corpsy

Tento tradične hongkongsky splašený snímok, nasadzuje v prvej polhodine latku pomerne vysoko. Nesnaží sa však výšku udržať. Nuda, zvieracie gore, nejaká tá bradavka. Silný trash, len čo je pravda, ale veľmi nezáživný. Radšej sa 90 minút pozerať len na jeho filmový plagát, predsa len je v ňom viac napätia.

Americká malinovka, ktorá má pre spústu romantikov z tejto krajiny veľký význam. Nehovorím, že nejde o niečo dojímavé ( tradične hlavne v závere ), ale v tomto prípade klišé akosi nefunguje. A veľkú porciu na tom má prepálená minutáž.

A máme tu ďalší rozporuplný pár zrodený Hollywoodom ( v skutočnosti by si ambiciózna kráska určite nezačala s feťáckou nickou, aj keby mala v sebe cisternu alkoholu ). Čo spravíme, americká kinematografia sa nám snaží ukázať, že sa to dá a každá strana je kvôli láske ( a dieťati ) ochotná niečo obetovať. Prísun hlášok a dobré herecké výkony, však túto nereálnu story odsúvajú na vedľajšiu koľaj a robia z filmu viac než obstojnú komediálnu zábavu.

Ľudia z insektofóbiou by sa mali držať od tohto filmu na svetelné roky. A to hlavne kvôli záverečnému vomite. Ak to bolo naozaj skutočné, klobúk dolu a pokľak pred herečkou, ktorá sa do toho pustila. Film sám o sebe predstavuje výlet do ríše ázijského exorcistického hororu a dáva vedieť, že tvorcovia z východnej strany pologule vedia tlačiť na pílu. Vo vymietačských scénach sa kĺby atmosféra s na doraz hereckými výkonmi a situáciami, ktoré ale neraz vyvolajú nechcený úsmev. Proste tradičný eastern horror.

Zásadné dielo svetovej kinematografie. Hmm. Je naozaj zvláštne, čo v tom kritici, diváci, či ostatný umelci obdivujúci tento klenot videli a čo v ňom našli. Ja iba nudu oplývajúcu dobrou atmosférou.

Tomuto gore snímku sa občas pred pôvodný názov nalepí titulok DEVIL FETUS 2. A teda každý, kto MO TAI ( čiže DEVIL FETUS ) videl, musí aspoň z časti súhlasiť, že tu ide o voľné prerozprávanie tohto príbehu. Je skvelé, že sa ázijský tvorcovia neboja ukázať ,,to pravé orechové,, a je skvelé, že triky a masky niesu na infantilnej úrovni, ale s vatou okolo toho všetkého, si však rady dať nevedia. YIN ZHONG je hororovo hustý, ale dramaticky slabý kúsok východnej strašidelnej kinematografie.

Vtipná rozprávková fantasy, ktorá pripomína, že život je krásny aj keď je najhoršie. Dielo, z ktorého si hlavne v dnešnej dobe treba vziať to najlepšie do svojho srdca, aby sme tento humánne zdegradovaný svet opäť postavili na nohy.

Z úvodných minút by ste ťažko uhádli, v akom žánri bude tento malý veľký film operovať. Podobá sa to na nejakú romantickú indie drámu, ale všetko je v skutočnosti naopak. Časom zapadnutý snímok, ktorý by si mal čo najskôr nájsť cestu k náročnejšiemu divákovi, pretože ponúka originálny príbeh zasadený do ( väčšinou nočného ) L.A. a ovplývajúci dusnou atmosférou, kde nič nieje isté a ani to isté sa nezdá byť skutočné.

MO TAI sa dá označiť za pomerne zdarilú hongkongskú odpoveď na slávne americké hororové subžánre, ako slasher, ghost story, či demonic. A to všetko v ázijskom balení, so svojimi kladmi aj zápormi. Občas to pripomína tortu psíčka a mačičky, podobne talentovane upečenú, inokedy dokáže vyvolať ( hlavne u senzitívnejších ) pocit strachu. Nebyť viacerých režijných kiksov, idem z hodnotením vyššie.

Dosť pritiahnutý a málo vtipný príbeh. Zopár gagov ujde, ale všetci vo filme vyzerajú, akoby ani netočili komédiu a boli na pľaci za trest. Možno jeden z najmenej zaslúžených komerčných úspechov vo smiech vyvolávajúcom žánri.