Baroque

nechcem uraziť taliansku kinematografiu, ale tá sa delí na dva tábory. jeden stojí za NIEČO a ten druhý za NIČ. tento film, bohužiaľ, zapadá do tej druhej skupiny, i keď do neho producenti dostali také esá, ako sú Ch. Lee, K. Kinski, H. Lom... Jednoducho, trapas par excellence. efekty na úrovni starého filmu s Bélom Lugosim (samozrejme tu sa robilo všetko v rámci možností), vlažné výkony typu "poďme na to, nech si zarobíme...". aj ja som čakal, ako ostatní fanúšikovia Draculu, že to bude taká undergroundovejšia, ale zároveň kvalitnejšia ňamka. ale nekonalo sa. skrátka blbosť. osobne moja najverzia tiež s Kinskim, r. 1979, pričom daný film bol tiež naozaj underground, je neporovnateľne na vyššej úrovni. a nevyrovná sa tak Draculovi s Oldmanom (čo, nedovidí mu na chrbát :DDD), ako dokonca televíznemu spracovaniu románu s P. Berginom, kdežééé... tento film som skrátka pretrpel, všetka česť. dve hviezdičky za úctu voči klasikom.

pateticky ortodoxný a radikálny patriot špinavý harry alias thomas highway nám tu nastrúhal toľko korenia do nosu, že sa nedalo zadržať telesnú schránku a prinútil nás vybuchnúť svojimi nekompromisnými hláškami chtiac - nechtiac do smiechu. to, čo tomuto chodiacemu a salutujúcemu nápravno-výchovnému vojenskému ústavu vychádza z úst je síce ďaleko za hranicou vkusného humoru, je to tzv. megachlapácky násilný humor, ale v jeho chladnokrvnom a akomsi charizmatickom podaní slová ako kokot, jebat, kurva vyznie ako novoročné požehnanie od pápeža. téma síce nie je originálna, ale clint eastwood sa jej chopil tak bravúrne, že všetky ostatné filmy jej týkajúce sa (teda minimálne väčšinu) zhrnul zo stola a nechal ich so svojim pohľadom ako skala ležať na zemi, pričom sa triasli, pretože: "teď je moje vůle proti vaši a vy prohrajete!" kto nevidel, má sa na čo tešiť, aj keď takéto filmy nie sú jeho žáner. a nečudoval by som sa, keby si nejakú tú frázičku nechal ako tajné eso do rukáva, keď ho dobre naštvú kamoši v putike a bude ich chcieť odpísať... napr. tá o tom kocúrovi :DDD

ja som vám to vždy hovoril. jean nie je len nejaký ten otĺkavač, narozdiel od stevena, chucka, dolpha, apod. v ňom sa vždy skrývalo niečo viac. áno, jeho filmy sú predovšetkým typické "kulťáky" a vždy mali (možno nie práve najintelektuálnejšiu) svojskú JCVD tvár. no aj tak bol vždy iný. dával do svojich postáv istú dávku frankofónneho šarmu. ale ako tuna vidieť, presvedčil, že mu pristane dokonca aj ozajstný príbeh. chvíľami znepokojujúci, chvíľami vtipný. retrospektívne komentáre na jeho filmografiu vylúdili na mojej tvári príjemné úsmevy a pocit nostalgie. možno by som to s tou piatou hviezdičkou nemal preháňať. ale jean... mám ho jednoducho rád. fajn film. facka do tváre všetkým jeho neprajníkom. normálne som dojatý. takže jano klaudius... ;) drž sa, a už neupadni

Ak ste doteraz len uvažovali, o čom asi môže rozmýšľať, a ako môže konať taký oficiálne a chachacha nazvaný „úchyl“, tak nech sa páči. Tu sú slová skutočne fundovaných odborníkov, ako je najmä PÁN psycholóch Anton Heretik, ktorý vydal množstvo NIE nudných publikácií, o čom môžem dosvedčiť i ja sám, pretože som nejednu čítal a rovnaké tvrdenia podporujú i študenti psychológie na rôznych univerzitách. Prepáčte takúto formu poklonkovania, ale inak mi nedá. Je tu nemálo ľudí, fascinovaných fenoménom masových vrahov, predstavujúcich si ich ako géniou ala Hannibal Lecter, pričom tento dokumentárny seriál im ukáže, ako to vlastne naozaj vyzerá. Oboznámi ich s tajomstvom ľudského ega, behaviorizmu (vede týkajúcej sa ľudského správania a schopnosti ho ovplyvniť), vrodenej psychopatii, traumách, prenášajúcich sa z ranného veku do dospelosti... no jednoducho krvavé sonety. Ale nie od Hviezdoslava, ale od nemála virtuózov svojich nezmyselných činov. Dokumentárne (čím nekvalitnejšie, tým realistickejšie) zobrazenia podfarbuje príjemný hlas Tomáša Maštalíra, čo spôsobuje isté gradovanie atmosféry a vysvetľovanie odborníkov bez zbytočných extrafundovaných výrazov diváka neunaví. Skôr ho naladí na tú správnu vlnu a bude sa istým spôsobom „tešiť“ na ďalší diel tohto, ehm, seriálu? Pevné nervy. Ja som sa pri opakovaní niektorých dielov nemohol vyhnúť istej sebatraume. Nepopieram. A odporúčam.

Mnohokrát si predstavujem a otvorene sa hádam so zbytkom „konzervatívne progresívneho“ sveta, ako by to vyzeralo, keby zlyhal tento „ideálny“ masmediálny systém. Mnohokrát im tiež hovorím a zároveň sa ich pýtam: čo k životu potrebujeme? Čo vlastne? Kúsok zeme a myšlienky. City a splynutie s prírodou, samozrejmosťou, mierom v sebe samom i k ostatným. Šulík si ma získal, a to na plné gule. Ak už nie v mojom, od neho druhom najobľúbenejšom filme Všetko čo mám rád, tak tu rozhodne áno. Tento film je u mňa stelesnením lyriky na filmovom páse. A Roman Luknár tu virtuózne a zároveň ležérne dokazuje, že aj z relatívne mála sa dá dosiahnuť maximum. Labuda, nesympatický sympaťák, tu potvrdzuje svoje typické kvality, čiže nemôže sklamať (komická postavička otca mu padla, t.j. sadla mu ako riť na šerbeľ). Jana Švandová ukazuje, že i zrelá žena môže mať svoj šarm a vtedy ešte mladučká Zuzka Šulajová snáď očarila svojou nevinnosťou a žihľavovými vlasmi mnoho romantických mužských a chlapčenských duší. U mňa slovenské No. 1. Len by som kvôli pár vtipným momentom tento film rozhodne neoznačoval ako "krehkú komédiu"

Ľudské. Hlboko ľudské. Konečne niečo, kde sa mohol Hanks vytiahnuť nad svoj, povedzme, nadpriemer a stať sa absolútnou elitou. Samozrejme, Washington tu splnil úlohu vedľajšej role tak isto veľmi decentne, no Hanks... Priznám sa, tiekli slzy... a zároveň zhnusenie nad oportunizmom amerického právno-finančného systému, kde hmotná stránka dávno rozprášila napadrť tú duchovnú. Čo dodať... Hlboko ľudské... Kto tvrdí, že Gump bol lepší, no, neviem. Tento film mi trhal dušu tým správnym smerom.

Už dávno (asi pred milión rokmi) som toto dielko videl, keď ešte vyšlo na kazetách istej firmy a na jeho dabingovom prevedení sme sa spolu s kamarátom poriadne naváľali na zemi :DDD . No čím viac sme zodierali pásku, tým viac k nám atmosféra filmu akosi priľnula a jeho podoba je aj teraz pre mňa, pre neho i pre mnohých iných dá sa povedať, nenahraditeľná a nenapodobiteľná. Herzog sa pochlapil a čudujem sa, že tento film je celosvetovo pomerne nedocenený (dá sa samozrejme v pomere USA – vkus pochopiť). Ak sa totiž tématika Draculu spomenie, napr. ako to bolo v dotáčke pri filme Bram Stoker´s Dracula, nejak sa pozabudne na kvality práve tohto filmu a jeho spracovania knihy Stokera. I keď... tento film je maximálne svojský. Je nočnou morou, z ktorej sa akosi nejde zobudiť, víziou ópiového opojenia. Pravdivý svojimi exteriérmi, interiérmi a snáď i ochotníckymi výkonmi obyvateľov Wismaru. O hlavných predstaviteľoch, akými sú Kinski, Ganz a Isabela Adjani je škoda sa zmieňovať. Ich kvality sú nepopierateľné. Tento film je u mňa snáď i na šesť hviezdičiek spolu s niektorými ostatnými erektívnymi parádičkami.

Musím sa priznať, že Blair Witch zmenil môj náhľad na hororové filmy, a to dosť radikálne. Ja viem, mnohí tento film zatracujú práve tak, ako ho iní vynášajú do temných nebies. Aby ho bolo možné pochopiť, je nutné vstrebať jeho výnimočnú mrazivú autentickosť, neuveriteľnú samozrejmosť, s akou si to valia počas ani nie jednej a pol hodinky traja herci po (ako tí, čo sa o tento film podrobnejšie zaujímali) malom kúsku lesíka, zmietajúci sa v kŕčoch zúfalstva, odkrývajúci svoje pozitívne i negatívne stránky ega. Čo ma fascinovalo, bol i prirodzený prejav obyvateľov fiktívneho mestečka, hovoriacich o skúsenostiach s fenoménom čarodejníc s takou samozrejmosťou, až mi vstávali na krku chĺpky a doslova ma mrazilo. Priznám sa, pri žiadnom inom filme som sa takto nebál. Možno i preto, že v slovanskej mytológii sa o čarodejníctve hovorí neraz a s podozrivými záležitosťami tohto typu sa tu stretávame snáď na každom kroku. Mimochodom... často si tu všímam isté „sympatie“ k egocentrickej a hysterickej Rachel. Nenakopali by ste ju tiež do zadku?