejme vynikajúci film, ktorému pre mňa osobne kraľuje skvelý výkon Toma Cruisa (prednáška o balení žien je špičková scéna) avšak záver v štýle Deus ex machina mňa osobne sklamal. Na druhú stranu objektívne uznávam a chápem že pre istú (dokonca väčšinovú) skupinu ľudí je tento záver zlatým klincom, ja som s tým však mal problém. Tri hodiny sa nám krásnym spôsobom buduje istá mozaika zaujímavých príbehov a potom na konci čakajúc na rozuzlenie príde takýto šplech do ksichtu :D. Ale treba uznať že i na tom šplechu si dali tvorcovia záležať a naservírovali nám ho veľmi veľmi obstojne.

Mám rád filmy skladajúce sa z viacerých akože nezávislých príbehov, ktoré sa v istých okamihoch a postavách viac či menej prelínajú a tento bol obzvlášť vydarený. Nie je tu prakticky ani jediná nudná či zbytočná scéna, i keď niektoré prepájacie momenty (záchrana Sarah Michelle Gellar pred skokom zo strechy či vyhodená taška s peniazmi a jej trefné miesto pristátia) boli dosť pritiahnuté za vlasy. Inak v mnohých filmoch zvyknem držať palce záporákom, ale tu Andy Garcia veľmi kvalitne zahral takú sviňu, že som celý film túžil po tom aby ho už ktosi konečne odkrágľoval.

Geniálnemu takmer 5-hviezdičkovému dielu podráža nohy nezvládnutý koniec. Vynikajúcemu filmu dojde dych v okamihu prvej smrti jednej z hlavných postáv a posledné minúty filmu žiaľ kazia celkový dojem. Kto čaká prehliadku úchylačín a perverzností, bude asi sklamaný a mal by si radšej pustiť nejaké tvrdé porno alebo japonský exploitation horror. Toto je i napriek (resp. vďaka) svojej téme veľmi vznešený film skôr o istom pohľade na svet a oslobodení mysle, ktorý vždy keď nadobudne tendenciu skĺznuť do vôd dekadencie, tak veľmi prirodzene a taktne sa opäť vráti do prijateľnej podoby, aby o chvíľku opäť ponúkol ďalší náznak niečoho podobného. Veľmi uveriteľne je tu podstrčená myšlienka, že pre človeka zavretého pod zámkom v blázninci môže byť namiesto úteku pocitom oslobodenia práve preniknutie jeho hriešnych myšlienok na verejnosť medzi ostatných ľudí, ktorí sa týmito myšlienkami nechajú unášať a fascinovať.