liberator

Kate a Jude boli výborní... a občas potiahli aj Cameron Diaz a Jacka Blacka (ktorých ja obzvlášť nemusím, ale tu až tak netlačili na pílu). Sú ľudia ktorí Prázdniny porovnávajú s Láskou nebeskou - na rozdiel od Lásky v Prázdninách paralelná montáž funguje na jednotku a znížením počtu hlavných postáv oproti Láske nebeskej sa podarilo udržať aj ucelenosť a spád filmu. Veľmi milo ma potešili filmové a filmovohudobné odvolávky, ale najväčším bonusom bol pre mňa asi Eli Walach, ktorému sa podarilo dostať po dlhých rokoch paberkovania a štekov znovu k slušnej filmovej úlohe. Začínal som získavať dojem, že romantická komédia je protežovaným žánrom, ktorý má právo na existenciu a uznanie bez povinnosti ukázať čo len minimum filmových kvalít (viď záplava amerických titulov) - myslím, že Prázdniny sú svetlou výnimkou z tohoto pravidla.

Energiou nabitá one (wo)man show pre Jennifer Beals a jej krásne hnedé očí... Aj napriek výraznej poetike prelomu 70. a 80. rokov sa dá vychutnať aj dnes. Výborná hudobná dramaturgia s hitovkami od Michaela Sembella, Shandi Sinnamon, Laury Branigan a samozrejme hlavná hudobná téma od Giorgia Mordera v podaní Irene Cara (a jej variácie).

Vo filmografii Woodyho Allena len priemerný titul - typovo príbuzný s Manželmi a manželkami (s nádychom Match Pointu), ale o dve triedy slabší. Uznanie pre Anthonyho Hopkinsa, nie len za herecký výkon, ale aj za podarené vytvorenie alterega Woodyho Allena (podobne ako Will Ferrell vo filme Melinda a Melinda a Kenneth Branagh v Celebritách).

Slabý podpriemer - dve hviezdičky (namiesto jednej) len vďaka hudobnej zložke filmu: plusy - "Just Like Heaven" od Katie Melua v úvodných titulkoch a príjemne melancholická pôvodná hudba od Rolfe Kenta (niektoré témy by sa ale hodili skôr do Princa z Perzie); mínusy - nepočúvateľná coververzia hitovky od Iggy Popa, a "Tomorrow" v podaní Reese Witherspoon (aj keď v tomto prípade malo nepochybne ísť o komediálny prvok).

● najväčšia sranda je, že vo filme hovorí postava Johna Cusacka o nemožnosti nakrútiť remake Doktora Živaga - a čo sa nestalo - v roku 2002 (teda ešte pred vznikom Lásky na inzerát) sa "pochlapil" Giacomo Campiotti a v medzinárodnej koprodukcii vznikla TV verzia s Keirou Knightley a Hansom Mathesonom.

● Teda... ja nechcem byť zlým prorokom, ale podľa mňa asi takto by mohli vyzerať nočné mory Woodyho Allena. Pre mňa najzaujímavejšie na tomto filme bolo počuť Colina Firtha hovoriť portugalsky - aj v súvislosti s jeho "vyjadrovacími problémami" vo filme Kráľovej reči, ktorú som videl asi o dva mesiace skôr. Ak by som mal pocity z tohoto filmu vyjadriť jedným slovom, napadlo by ma len ako hodnotila (v tomto filme) premiérova asistentka jeho budúcu lásku Natalie - "přeplácaný". Ale... každý máme svoje chute.

● aj keď majú Anjeli a démoni mnoho múch, je potešiteľné, čo dokázal Ron Howard (ako úznávaný profesionál) spraviť so "zmršenou" Brownovou predlohou. V prvom rade "odbondovanie" Roberta Langdona a výber hereckých predstaviteľov napomohlo zvýšiť pozerateľnosť. Stačí len načrtnúť súboj Hanks vs. Skarsgaard vs. McGregor vs. Mueller-Stahl - kto vie, čo by títo štyria mohli dokázať s lepšou látkou a možno aj pod lepším réžijným vedením. Zimmer tu s obmenami používa osvedčenú hudobnú tému z Da Vinciho kódu, akurát myslím, že to trochu prehnal s tými kakofonickými chorálmi počas auto-naháňačiek po vatikánskych a rímskych uliciach.

● "These things happened. They were glorious and they changed the world... ...and then we fucked the end game." Charlie Wilson

● veľmi príjemné prekvapenie, za ktoré môže trio Farrell, Gleeson a Fiennes (+ Carter Burwell).

● netuctový film, zložený z niekoľkých samostatných fragmetov, ktorý kladie nejasné otázky a dáva nejasné odpovede - aj napriek toľkým (gramatickým) záporom, výsledok je určite pozitívny.