BBSeeker

Okrem toho, že tam bola fakt geniálne vybratá hlavná postava - otrasne nechutný tučný chlapík, ktorého by som bez váhania trepla páčidlom po hlave, len aby som sa nemusela pozerať do toho odporného ksichtu, to bola dosť nuda. Strašne dlhý rozťahaný nábeh a z môjho pohľadu ani morbídnosti neboli dávkované tak, aby to človeka nejako vzalo. Pár bizarných nápadov za čo tlieskam, ale mňa omnoho viac zaujímalo zvrátené nažívanie toho úchyla a jeho matky ako samotná stonožka. Na konci som si povedala "Ešteže tak", lebo to celé bolo príšerne nereálne a aspoň to záverečné odhalenie tento fakt ospravedlnilo.

Ako prvý som od tohto režiséra videla Stroskotancov, tak som sa hrozne bála. A potom som nechápavo krútila hlavou ako niekto, kto natočil túto pecku mohol niekedy vyplodiť niečo tak nechutné ako spomínaný film. Svižné, pestré, strašne vtipné s rozkošnými postavami, ktoré hláškujú od začiatku do konca. Veľmi príjemné.

Jednoznačne zážitok. Je to môj prvý film, ktorý som videla od tohto režiséra a keďže mám rada filmy (či knihy) zaoberajúce sa ľudskou psychikou bolo to pre mňa príjemné prvé stretnutie. Vizuálne prevednie je úžasné od prvej morbídne poetickej scény až po ponuré hmlisté zábery z Edenu. Prostredie sršiace tajomnom spolu so zvukom vytvárajú dokonalé prostredie pre postupné vybičovávanie psychiky dvoch hlavných postáv, akoby sa stávalo postavou treťou. A jeden krásny malebný les sa stáva strašným miestom, kde príroda hrá proti vám. Zo začiatku som si myslela, že pôjde čisto o psychickú analýzu postupného zmierovania sa matky so smrťou dieťata, ale od určitého momentu bolo jasné, že u matky sa proces šialenstva začal omnoho dávnejšie. Vo filme je toľko detailov, toľko záberov, ktoré sa na prvý krát určite nedajú zaznamenať, že každý človek si film môže vyložiť inak. Niekto ho môže vnímať ako mysteriózny a niekto v ňom môže vidieť iba dvoch psychicky zničených ľudí. To ho robí zaujímavým, nie je to film, ktorý si pozriete a bude vám všetko jasné, ale film, ktorý vás znepokojí a nechá vás premýšľať. Kruto vám ukáže, čo sa možno skrýva niekde hlboko vo vás. Čo sa týka brutality... nemyslím, že bola bezúčelná a že tam bola len pre to, aby bola. Jednoducho tam bola zasadená tak. ako bolo potrebné.

Mám rada filmy, pri ktorých ste zo začiatku zmätení a postupne sa začne všetko vyjasňovať a mám rada aj filmy pri ktorých dochádza k hrátkam medzi prítomnosťou a budúcnosťou, takže toto bolo niečo pre mňa. Načrtnuté to bolo pekne, prostredie psychiatrickej liečebne je pre normálnych ľudí vždy fascinujúce (Brodyho buričstvo mi pripomenulo Prelet nad kukučím hniezdom) a kazajka a márnica na mňa môsobili maximálne odstrašujúco. Nápad to bol dobrý len mi tam chýbalo niečo ako motív. Prečo to dočerta ten doktor robil? Čo tých chcel docieliť? Rozkázal mu to niekto, ak hej, tak kto? Dobre načrtnuté, ale to je všetko, ešte tomu obrázku chýbalo na dokončenie dosť veľa. Po konci som sa cítila tak... neúplne.

Tak pri tomto som sa skutočne bavila. Netreba hádam hovoriť, že to nie je film pre každého, kto netuší nič o explotation filmoch, tak to na neho bude pôsobiť minimálne podivne. Je to divokejšie a pestrejšie ako Auto zabiják, ale v podstate som s oboma filamami veľmi spokojná. Pri obyčajnom explotation filme sa až tak dobre veru nepobavíte, to mi verte, ale tu sa tá brutalita nedá brať inak, iba s nadhľadom. Nejde o žiadne verné zobrazenie šírenia nákazy, ktorá mení ľudí na kopy rozleptanej organickej hmoty, ale divoká jízda, ktorá je určená len a len na pobavenie. Naposledy ma takto nechutnosti bavili pri Braindead a to bolo veľmi veľmi dávno. Navyše Rodriguez a Tarantino majú nos na strašne pekné slečny, ktoré ešte nie sú okukané. Mňa si to jednoducho získalo s tým kinovým prevedením, štýlovými nedokonalosťami a roztekajúcimi sa pohlavnými údmi.

Veľmi na komédie nie som, ale keď už na to príde, tak toto sa celkom dalo zniesť. Sandlera dáko neobľubujem, lebo nemám rada typy hercov, ktorí hrajú stále tú istú rolu, ale keď že mu to vynáša peniaze, tak nech mu Boh žehná a nech ho Síla sprevádza a točí si tieto filmíky ďalej. Nesťažujem sa, občas som sa pobavila, bolo sa načo pozerať, Jennifer Aniston som si doteraz nevedela predstaviť v inej úlohe ako Rachel, ale musím uznať, že tu bola milá a celkovo je to dobrý film na také letné odhľahčenie.

Skvelý film zaoberajúci sa spôsobom akým (ne)žijeme a ukazujúci spôsob akým sa dá skutočne žiť. Konečne niečo v čom nie je násilie, hnus alebo bezduchá zábava, ale je to pokojný príbeh z ktorého si môžete pri troche dobrého počúvania veľa odniesť. Najzaujímavejšie a najhodnotnejšie sú rozhovory medzi Danom a starým pánom. Hviezdičku strhávam len za nie celkom dokonalo zvládnuté filmárske umenie, ale napriek nedokonalostiam má niečo, čo len tak ľahko v dnešných filmoch nenájdete - posolstvo.

Krásny prológ pred Burtonovou tvorbou. Typické skvelé temno-romantické vizuálne prevedenie a potešujúce Vincetove rozprávanie stojí za 100%

Konečne film, ktorý ma po skutočne dlhej dobe dostal. Balet je vec vznešená, krehká a prekrásna a ja ju oddane obdivujem a preto som sa tešila, že Darren o ňu v jeho ďalšom filme zakopne, pretože to znamenalo, že do nej primieša kvapku psychedelickosti, čím ešte zvýši moju divácku rozkoš. Ale mýlila som sa samozrejme - tej "psychedelickosti" tam nebola kvapka, ale celý vodopád. Celý čas moje nadšené srdce bilo v rytme Čajkovského hudby a ja som to prežívala ako malé dieťa pozerajúce Všetky psy idú do neba. Možno mi pomohlo vžiť sa do príbehu to, že v mnohom som Ninu vedela pochopiť. Výchovu jej nešťastnej a neurotickej matky, ktorá sa z nej snažila spraviť niečo, čím sa ona nikdy nestala. Tým z nej spravila perfekcionistický a disciplinovaný stroj, absolútne od nej závislý, ktorý nevedel nikdy prejaviť všetko, čo v ňom je. Nina nevedela zahrať temnú labuť, pritom temnotou bola prešpikovaná. Táto kombinácia ma neskutočne fascinovala a celý čas som bola zlá a tešila som sa, kedy nad ňou jej temnota, nešťastie, frustrácia a jej izolovanosť doľahnú a ukáže sa v plnej desivej kráse. Jej postupný prerod na temnú labuť bol úžasný, skvele vygradovaný, pôsobivo prevedený a ďalšie superlatívy. Nuž a záver - vtedy som, prisahám, skutočne nedýchala a chvíľku po filme som si musela spokojne odfrkovať a spamätávať sa.

Toto bol môj prvý kontakt s týmto pozoruhodným žánrom. Čo ma zaujalo bola hudba, ktorá svojím pokojom nezapadala do príbehu o znásilňovaní. Na druhej strane celkovo postoj hlavnej hrdinky k tomuto typu zločinu bol zaujímavý, keďže v ňom nachádzala uspokojenie, ale tak to už v pinku eiga býva. Herečka pekná, ale nevýrazná rovnako ako aj "raper" aj vlastne všetky postavy v tomto filme. V hudbe tentokrát dominoval saxofón, znásilnenia neboli až také zaujímavé, aké by som si priala.