Nag0

Miestne publikum sa nedokázalo zdržať porovnávania s bežnými výplodmi marvelovskej distribúcie. Áno, dá sa prikývnuť,Guardians of the galaxy sú iní, ale ja by som ich rád hodnotil bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Na tretí krát sa mi konečne podarilo dopozerať tento už pár rokov starý snímok, kde už je skôr na spadnutie jeho pokračovanie ako samotný ošiaľ z jeho marketingovej kampane, ktorú mám stále v živej pamäti. Prečo na tretí krát? Ťažko povedať, no zhrnul by som to asi tým, že už som mal možnosť zaznamenať vo filme hovoriaci strom, taktiež hovoriaceho medvedíka čistotného, ale to, že sa teraz objavili ako úderná dvojica, mi teda nič prevratné do života neprináša. Príde mi to asi tak, že štúdio vlastne stavalo na tomto hviezdnom týme, ktorý ma teda vôbec neočaril. Nájdu sa pravdaže aj isté aspektym ktoré by som ocenil. Ako napríklad kazetový prehrávač hlavného hrdinu, hudba ktorú hral, jeho dizajn a určite by som bol spokojný aj s cenou čo sa týka jeho predaja. Odhliadnuc od tohto mne sympatického retro kúsku to bol len skutočne predigitalizovaný, nepriemne rozmanitý, odpudivo melodramatický, zápletkovo klišoidný elixír na bohatstvo, ktorý bol pravdaže prezentovaný ako to najcoolovejšie čo tu kedy vrámci zábavného komixu bolo. Priznávam, možno som už trošku zaujatý voči marvelovskému žmýkaniu ovečiek o babky, ale ak to tu aj zhrniem čo najobjektívnejšie, nevytrhne to tento film z podpriemernosti, ktorá priam z neho sála. 2*

Komplexnosť nejasne definovaných morálnych zásad, rozmanitosť medziľudských vzťahov, niekedy len malý rozdiel medzi povrchnou záležitosťou a zlomovým momentom, to a oveľa viac som mal možnosť precítiť vďake opäť raz brilantnej Kubrickovej réžií. Okrem pár jemne neprirodzene pôsobiacich dialógov a trošku zvláštnej klavírnej hudobnej stopy, nemám čo vytknúť. Bol som prevedený od manželskej idilky, až po skoro morálne dno, a aj preto je konečný psychologický obraz na záver vlastne dosť neucelený, no o to rozmanitejší. Ako pozorujem u iných používateľov, posolstvo filmu ostáva dosť otvorené k interpretácií, mne ale rozhodne sadlo.

Vykastrované dialógy, hlavy vystrkujúce sa len za účelom inkasovania guľky, ľahko dementný systém zločineckej organizácie, a keď už príde na akciu, je to nanajvýš len obstojné. Celkom milý. aj keď klišé sa hmýriaci úvod mi prišiel aj celkom sympatický, ale od momentu, keď si dospelý muži začali nakladať do gatí len pri spomenutí mena John Wick, zaznamenalo moje potešenie len nevyhnutnú deeskaláciu. Na stopáž málo cez hodinu a pol, sa to ku koncu ťahalo neskutočne pomaly, a toho materiálu proste na ten čas nebolo (nebolo ho ani len na film imho).

Vidieť to ako 10 ročný, rozplýval by som sa. Dokonca som aj vlastnil knihu Leví Kráľ, no film som z nejakého dôvodu nemal možnosť vzhliadnuť. Ale k veci. Úvod siahajúci až do polovice stopáže, kde sa človek ani nenazdá, a je koniec. Teda nedostatočne prepracovaná druhá polovica, prerod postáv 0 bodov, piesne tiež nestáli za veľa, ale nájde sa zopár svetlých scénok, hlavne hakuna matata duom, a aj Scar mi dosť sadol prekvapivo. Stvorené pre detské publikum, ktoré určite opomenie niečo také ako stavba príbehu. U mňa sú to 3*.

Cosmos nám predstavuje celkom prehľadný úvod do sveta vedy, teda sveta samotného, no postráda nadhľad v najrôznejších témach, čím nenecháva divákovi veľa priestoru k interpretácií.

Tak ako pri reservoir dogs, konečná výpovedná hodnota obrazov, ktoré sú nám odprezentované je zanedbateľná. Tu ale prichádza možné porovnanie s našimi vlastnými životmi. Väčšina scén sa začína akoby obrazom bežného prostredia, kam by sme sa mohli jednoducho začleniť. Čím viac sa ale scéna vyvíja, tým viac môžme pozorovať výstrednosť akcií jednotlivých postáv, ich špecifické interakcie s okolím, až absurdné vyvrcholenia celých situácií ktoré sú priam nezlúčiteľné s bežným obrazom sveta. Následne nastáva opätovný návrat k pôvodnému pokojnému tempu obrazu bežného prostredia. Čo nás núti si myslieť, že skrumáž niečoho tak nepravdepodobného a nevídaného, miestami až iracionálneho, proste situácií kam by sme sa nedostali ani za pol tisícročia života, teda v konečnom dôsledku neopakovateľného, musí byť niečo rozhodne špeciálne. A s tým môžem len súhlasiť.

Všetko vlastne začína stretnutím Jacka Nicholsona, čo by fľaše burbonu s filozofickou príchuťou. Pred týmto bodom sa mi ťažko hľadá niečo na vyzdvihnutie (možno tak scéna vo vode). Po Jackovom odchode nastávava pasáž, ktorá by sa dala prirovnať halucinogénnemu opiátu biblických rozmerov za finančnú odmenu, ktorú taktiež hodnotím pozitívne. K tomu nevšedné vyvrcholenie, teda summa summarum slabé štyri hviezdy.

Čo príroda priniesla, to si aj vzala. No hnevať sa na ňu za to? Určite nie. Nechala nás predsa silnejším ako sme kedy boli. Putovanie Jeremiaha za životom v prírode mu prináša hádam s každým stretnutím s nejakou postavou príval či už to nových skúseností, alebo poučenia. Zaujímavé momenty a postavy, krásne scenérie Utahu, solídna romantická linka, vskutku skvele odvedená práca režiséra a aj Roberta.Všetko čo môžem snímku vytknúť, je nenaštrbenie nastoleného pomalšieho baladického tempa (aj keď sa tu vyskytuje pár šokujúcich momentov, boli spracované v tej istej metodike). Hlavne úplný záver niečo také priam vyžadoval.

V istých aspektoch zlepšenie oproti svojmu predchodcovi, v istých zhoršenie. Úvod a prechod do anglicka som hodnotil veľmi kladne, a až niekde do polovice stopáže som cítil zvýšenie kvality oproti predchodcovi. Pokračovanie ale disponuje o dosť biednejším záverom, a nie až tak údernou druhou polovicou. V celku ho radím nad jeho predchodcu, no stále ostávam v hladine 3*.

Asi som si to pokazil mojim očakávaním. Arrival ide priamo na vec, a tento prístup sa tiahne skoro celou stopážou. Je to komorné sci fi (čo určite oceňujem), konceptom v podobe mimozemskej civilizácie, ktorá sa nám snaží zachovať odkaz pripomínajúce "when the earth stood still", až na o dosť prepracovanejšiu emotívnu, ľudskú linku. A tá má byť v skutočnosti hlavnou zložkou, hlavným stavebným kameňom, ktorý sa má zaboriť hlboko do hláv a sŕdc divákov. Tu u mňa ale nastáva problém, v podobe asi nevhodného rozpoloženia v čase premietania, alebo len nie príliš ladného vyústenia príbehu, kde som proste nesympatizoval s tým, čo mi bolo predstreté. Je to akoby náznak na úder na intelektuálnu strunu, no v skutočnosti ide o emócie, a na úspech na tomto poli je Arrival proste príliš nesúrodý. V konečnom dôsledku to teda ostáva za očakávaním, a mrzí ma, že by ma dosť škrelo ak by som tomu udelil viac ako tri hviezdy.