Natural born shit. Podľa Tarantina najhorší film minulého roku, po testovacom screeningu sa od neho dištancoval dokonca aj hlavný aktér Harrelson. Vôbec nie je dôležité, že trailer láka na úplne iný film, napr. nejakú drsnejšiu variáciu Herzogovho Bad Lieutenanta. Dôležité je, že Rampart NEFUNGUJE. Ani ako policajná dráma, ani ako cinema verité, ani ako psychologická sonda do lúzerskej policajnej duše. Aj menej vnímavý divák postrehne, že v procese postprodukcie padali na podlahu strižne nie celé scény, ale rovno dejové (pod)línie, čo potvrdil v rozhovoroch aj režisér. To, čo zostalo je neumetelské hybridné pako, na ktoré by zúčastnené hviezdy formátu Sigourney Weaver či Stevea Buscemiho zrejme čo najrýchlejšie zabudli... Pripravte sa na tučnú porciu stupídnych dialógov, skrachovanej mimiky, ale i sexuálneho bonusu v podobe foot-lickera Harrelsona, ktorý predvádza svoju jazykovú ekvilibristiku na chodidlách tlstej černošky. A keď už si myslíte, že to nemôže byť horšie, príde na scénu hubatý okresný prokurátor Ice Cube. Ugh!
Už ako puberťák som sa pri tom nudil, ale fascinoval ma (na tú dobu) revolučný vizuál, bullet-time (vykradnutý z Gallovho Buffalo 66) a všetky tie CGI sračky. Pripomenutie sci-fi megahitu o 13 rokov neskôr je však krutým vytriezvením. Čas s Matrixom neúprosne zúčtoval. Banda druhotriednych hercov šaškuje v komických akčných scénach za doprovodu elektronickej hudby, ktorú by si dnes nikto netrúfol dať ani len do reklamy na Snickers. Ale srať na hudbu, najvtipnejšie je, jak sa tento vyklieštený popcorn berie vážne. Hľadať v Matrixe filozofiu je ako vypeckovať si v roku 2012 v aute Limp Bizkit na plné gule. Je to trápne a už z princípu hlúpe.
Najlepšia bondovka s Mooreom. Likvidácia invalidného Blofelda, ktorý sa snaží vykúpiť zo spárov smrti skrz delikatesnú čokoládu (!) je rovnaké WTF ako nymfomanská puberťáčka, obťažujúca starnúceho agenta. Na rozdiel od Conneryho bondoviek, tie Rogerove sú väčšinou až moc ujeté a "cheesy", no táto akoby skĺbila to najlepšie z conneryoviek a mooroviek dohromady. Je to sympaticky drsné, akčné scény sú jedny z najlepších v sérii a Moore je proste bláznivý Moore. K tomu nádherné lokácie, dravá réžia a fenomenálny Rodžov "car kick".
Chaotické, ale nie v tom zmysle, jak by sme chceli. Miesia sa tu funesovské gagy, oliverostoneovská obžaloba chamtivosti, nepatrný pokus o gilliamovskú trippy sekvenciu a romantické iskrenie jak z filmov Julie Roberts. To, že ide o film podľa Thompsonovej knihy spoznáte skôr zo zobrazeného kvanta prázdnych fliaš od alkoholu a ujetých vedľajších postáv než z celkovej atmosféry. Rozhodne nečakajte úlet typu Strach a hnus v Las Vegas.
"Some people could look good in anything, dear boy." Bláznivý Roger Moore si ani na staré kolená neodpustí zopár suchých hlášok v celovečernej prehliadke top momentov bondovskej histórie. Netuším, kto zoraďoval ten rebríček, ale je mimo. Jeden dôkaz za všetky: bitka vo vlaku zo Srdečných pozdravov v ňom nefiguruje!
Na kolene splácaný dokument o Vampire s mizerným technickým spracovaním (najmä zvuk a strih). Na 70 minútovú stopáž je tu zúfalý nedostatok archívneho materiálu. Poteší aspoň zopár fragmentov z jediného dochovaného záznamu legendárnej Vampira Show, no i tých mohlo/malo byť viac. Celé je to poňaté ako dlhý rozhovor s Vampirou, ktorá je napriek pokročilému veku v slušnej kondícii. Hlavné témy: cesta do šoubiznisu, jej hororový TV program, Plan 9 from Outer Space, kamarátstvo s Jamesom Deanom, laškovanie s Marlonom Brandom. A do toho nasekané hlúpe komentáre zabudnutých hororových bavičov či béčkových hercov.
V porovnaní s Rodinou Addamsovcov podstatne prízemnejšie a viac family-friendly. Nie je to ani tak úchylné a morbídne, ako skôr slapstickové. Odmyslite si monster-vizáž postáv a dostanete klasický americký sitkom.
Noého štandard: furt tam niečo bliká, obraz je rozostrený, kamera poletuje v nemožných uhloch a low fidelity zvuk. Ibaže v tom visia väčšie prachy a rečiam o rok-dva trvajúcej post-produkcii pokojne uverím. Na môj vkus zbytočne dlhé a obsahovo prekvapujúco krotké. Noé vizuálne exhibuje čo to dá, ale čakal som niečo ujetejšie.
Femme fatale, Blade Runner, Videodrome, 8mm, hentai, Gina Gershon, George W. Bush, Max Cavalera, soundtrack od Sonic Youth, CNN, mexickí gangstri... Aby som Demonlovera mohol s čistým svedomím označiť za najkomplexnejší filmový výplach všetkých čias a nasoliť mu plný počet, musel by si tam strihnúť cameo Michael Schumacher alebo aspoň Horst Fuchs. Takto je to bohužiaľ iba za štyri.
Patrne najzaujímavejšia vec, v akej sa Seagal objavil od Lovca policajtov, čo je už dobrých 10 rokov naspäť. Seriálový formát Stevenovi sluší, aj keď o comebacku nemôže byť reči. K tomu chýba pár kilečiek dolu. Jasné, Seagal je tlstý, ale tu vyzerá skôr robustne ako špekounsky nemotorne (viď jeho videobéčka z poslednej doby). Po rokoch je zas cool: nosí drsňácke tmavé brýle, jamuje v baroch jak starý bluesman, flirtuje so striptérkami a má otcovsko premúdrelé kecy pred roštenkami zo špeciálneho tímu, ktorému šéfuje. Proste sympaťák.
Sitkom, v ktorom sa titulný hrdina chová jak dobytok, nadáva manželke do píč, ukazuje dcére fakera a má za švagra pervitínový klon Sagvana Tofiho, nemôže byť zlý. Ono je to vlastne úplná bomba. Čo veta, to hláška. Trefná vulgárnosť českého dabingu mi pripomenula časy Posledného skauta, keď mal dabing gule.
Lesbicko-upírska story európskeho strihu v depalmovskom kabáte? V réžii epileptického videoklipára Tonyho Scotta? S obnaženou štyridsiatkou Deneuve odetou do "fuck me, I'm stylish as hell" kostýmov? A vyschnutým, po krvi lačným dôchodcom Bowiem? Popretkávaná citáciami Hitchcocka? Damn! Shit! Now that is whack!
Hanekeho Discopříběh. Ale fakt. Akurát namiesto rošťáckeho Hrušínskeho sledujeme ultimátne monštrum Bennyho a hity Michala Davida znejú skôr ako výstrely z pištole na prasatá. Okej, beriem to. Ale ja radšej, keď ide chladnokrvnosť a totálna absencia ľudskosti ruka v ruke s provokáciou (viď Funny Games).
Ako malý fagan som to žral jak lentilky... Sládek, cigáni, opozičná zmluva, predčasné voľby, skinheadi, Sládek, ďalší skinheadi, vietnamci, znásilnenie v parku, Viktor Kožený, Sládek, skinheadi... slza v oku.
Heston je borec, v klietke má polonahú roštenku, v pozadí vyhrávajú experimentálne Goldsmithove melódie, opičáci dostávajú do držky a celé to má ešte aj nadčasové posolstvo. A detail na americkú vlajku nasledovaný hurónskym smiechom najväčšieho patriota a prezidenta zbrojárskej asociácie NRA. What a movie!
V lepšom prípade by som u Wild Palms videl predchodcu Southland Tales. V tom horšom alternatívu určenú divákom (o niekoľko tried lepšieho) Mestečka Twin Peaks. Keby sa to nebralo tak vážne a každým záberom nepretekala snaha tvorcov filozofovať, mohli byť Palmy fajn. Mám rád nekonvenčné projekty, ale toto je abstraktné akýmsi umelým "wannabe" spôsobom. Nebyť Twin Peaks, nikdy sa to do telky nedostane.
Vskutku mizerný no-budget. Kdesi som čítal, že išlo o jeden z kanadských daňových únikov a producentov predovšetkým zaujímalo, aby film vykázal stratu. Beriem to ako poľahčujúcu okolnosť, pretože je to fakt zlé. Príbeh je jednoduchý: partia známych sa stretáva vo vidieckej chate spisovateľa hororov, kde ich pod rúškom noci prepadnú tri indivídua (malý prcek z bondovky Muž so zlatou zbraňou, svalnatý černoch a zlovestná domina) ovládané "vyššou silou" s hlasom Olivera Stonea (!). Po zbytok filmu sa trojica zabáva zvrátenými hrami, pri ktorých vždy umrie jeden z osadenstva chaty. Je to bizar, ale hlúpy, umelo natiahnutý (skrz premúdrelé monológy) a s otrasnou hudbou (ľakačky nepočítam, tie sú fajn). Bez gore detailov (to je plus), bez nahoty (mínus), rutinne nasnímané (nezachránia to ani hypnotické kamerové nálety, ktoré sa objavia raz za čas na pár sekúnd). Až na skutočnosť, že Stone nechá ako prvého umrieť hubatého kapitalistu, ktorý sa všade oháňa šekovou knižkou, by som v Seizure Olieho rukopis veľmi nehľadal.
Bizar pre pokročilých. Zulawski je magor (v najlepšom slova zmysle), snáď ešte nepreniknuteľnejší ako Jodorowsky, Lynch či Herzog. A to, čo predvádza Isabelle Adjani, je totálny herecký extrémizmus. Geniálne!
Kazan bol too old for this shit. Herecký dream team utopil v hĺbavej pseudo-satire na zlatý vek Hollywoodu. Príšerne dlhé, nudné, nijak zvlášť nakrútené. Zákulisie továrne na sny prebádali lepšie filmy a nie je ich málo.
Coppola chcel robiť elektronické kino a ovládnuť Hollywood. Prišiel však s patetickou muzikálovou fraškou a zbankrotoval. Hlúpučký príbeh s nevýraznými hercami v hlavných úlohách nemôže spasiť ani orgazmický vizuál či roztomilá Nastassja Kinski. Toľko ospevovaný soundtrack Toma Waitsa tiež nie je žiadna veľká výhra.
Pre nejakého pitomečka, ktorý má zafixovaného Reeda ako "toho, čo naspieval Walk on the Wild Side" by to mohol byť snáď aj hodnotný a zaujímavý dokument. Ktokoľvek iný, kto má čo i len trošku viac napočúvané a načítané, sa nedozvie jedinú novú informáciu. Režisér sa dokonca vyhýba zásadným, resp. kontroverznejším témam (šoková terapia, vzťah z Nico, Caleov vyhadzov z VU, konflikty s Warholom a Bowiem, atď.) a radšej Reedovi trapácky pochlebuje. Dávam rešpekt pred raritnými zábermi Velvetov z Factory. Slabšie tri hviezdy.
"Stap, ju fakers! Co to děláte s máj biznis pártner?" Frajerský Vaculík si zapaľuje jednu od druhej, Krampol rozdáva kopačky á la Chuck Norris a cigoši mrdajú do výfukov. Nesmie chýbať záverečný masaker ako vystrihnutý z amerického video-béčka: samopaly, litre rvi, granáty. To ma poser. Porevolučná debilita jak hrom.
Na nebeskom stand-upe sa pri mikrofóne prekrikujú Lenny Bruce, Richard Pryor a George Carlin. Opodiaľ si zapaluje cigáro Bill Hicks a rehoce sa Amerike do ksichtu. Vie, že je funniest motherfucker. A my tiež.
Ešte znepokojujúcejšie ako dokument z nakrúcania Apokalypsy. Kým Coppola zápasil s tajfúnmi, občianskou vojnou, infarktom hlavnej hviezdy filmu a Marlonom Brandom, Cimino si na všetko vystačil sám. Snímam klobúk pred jeho šialenou megalomániou. Človek, ktorý rozhadzuje milióny dolárov z rozpočtu veľkých korporácií ako decko drobné na autodrome a veľkolepo fakuje štúdiové autority, musí mať môj rešpekt.
Jo, Brynner spieva francúzske balady a je i tak drsný jak šuter. Keď podgurážený začne rúbať filmové kulisy dostáva jeho postava dokonca úsmevne anarchistický rozmer. Ale čo na tom, keď sa tu viac strieľa hubou ako koltami a dej je navyše až príšerne schematický? Podivne nezaujímavý western.
Odzbrojujúci dokument o prvom a poslednom punkovom teroristovi. Sex, drogy a rokenrol v tej najextrémnejšej podobe. Film samotný trvá cca 50 minút a je vcelku solídny. Medzi bonusmi DVD-čka (prvej edície, nie tej špeciálnej) je však zhruba hodinový záznam z koncertu v New Yorku (plus následného besnenia v uliciach), ktorý dokumentuje posledné chvíle legendárneho zmrda pred smrťou. A to je teprve inferno!
Bláznivá 80's prča podfarbená scarfaceovskými vypalovačkami od Morodera. Taxikári z D.C. Cabu sú fakt magori - jeden väčší ako druhý. Od paranoidného vocasa pana Joshuu cez Billa Mahera až po Mr. T v superbuzerantských teplákoch a s bejzbolkou v ruke. Nechýbajú plameňomety, Bruce Lee, zvučka Mission Impossible plus nejaké tie odhalené kozy. A hlášky. Bomba, toto fakt môžem.
Béčko ako vyšité. S nevýrazným záporákom, šklebiacim sa Cageom a úctyhodnou porciou nahoty a krvi. Bol som rád už len za to, že takéto bejkoviny ešte niekto točí a niekto na ne dáva aj prachy. Fichtnerov účtovník si kradne film pre seba (disko v nákladiaku rulezz), Cage mu s vypätím síl podarene sekunduje a Amber Heard je fakt bezkonkurenčná mrdna. Lussier má prakticky po celý čas nohu na plyne a hoci si niekedy vypomáha až okato "cool" hláškami, Drive Angry príjemne odsýpa. K tomu drsná gitarová hudba, druhotriedny scenár, sentimentálny záver a pachuť 70's buranova, kde servírky jazdia na vytunovaných Challengeroch.
Moje komentáře
Rampart (2011)
odpad!Natural born shit. Podľa Tarantina najhorší film minulého roku, po testovacom screeningu sa od neho dištancoval dokonca aj hlavný aktér Harrelson. Vôbec nie je dôležité, že trailer láka na úplne iný film, napr. nejakú drsnejšiu variáciu Herzogovho Bad Lieutenanta. Dôležité je, že Rampart NEFUNGUJE. Ani ako policajná dráma, ani ako cinema verité, ani ako psychologická sonda do lúzerskej policajnej duše. Aj menej vnímavý divák postrehne, že v procese postprodukcie padali na podlahu strižne nie celé scény, ale rovno dejové (pod)línie, čo potvrdil v rozhovoroch aj režisér. To, čo zostalo je neumetelské hybridné pako, na ktoré by zúčastnené hviezdy formátu Sigourney Weaver či Stevea Buscemiho zrejme čo najrýchlejšie zabudli... Pripravte sa na tučnú porciu stupídnych dialógov, skrachovanej mimiky, ale i sexuálneho bonusu v podobe foot-lickera Harrelsona, ktorý predvádza svoju jazykovú ekvilibristiku na chodidlách tlstej černošky. A keď už si myslíte, že to nemôže byť horšie, príde na scénu hubatý okresný prokurátor Ice Cube. Ugh!
Matrix (1999)
Už ako puberťák som sa pri tom nudil, ale fascinoval ma (na tú dobu) revolučný vizuál, bullet-time (vykradnutý z Gallovho Buffalo 66) a všetky tie CGI sračky. Pripomenutie sci-fi megahitu o 13 rokov neskôr je však krutým vytriezvením. Čas s Matrixom neúprosne zúčtoval. Banda druhotriednych hercov šaškuje v komických akčných scénach za doprovodu elektronickej hudby, ktorú by si dnes nikto netrúfol dať ani len do reklamy na Snickers. Ale srať na hudbu, najvtipnejšie je, jak sa tento vyklieštený popcorn berie vážne. Hľadať v Matrixe filozofiu je ako vypeckovať si v roku 2012 v aute Limp Bizkit na plné gule. Je to trápne a už z princípu hlúpe.
Muži, kteří nenávidí ženy (2011)
Úchylní fašouni, natrhnuté anály, chladné švédske exteriéry, Fincherova precízna réžia... tak nejak si predstavujem modernú detektívku par excellence. S vynikajúcim obsadením a drsnou hudbou. Fuck yes!
Jen pro tvé oči (1981)
Najlepšia bondovka s Mooreom. Likvidácia invalidného Blofelda, ktorý sa snaží vykúpiť zo spárov smrti skrz delikatesnú čokoládu (!) je rovnaké WTF ako nymfomanská puberťáčka, obťažujúca starnúceho agenta. Na rozdiel od Conneryho bondoviek, tie Rogerove sú väčšinou až moc ujeté a "cheesy", no táto akoby skĺbila to najlepšie z conneryoviek a mooroviek dohromady. Je to sympaticky drsné, akčné scény sú jedny z najlepších v sérii a Moore je proste bláznivý Moore. K tomu nádherné lokácie, dravá réžia a fenomenálny Rodžov "car kick".
Rumový deník (2011)
Chaotické, ale nie v tom zmysle, jak by sme chceli. Miesia sa tu funesovské gagy, oliverostoneovská obžaloba chamtivosti, nepatrný pokus o gilliamovskú trippy sekvenciu a romantické iskrenie jak z filmov Julie Roberts. To, že ide o film podľa Thompsonovej knihy spoznáte skôr zo zobrazeného kvanta prázdnych fliaš od alkoholu a ujetých vedľajších postáv než z celkovej atmosféry. Rozhodne nečakajte úlet typu Strach a hnus v Las Vegas.
Pařba v Bangkoku (2011)
Už prvý Hangover bol rehash starších (a lepších) bachelor komédií. Ako hodnotiť kópiu kópie?
Best Ever Bond (TV film) (2002)
"Some people could look good in anything, dear boy." Bláznivý Roger Moore si ani na staré kolená neodpustí zopár suchých hlášok v celovečernej prehliadke top momentov bondovskej histórie. Netuším, kto zoraďoval ten rebríček, ale je mimo. Jeden dôkaz za všetky: bitka vo vlaku zo Srdečných pozdravov v ňom nefiguruje!
Vampira: The Movie (video film) (2006)
Na kolene splácaný dokument o Vampire s mizerným technickým spracovaním (najmä zvuk a strih). Na 70 minútovú stopáž je tu zúfalý nedostatok archívneho materiálu. Poteší aspoň zopár fragmentov z jediného dochovaného záznamu legendárnej Vampira Show, no i tých mohlo/malo byť viac. Celé je to poňaté ako dlhý rozhovor s Vampirou, ktorá je napriek pokročilému veku v slušnej kondícii. Hlavné témy: cesta do šoubiznisu, jej hororový TV program, Plan 9 from Outer Space, kamarátstvo s Jamesom Deanom, laškovanie s Marlonom Brandom. A do toho nasekané hlúpe komentáre zabudnutých hororových bavičov či béčkových hercov.
Munsters, The (TV seriál) (1964)
V porovnaní s Rodinou Addamsovcov podstatne prízemnejšie a viac family-friendly. Nie je to ani tak úchylné a morbídne, ako skôr slapstickové. Odmyslite si monster-vizáž postáv a dostanete klasický americký sitkom.
Vejdi do prázdna (2009)
Noého štandard: furt tam niečo bliká, obraz je rozostrený, kamera poletuje v nemožných uhloch a low fidelity zvuk. Ibaže v tom visia väčšie prachy a rečiam o rok-dva trvajúcej post-produkcii pokojne uverím. Na môj vkus zbytočne dlhé a obsahovo prekvapujúco krotké. Noé vizuálne exhibuje čo to dá, ale čakal som niečo ujetejšie.
Demonlover (2002)
Femme fatale, Blade Runner, Videodrome, 8mm, hentai, Gina Gershon, George W. Bush, Max Cavalera, soundtrack od Sonic Youth, CNN, mexickí gangstri... Aby som Demonlovera mohol s čistým svedomím označiť za najkomplexnejší filmový výplach všetkých čias a nasoliť mu plný počet, musel by si tam strihnúť cameo Michael Schumacher alebo aspoň Horst Fuchs. Takto je to bohužiaľ iba za štyri.
Southern Justice (TV seriál) (2011)
Patrne najzaujímavejšia vec, v akej sa Seagal objavil od Lovca policajtov, čo je už dobrých 10 rokov naspäť. Seriálový formát Stevenovi sluší, aj keď o comebacku nemôže byť reči. K tomu chýba pár kilečiek dolu. Jasné, Seagal je tlstý, ale tu vyzerá skôr robustne ako špekounsky nemotorne (viď jeho videobéčka z poslednej doby). Po rokoch je zas cool: nosí drsňácke tmavé brýle, jamuje v baroch jak starý bluesman, flirtuje so striptérkami a má otcovsko premúdrelé kecy pred roštenkami zo špeciálneho tímu, ktorému šéfuje. Proste sympaťák.
Lucky Louie (TV seriál) (2006)
Sitkom, v ktorom sa titulný hrdina chová jak dobytok, nadáva manželke do píč, ukazuje dcére fakera a má za švagra pervitínový klon Sagvana Tofiho, nemôže byť zlý. Ono je to vlastne úplná bomba. Čo veta, to hláška. Trefná vulgárnosť českého dabingu mi pripomenula časy Posledného skauta, keď mal dabing gule.
Hlad (1983)
Lesbicko-upírska story európskeho strihu v depalmovskom kabáte? V réžii epileptického videoklipára Tonyho Scotta? S obnaženou štyridsiatkou Deneuve odetou do "fuck me, I'm stylish as hell" kostýmov? A vyschnutým, po krvi lačným dôchodcom Bowiem? Popretkávaná citáciami Hitchcocka? Damn! Shit! Now that is whack!
Bennyho video (1992)
Hanekeho Discopříběh. Ale fakt. Akurát namiesto rošťáckeho Hrušínskeho sledujeme ultimátne monštrum Bennyho a hity Michala Davida znejú skôr ako výstrely z pištole na prasatá. Okej, beriem to. Ale ja radšej, keď ide chladnokrvnosť a totálna absencia ľudskosti ruka v ruke s provokáciou (viď Funny Games).
Televizní noviny (TV pořad) (1994)
Ako malý fagan som to žral jak lentilky... Sládek, cigáni, opozičná zmluva, predčasné voľby, skinheadi, Sládek, ďalší skinheadi, vietnamci, znásilnenie v parku, Viktor Kožený, Sládek, skinheadi... slza v oku.
Planeta opic (1968)
Heston je borec, v klietke má polonahú roštenku, v pozadí vyhrávajú experimentálne Goldsmithove melódie, opičáci dostávajú do držky a celé to má ešte aj nadčasové posolstvo. A detail na americkú vlajku nasledovaný hurónskym smiechom najväčšieho patriota a prezidenta zbrojárskej asociácie NRA. What a movie!
Divoké palmy (TV seriál) (1993)
V lepšom prípade by som u Wild Palms videl predchodcu Southland Tales. V tom horšom alternatívu určenú divákom (o niekoľko tried lepšieho) Mestečka Twin Peaks. Keby sa to nebralo tak vážne a každým záberom nepretekala snaha tvorcov filozofovať, mohli byť Palmy fajn. Mám rád nekonvenčné projekty, ale toto je abstraktné akýmsi umelým "wannabe" spôsobom. Nebyť Twin Peaks, nikdy sa to do telky nedostane.
Seizure (1974)
Vskutku mizerný no-budget. Kdesi som čítal, že išlo o jeden z kanadských daňových únikov a producentov predovšetkým zaujímalo, aby film vykázal stratu. Beriem to ako poľahčujúcu okolnosť, pretože je to fakt zlé. Príbeh je jednoduchý: partia známych sa stretáva vo vidieckej chate spisovateľa hororov, kde ich pod rúškom noci prepadnú tri indivídua (malý prcek z bondovky Muž so zlatou zbraňou, svalnatý černoch a zlovestná domina) ovládané "vyššou silou" s hlasom Olivera Stonea (!). Po zbytok filmu sa trojica zabáva zvrátenými hrami, pri ktorých vždy umrie jeden z osadenstva chaty. Je to bizar, ale hlúpy, umelo natiahnutý (skrz premúdrelé monológy) a s otrasnou hudbou (ľakačky nepočítam, tie sú fajn). Bez gore detailov (to je plus), bez nahoty (mínus), rutinne nasnímané (nezachránia to ani hypnotické kamerové nálety, ktoré sa objavia raz za čas na pár sekúnd). Až na skutočnosť, že Stone nechá ako prvého umrieť hubatého kapitalistu, ktorý sa všade oháňa šekovou knižkou, by som v Seizure Olieho rukopis veľmi nehľadal.
Posedlost (1981)
Bizar pre pokročilých. Zulawski je magor (v najlepšom slova zmysle), snáď ešte nepreniknuteľnejší ako Jodorowsky, Lynch či Herzog. A to, čo predvádza Isabelle Adjani, je totálny herecký extrémizmus. Geniálne!
Poslední magnát (1976)
Kazan bol too old for this shit. Herecký dream team utopil v hĺbavej pseudo-satire na zlatý vek Hollywoodu. Príšerne dlhé, nudné, nijak zvlášť nakrútené. Zákulisie továrne na sny prebádali lepšie filmy a nie je ich málo.
One from the Heart (1982)
Coppola chcel robiť elektronické kino a ovládnuť Hollywood. Prišiel však s patetickou muzikálovou fraškou a zbankrotoval. Hlúpučký príbeh s nevýraznými hercami v hlavných úlohách nemôže spasiť ani orgazmický vizuál či roztomilá Nastassja Kinski. Toľko ospevovaný soundtrack Toma Waitsa tiež nie je žiadna veľká výhra.
Lou Reed: Rock and Roll Heart (1998)
Pre nejakého pitomečka, ktorý má zafixovaného Reeda ako "toho, čo naspieval Walk on the Wild Side" by to mohol byť snáď aj hodnotný a zaujímavý dokument. Ktokoľvek iný, kto má čo i len trošku viac napočúvané a načítané, sa nedozvie jedinú novú informáciu. Režisér sa dokonca vyhýba zásadným, resp. kontroverznejším témam (šoková terapia, vzťah z Nico, Caleov vyhadzov z VU, konflikty s Warholom a Bowiem, atď.) a radšej Reedovi trapácky pochlebuje. Dávam rešpekt pred raritnými zábermi Velvetov z Factory. Slabšie tri hviezdy.
Nahota na prodej (1993)
"Stap, ju fakers! Co to děláte s máj biznis pártner?" Frajerský Vaculík si zapaľuje jednu od druhej, Krampol rozdáva kopačky á la Chuck Norris a cigoši mrdajú do výfukov. Nesmie chýbať záverečný masaker ako vystrihnutý z amerického video-béčka: samopaly, litre rvi, granáty. To ma poser. Porevolučná debilita jak hrom.
American: The Bill Hicks Story (2009)
Na nebeskom stand-upe sa pri mikrofóne prekrikujú Lenny Bruce, Richard Pryor a George Carlin. Opodiaľ si zapaluje cigáro Bill Hicks a rehoce sa Amerike do ksichtu. Vie, že je funniest motherfucker. A my tiež.
Final Cut: The Making and Unmaking of Heaven's Gate (2004)
Ešte znepokojujúcejšie ako dokument z nakrúcania Apokalypsy. Kým Coppola zápasil s tajfúnmi, občianskou vojnou, infarktom hlavnej hviezdy filmu a Marlonom Brandom, Cimino si na všetko vystačil sám. Snímam klobúk pred jeho šialenou megalomániou. Človek, ktorý rozhadzuje milióny dolárov z rozpočtu veľkých korporácií ako decko drobné na autodrome a veľkolepo fakuje štúdiové autority, musí mať môj rešpekt.
Pozvánka pro pistolníka (1964)
Jo, Brynner spieva francúzske balady a je i tak drsný jak šuter. Keď podgurážený začne rúbať filmové kulisy dostáva jeho postava dokonca úsmevne anarchistický rozmer. Ale čo na tom, keď sa tu viac strieľa hubou ako koltami a dej je navyše až príšerne schematický? Podivne nezaujímavý western.
Hated (1994)
Odzbrojujúci dokument o prvom a poslednom punkovom teroristovi. Sex, drogy a rokenrol v tej najextrémnejšej podobe. Film samotný trvá cca 50 minút a je vcelku solídny. Medzi bonusmi DVD-čka (prvej edície, nie tej špeciálnej) je však zhruba hodinový záznam z koncertu v New Yorku (plus následného besnenia v uliciach), ktorý dokumentuje posledné chvíle legendárneho zmrda pred smrťou. A to je teprve inferno!
Taxikáři (1983)
Bláznivá 80's prča podfarbená scarfaceovskými vypalovačkami od Morodera. Taxikári z D.C. Cabu sú fakt magori - jeden väčší ako druhý. Od paranoidného vocasa pana Joshuu cez Billa Mahera až po Mr. T v superbuzerantských teplákoch a s bejzbolkou v ruke. Nechýbajú plameňomety, Bruce Lee, zvučka Mission Impossible plus nejaké tie odhalené kozy. A hlášky. Bomba, toto fakt môžem.
Drive Angry (2011)
Béčko ako vyšité. S nevýrazným záporákom, šklebiacim sa Cageom a úctyhodnou porciou nahoty a krvi. Bol som rád už len za to, že takéto bejkoviny ešte niekto točí a niekto na ne dáva aj prachy. Fichtnerov účtovník si kradne film pre seba (disko v nákladiaku rulezz), Cage mu s vypätím síl podarene sekunduje a Amber Heard je fakt bezkonkurenčná mrdna. Lussier má prakticky po celý čas nohu na plyne a hoci si niekedy vypomáha až okato "cool" hláškami, Drive Angry príjemne odsýpa. K tomu drsná gitarová hudba, druhotriedny scenár, sentimentálny záver a pachuť 70's buranova, kde servírky jazdia na vytunovaných Challengeroch.