Baroque

Musím sa priznať, že Blair Witch zmenil môj náhľad na hororové filmy, a to dosť radikálne. Ja viem, mnohí tento film zatracujú práve tak, ako ho iní vynášajú do temných nebies. Aby ho bolo možné pochopiť, je nutné vstrebať jeho výnimočnú mrazivú autentickosť, neuveriteľnú samozrejmosť, s akou si to valia počas ani nie jednej a pol hodinky traja herci po (ako tí, čo sa o tento film podrobnejšie zaujímali) malom kúsku lesíka, zmietajúci sa v kŕčoch zúfalstva, odkrývajúci svoje pozitívne i negatívne stránky ega. Čo ma fascinovalo, bol i prirodzený prejav obyvateľov fiktívneho mestečka, hovoriacich o skúsenostiach s fenoménom čarodejníc s takou samozrejmosťou, až mi vstávali na krku chĺpky a doslova ma mrazilo. Priznám sa, pri žiadnom inom filme som sa takto nebál. Možno i preto, že v slovanskej mytológii sa o čarodejníctve hovorí neraz a s podozrivými záležitosťami tohto typu sa tu stretávame snáď na každom kroku. Mimochodom... často si tu všímam isté „sympatie“ k egocentrickej a hysterickej Rachel. Nenakopali by ste ju tiež do zadku?

Už dávno (asi pred milión rokmi) som toto dielko videl, keď ešte vyšlo na kazetách istej firmy a na jeho dabingovom prevedení sme sa spolu s kamarátom poriadne naváľali na zemi :DDD . No čím viac sme zodierali pásku, tým viac k nám atmosféra filmu akosi priľnula a jeho podoba je aj teraz pre mňa, pre neho i pre mnohých iných dá sa povedať, nenahraditeľná a nenapodobiteľná. Herzog sa pochlapil a čudujem sa, že tento film je celosvetovo pomerne nedocenený (dá sa samozrejme v pomere USA – vkus pochopiť). Ak sa totiž tématika Draculu spomenie, napr. ako to bolo v dotáčke pri filme Bram Stoker´s Dracula, nejak sa pozabudne na kvality práve tohto filmu a jeho spracovania knihy Stokera. I keď... tento film je maximálne svojský. Je nočnou morou, z ktorej sa akosi nejde zobudiť, víziou ópiového opojenia. Pravdivý svojimi exteriérmi, interiérmi a snáď i ochotníckymi výkonmi obyvateľov Wismaru. O hlavných predstaviteľoch, akými sú Kinski, Ganz a Isabela Adjani je škoda sa zmieňovať. Ich kvality sú nepopierateľné. Tento film je u mňa snáď i na šesť hviezdičiek spolu s niektorými ostatnými erektívnymi parádičkami.

tento film som videl x krát. a vždy som sa v ňom videl. a vždy som si dobre poplakal... najkrajšia rozprávka v najtemnejšom prevedení s geniálnym minisoundtrackom. bolesť, láska, samota, rozpoltenie... odpustenie. ak máte srdce, určite vám pri ňom krásne puká. môj tretí naj film. je vidieť, že i v našej kinematografii sa zrodili neskutočné klenoty a dokázali zahanbiť hollywoodsky šrot. neraz. mnohokrát. júúúlie! :( a čo tá moja... ach tá prekliata láska.

Mnohokrát si predstavujem a otvorene sa hádam so zbytkom „konzervatívne progresívneho“ sveta, ako by to vyzeralo, keby zlyhal tento „ideálny“ masmediálny systém. Mnohokrát im tiež hovorím a zároveň sa ich pýtam: čo k životu potrebujeme? Čo vlastne? Kúsok zeme a myšlienky. City a splynutie s prírodou, samozrejmosťou, mierom v sebe samom i k ostatným. Šulík si ma získal, a to na plné gule. Ak už nie v mojom, od neho druhom najobľúbenejšom filme Všetko čo mám rád, tak tu rozhodne áno. Tento film je u mňa stelesnením lyriky na filmovom páse. A Roman Luknár tu virtuózne a zároveň ležérne dokazuje, že aj z relatívne mála sa dá dosiahnuť maximum. Labuda, nesympatický sympaťák, tu potvrdzuje svoje typické kvality, čiže nemôže sklamať (komická postavička otca mu padla, t.j. sadla mu ako riť na šerbeľ). Jana Švandová ukazuje, že i zrelá žena môže mať svoj šarm a vtedy ešte mladučká Zuzka Šulajová snáď očarila svojou nevinnosťou a žihľavovými vlasmi mnoho romantických mužských a chlapčenských duší. U mňa slovenské No. 1. Len by som kvôli pár vtipným momentom tento film rozhodne neoznačoval ako "krehkú komédiu"

že komentár? pcha... takto vyzerá zlo na filmovom plátne. poznám ľudí, čo stále nemôžu zaspať, len čo im pripomenieš tú tváričku, zjavujúcu sa sem-tam... no, claudia schiffer to rozhodne nie je... kto toto nevidel, nech sa nenazýva fanúšik horroru. moc kecám. keď už mal aj tvorca námetu z tohto filmu nočné mory a psychickú traumu a bol zdesený aj z toho čo sa dialo pri natáčaní... niet o čom. jeden z najväčších a najdôležitejších filmov vôbec. p.s. nech posadne diabol toho, kto sa bude snažiť o remake. tento film to nepotrebuje.

pateticky ortodoxný a radikálny patriot špinavý harry alias thomas highway nám tu nastrúhal toľko korenia do nosu, že sa nedalo zadržať telesnú schránku a prinútil nás vybuchnúť svojimi nekompromisnými hláškami chtiac - nechtiac do smiechu. to, čo tomuto chodiacemu a salutujúcemu nápravno-výchovnému vojenskému ústavu vychádza z úst je síce ďaleko za hranicou vkusného humoru, je to tzv. megachlapácky násilný humor, ale v jeho chladnokrvnom a akomsi charizmatickom podaní slová ako kokot, jebat, kurva vyznie ako novoročné požehnanie od pápeža. téma síce nie je originálna, ale clint eastwood sa jej chopil tak bravúrne, že všetky ostatné filmy jej týkajúce sa (teda minimálne väčšinu) zhrnul zo stola a nechal ich so svojim pohľadom ako skala ležať na zemi, pričom sa triasli, pretože: "teď je moje vůle proti vaši a vy prohrajete!" kto nevidel, má sa na čo tešiť, aj keď takéto filmy nie sú jeho žáner. a nečudoval by som sa, keby si nejakú tú frázičku nechal ako tajné eso do rukáva, keď ho dobre naštvú kamoši v putike a bude ich chcieť odpísať... napr. tá o tom kocúrovi :DDD

fenomenálne. treba vidieť toto. a nie ten multikulturalistický trapas made in usa.