Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Komedie
  • Drama
  • Animovaný
  • Horor

Recenze (249)

plakát

Valkýra (2008) 

Veľmi triezvy a uvedomelý počin, ktorý je síce v každom zábere uhladený a precízny ako dôstojník SS, avšak neprináša dramaticky niečo unikátne či hlbšie...ako dôstojník SS.

plakát

Vyvolený (2000) 

Aj napriek originalite, pôjdem na 3 hviezdy. Slimačí rozjazd s hlavným predstaviteľom, ktorý nemá toho až tak veľa čo ponúknuť, a tento pocit pretrváva aj po záverečných titulkoch. Niekde sa nájdu svetlé momenty v podobe objavovania svojich schopností a limitov s veľmi dobrým doprovodom vedľajších postáv, no ku koncu, čo potvrdzuje aj zaverečné prchké rozuzlenie, to zaostáva za načrtnutými očakávaniami.

plakát

Rašómon (1950) 

Beriem tú ústrednú myšlienku a metaforický prístup, ale to prevedenie bolo proste prihlúple.

plakát

Na sever Severozápadní linkou (1959) 

Pri filmoch z obdobia detstva môjho otca, by dnešný človek mohol trošku prižmúriť oko. Ako sa Hitchcockove dielo rozbieha vychytenými úvodnými titulkami, ktoré určite boli na vrchole potravinového reťazca svojej doby, človek može aj nadobudnúť pocit, že tento krát sa žmúriť nebude. Ako scény pribúdajú a príbeh sa zamotáva, tento pocit sa dokonca môže stupňovať. Potom ale nastáva tá oná scéna, pri ktorej človek prevráti oči a drží smiech. Nebola jedna, bolo ich zopár, tu ale moja najväčšia kritika končí. Iste, je to celé také trošku naivné či strojené, ale nájde sa hneď niekoľko prekvapivo zábavných či dokonca vypätých scén. Herci sú sympatickí, zápletka bez väčších zádrhelov a keď sa k tomu pridá scéna sebavedomého zvádzania vo vlaku, moje neprižmúrené oko je vcelku spokojné.

plakát

Černobyl (2019) (seriál) 

Musím priznať, že si asi neviem dostatočne vsugerovať fakt, že som sa nepozeral na dokument, ale na dramatický seriál. Všetky tie precízne kulisy, vypäté momenty, oháňaňanie sa podloženými faktami a teda pravdou, ktorá má za úlohu v konečnom dôsledku rezonovať ako ústredný motív epilógu, mi proste sťažuje nadobudnúť tento pocit aspoň potencionálnej fikcie. Černobyľ ako jedna z najväčších katastrof v dejinách nukleárnej energie, vo mne v minulosti nepochybne vzbudzovali extrémny záujem a vzhľadom aj na tento aspekt minulosti, mi nejaký ten rok trvalo, kým som sa dostal k tomuto do nebies vychválenému korytu. Po jeho dosiahnutí ma hneď v niekoľkých, ak nie v drvivej väčšine scén nechalo v údive nad akciami, ktoré nasledovali po neúspešnom teste v černobyľskej jadrovej elektrárni. S postupom deja a aj pripomenutím starého sovietskeho porekadla "dôveruj, ale preveruj", som ale cítil potrebu si overiť každý pre mňa zarážajúci fakt, ohľadom udalostí vyobrazených v tejto minisérií. Tu sa na povrch začalo vyplavovať hneď niekoľko fiktívnych informácií, ktoré boli do deja pridané či už pre dramatický, alebo iný účel. Aby som skrátil už aj tak dlhý komentár, nie všetko prezentované malo pôvod v skutočnosti, čo je síce odpustiteľné, keďže sa nenachádzame v kategórií dokument, ale proste to pre mňa naštrbuje krásu inak kvalitatívne skvelého seriálu. Keďže som sa evidentne nechal uniesť kritikou, na druhej strane tu stojí absolútny skvost v dramatickej tvorbe, a na danú tému určite to najlepšie, čo kedy bolo natočené. Emócie a osudy ľudí, ktorých poznačila táto udalosť, sú tu vierohodne prenesené pred oko diváka, a máloktorý nebude dotknutý miestami až skľučujúcimi scénami. Dopomáhajú k tomu herecké výkony, už spomínané kulisy, kde ťažko uveriť, že veci ako tapety, popolníky, či náradie na výmenu sviečky na motorke zvládla západná produkcia vyobraziť bez výraznejších prešlapov, a v neposlednim rade zvuk, ktorý má tú správnu razanciu a dopomáha dotvoriť celkovú atmosféru. V každom prípade som rád, že sa tejto témy chopil niekto, kto dokázal udať ten správny tón, a keby sa tvorcovia tak apelujúci na pravdu držali tej pravdy o trošku viac, toto dielo by sa u mňa rozhodne posunulo do výšin, v akých sa teraz na tejto platforme neochvejne usadilo.

plakát

Battle Royale (2000) 

Vo svojej dobe určite prevratná idea ktorá inšpirovala tucty filmov. Tieto filmy sa vo väčšine držia akčného žánru bez zbytočného psychologického rozmeru, originál ale volí inú cestu ktorá síce nefunguje po všetkých stránkach, ale pridáva mu iný rozmer, bez ktorého by bol môj filmový zážitok o poznanie horší.

plakát

Trojúhelník smutku (2022) 

Satirické dielko, ktoré sa snaží o kritiku modernej spoločnosti hneď z niekoľkých uhlov, pričom s veľa krát cynickým a niekedy až fekálnym humorom poukazuje na umelosť, či nefalšovanú absurdnosť sociálnych štruktúr, ktoré sú hlboko zakorené v dnešnej filozofií západného sveta. Ako divák sa presúvame od lesku a pretvárky módnych mól, cez honosné a slizké plavby multimiliónových jácht, až po záverečné stroskotané ideály týchto načrtnutých sociálnych štruktúr. V mojom subjektívnom ponímaní najviac zarezonovala všadeprítomná ekonomická kritika na úrovni jednotlivca, partnerského spolužitia či širšej spoločenskej hierarchie. Treba dodať, že tvorcovia si samozrejme šťuchli do viacerých horúcich tém, aj keď miestami len okrajovo, v každom prípade sa nájde priestor pre reflexiu či úprimný smiech skoro pre každého. Čo sa týka technického prevedenia, scény na lodi prehlušia všetko ostatné. Ich štylizácia, detailnosť a nápaditosť je tam na vrchole, pričom prvá a posledná tretina v tomto smere viac či menej zaostáva. Na druhej strane trefné dialógy a celkovo interakcie charakterov, sa tiahnú po celú dĺžku stopáže, aj keď pocit, že v poslednej tretine filmu trošku dochádza dych, sa ku mne napokon dostavili. V konečnom dôsledku mi toto dielko ale prinieslo niečo vskutku unikátne, a tento fakt sa odrazil aj na hodnotení.

plakát

Pes Baskervillský (1959) 

Vcelku slušná detektívka s ikonickými britskými hercami, ešte z čias, keď každý náznak či stopa bola prínosná pre vyriešenie prípadu a eventuálne vysvetlená jej podstata. Pravdaže, film je skôr postavený na dialógoch a príbehu ako na vernom vykreslení emócií či zaujímavých kulisách, popravde sa to pre mňa nieslo na pozitívnej vlne hlavne kvôli všadeprítomnému anglickému prízvuku s tým pre mňa atraktívnym intelektuálnym slovníkom.

plakát

Co jsme komu udělali? (2014) 

Bez očakávaní, no napokon celkom spokojný. Francúzska komédia ktorá miestami dosť pobavila. Sú tam isté hluché momenty viac menej v poslednej tretine, ale zvládnuť v takomto prevedení dnešnú "veľmi citlivú" tému ako je rasizmus je skutočne obdivuhodný kúsok.

plakát

Hoď svišťom (2011) (seriál) 

Za toto niekto dostáva zaplatené? Videl som úprimne asi len 2/3 jednej epizódy, ale všetko od kulís, cez herecké výkony, dialógy či príbeh bol absolútny otras.